| Mestský súd Bratislava III | |
| Spisová značka súdu: | B1-6K/48/2016 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Ján Tkáč |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 15.1.1955 |
| Adresa dlžníka: | Karpatské námestie 7770/10A, 83106 Bratislava-Rača, SVK |
| Sudca: | JUDr. Patrik Hanúsek |
| Správca: | Konkurzná a Reštrukturalizačná, v. o. s. (S1629) |
| IČO správcu: | 47245611 |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 8.10.2016 |
| Dátum začatia procesu: | 19.10.2016 |
| Navrhovateľ: | |
| Meno a priezvisko: | Tomáš Tkáč |
| Dátum narodenia: | 4.10.1991 |
| Adresa: | Hrnčiarska 1606/19, 09101 Stropkov |
| ID oznamu: | 1109577 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Bratislava III (kód: 104) |
| Spisová značka súdneho spisu: | B1-6K/48/2016 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 24.07.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Mestský súd Bratislava III v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: Ing. Ján Tkáč, dátum narodenia: 15.01.1955, dátum úmrtia: 29.01.2023, naposledy bytom: Jedlinka 6, 086 36 Jedlinka, správcom ktorého je: Konkurzná a Reštrukturalizačná, v. o. s., so sídlom kancelárie: Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, značka správcu: S 1629, o návrhu správcu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, takto |
| Rozhodnutie: | Súd zamieta návrh správcu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku. |
| Odôvodnenie: | 1. Správca podal 27.10.2025 návrh na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 102 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Návrh odôvodnil tým, že celkový výťažok všeobecnej podstaty predstavuje sumu 20 812,02 EUR. Proti všeobecnej podstate sú evidované pohľadávky vo výške 25 010,15 EUR. Správca k návrhu okrem iného priložil zoznam pohľadávok proti podstate. 2. Súd, po oboznámení sa s obsahom návrhu správcu a jeho príloh, správcovi prípisom z 18.11.2025 oznámil, že správcom vedené pohľadávky proti podstate označené ako paušálne náhrady za vedenie kancelárie (jednotlivo za obdobia 03/2017 až 04/2018; 05/2018 až 08/2019; 09/2019 až 10/2022; 11/2022 až 12/2024; 01/2025 až 07/2025) v úhrne vo výške 9 020,45 EUR, považuje za neoprávnené, keďže správcovi nárok na ich zaplatenie nepatrí. Preto po odpočítaní neoprávnene vedených pohľadávok proti podstate správcom hodnota majetku úpadcu prevyšuje pohľadávky proti podstate, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky na zrušenie konkurzu podľa § 102 ods. 1 ZKR. V nadväznosti na uvedené súd správcu inštruoval, aby zoznam pohľadávok proti podstate opravil a zároveň postupoval k skončeniu konkurzu zostavením konečného rozvrhu výťažku. 3. Správca na prípis súdu odpovedal podaním z 19.11.2025, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom konkurzného súdu, a zároveň odmietol vykonať opravu zoznamu pohľadávok proti podstate, pretože súd nie je oprávnený ukladať správcovi pokyny ako má v konaní postupovať, a ani nie je oprávnený preskúmavať už uhradené pohľadávky proti podstate. Správca zároveň odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 469/2021 z 03.02.2022 a iné rozhodnutia všeobecných súdov k otázke oprávnenosti správcom vedených pohľadávok proti podstate. 4. Súd správcovi odpovedal prípisom zo 04.02.2026, v ktorom odpovedal na argumentáciu správcu s tým, že zotrváva na svojom právnom názore, že správca si predmetné pohľadávky proti podstate vedie neoprávnene. Súd správcu opätovne inštruoval, aby opravil zoznam pohľadávok proti podstate a postupoval k skončeniu konkurzu zostavením konečného rozvrhu výťažku. 5. Právny zástupca nástupcov úpadcu podal 22.06.2026 sťažnosť na prieťahy v konaní a podnet na odvolanie správcu. Súd túto sťažnosť správcovi doručil na vyjadrenie prípisom z 26.06.2026, a zároveň správcu vyzval na vyjadrenie k priebehu konkurzu a aktualizácii zoznamu pohľadávok proti podstate, ktorá mu bola súdom skôr uložená. 6. Správca vo vyjadrení z 09.07.2026 uviedol, že sťažnosť považuje za nedôvodnú. Okrem toho súdu oznámil, že spra´va a spenˇazˇovanie konkurznej podstaty su´ ukoncˇene´: majetok oddelenej i vsˇeobecnej podstaty bol spenˇazˇeny´, rozvrh vy´ťazˇku oddelenej podstaty bol splneny´ dnˇa 14.06.2023 a ďalsˇi´ majetok u´padcu nebol zisteny´. Jediny´m zosta´vaju´cim u´konom v konani´ je jeho skoncˇenie, ktore´ mo^zˇe mať len podobu zrusˇenia konkurzu pre nedostatok majetku. 7. Súd dospel záveru, že o návrhu správcu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku je potrebné vydať uznesenie, ktorým bude o predmetnom návrhu procesne rozhodnuté, keďže správca sa ani po opakovaných oznámeniach a výzvach nevie stotožniť s právnym posúdením súdu, že na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku nie sú splnené podmienky. 8. Súd síce nie je v zmysle § 41 ZKR explicitne oprávnený preskúmavať uhradené pohľadávky proti podstate. Súd je však povinný dohliadať na správnosť a zákonnosť postupu správcu, ako aj na jeho prípadnú nečinnosť. Súd je oprávnený vyžadovať od správcu správy a vysvetlenia, nahliadať do jeho účtov, vykonávať zisťovania alebo mu dávať priame pokyny. Ak správca porušuje svoje povinnosti alebo dochádza k prieťahom, súd musí uplatniť sankčné mechanizmy, pričom krajným prostriedkom je odvolanie správcu z funkcie (napr. IV. ÚS 180/2022 z 05.04.2022). 9. Jednoznačne je úlohou súdu pri rozhodovaní o zrušení konkurzu podľa § 102 ods. 1 ZKR posúdiť, či majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. V prejednávanej veci majetok úpadcu postačuje na úradu pohľadávok proti podstate, pretože po odpočítaní neoprávnene vedených pohľadávok proti podstate správcom hodnota majetku úpadcu prevyšuje pohľadávky proti podstate. Navyše, zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, by za danej situácie znížilo mieru uspokojenia veriteľov v konkurze, čo je v rozpore s účelom konkurzného konania ustanoveným v § 5 ZKR. 10. Ako už súd uviedol vo svojich skorších prípisoch adresovaných správcovi, nárok na paušálne náhrady za vedenie kancelárie v zmysle § 24b vyhlášky č. 665/2005 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) boli v predmetnej vyhláške upravené s účinnosťou od 01.03.2017. Predmetné konkurzné konanie začalo 08.10.2016, v dôsledku čoho sa naň vzťahujú ustanovenia vyhlášky účinnej do 28.02.2017. Uvedené vyplýva z prechodných ustanovení § 206f ods. 1 ZKR, a taktiež zo skutočnosti, že samotná vyhláška neobsahuje žiadne osobitné ustanovenia. 11. Aplikačný záber § 206f ods. 1 zákona o konkurze nie je podmienený štádiom prebiehajúceho konkurzného konania konfrontovaného so zmenou právnej úpravy účinnou od 1. marca 2017. Z tohto hľadiska potom nie je rozhodujúca ani povaha súdne uplatňovaného práva oprávneného subjektu pre záver o tom, že sa na rozhodovanie o ňom uplatní právna úprava účinná do 28. februára 2017. Výnimkou by mohli byť iba prípady uvedené v nasledujúcich odsekoch 2 až 5 § 206f ZKR, čo v prejednávanej veci neplatí. 12. Významným výkladovým faktorom je nadväznosť novelizácie vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v znení účinnom do 28. februára 2017 vyhláškou č. 25/2017 Z. z. účinnou od 1. marca 2017, vo vzťahu ku ktorej dôvodová správa explicitne uvádza, že „návrh vyhlášky sa predkladá v nadväznosti na zákon z 29. novembra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov“, čo bola novelizácia zákona o konkurze a reštrukturalizácii uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 377/2016. 13. Uvedený právny názor k aplikácii prechodných ustanovení § 206f ods. 1 ZKR je ustálený v rozhodovacej praxi ÚS SR (uznesenie ÚS SR sp. zn.: III. ÚS 534/2017 zo dňa 12.09.2017, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 672/2018 zo 06.12.2018, či uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 10/2023 zo dňa 10.01.2023). Osobitne súd upriamuje pozornosť na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 10/2023 zo dňa 10.01.2023, v ktorom sa ÚS SR vysporiadal aj s protichodným právnym názorom k predmetnej otázke vysloveným v skoršom náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS 469/2021 zo dňa 03.02.2022, ktorý v podstate označil za nedostatočne odôvodnený odklon od rozhodovacej praxe (bod 24 odôvodnenia uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 10/2023 zo dňa 10.01.2023). 14. Súd tiež považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 10/2023 zo dňa 10.01.2023 sa týka skutkovo totožnej veci. Jediným rozdielom bolo, že vo veci posudzovanej ÚS SR konkurzný súd zamietol návrh na zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, pričom v prejednávanej veci súd rozhoduje návrhu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku. 15. Správca vo svojich vyjadreniach poukázal na rozhodovaciu činnosť iných súdov týkajúcu sa posudzovania nároku na paušálne náhrady za vedenie kancelárie v zmysle § 24b vyhlášky. K uzneseniam prvostupňových súdov, na ktoré poukázal - uznesenie Okresne´ho su´du Nitra zo dnˇa 12.01.2024, sp. zn. 32K/53/2012; uznesenie Mestske´ho su´du Bratislava III zo dnˇa 23.10.2024, sp. zn. B1-8K/15/2014; uznesenie Mestske´ho su´du Bratislava III zo dnˇa 16.09.2025, sp. zn. B1-4K/13/2015; uznesenie Okresne´ho su´du Nitra zo dnˇa 02.10.2024, sp. zn. 27K/4/2016, konkurzný súd uvádza, že sa jedná o správcom vybrané jednotlivé rozhodnutia, ktoré nie sú spôsobilé založiť legitímne očakávania. Prvostupňové rozhodnutia v slovenskom právnom poriadku nezakladajú tzv. ustálenú rozhodovaciu prax, pretože tento pojem je v podmienkach slovenského právneho poriadku spätý výhradne s činnosťou najvyšších súdnych autorít, ktorými sú Najvyšší súd Slovenskej republiky (resp. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky) a Ústavný súd Slovenskej republiky. V dôsledku skutočnosti, že v konkurzných konaniach nie je prípustné dovolanie (§ 198 ods. 1 ZKR), je potom nutné uzavrieť, že jedine Ústavný súd Slovenskej republiky je svojou rozhodovacou činnosťou spôsobilý ustáliť rozhodovaciu prax. 16. K uzneseniu Krajske´ho su´du v Bratislave zo dnˇa 20.02.2025, sp. zn. 2CoKR/27/2024, na ktoré poukázal správca súd uvádza, že nie je možné ho voľne dohľadať. Pokiaľ teda správca chcel, aby sa s ním súd oboznámil pri vyhodnocovaní oprávnenosti nároku správcu na predmetné pohľadávky proti podstate, tak ho mal súdu priložiť. 17. K poukazu správcu na nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.12.2024, sp. zn. III. ÚS 532/2024 súd uvádza, že predmetný nález rieši úplne inú skutkovú situáciu. V prvom rade, správca pri svojej argumentácii úplne opomína skutočnosť, že vo veci predmetného nálezu, bolo konštatované porušenie základných práv bývalého správcu konkurznej podstaty, pričom tento v čase vydania sporného opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K/234/2000-606 z 22. augusta 2022 mal v konkurze postavenie tretej osoby. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že povinnosť uložená bývalému správcovi krajským súdom (zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu k rukám (aktuálneho) správcu konkurznej podstaty peňažné prostriedky predstavujúce neschválené výdavky a odmenu sťažovateľa ako bývalého správcu) bola súbežne predmetom samostatného sporového konania, kde bývalého správcu žaloval súčasný správca o vydanie neschválených výdavkov do konkurznej podstaty. V predmetnej veci riešenej Ústavným súdom SR teda boli dostupné iné zákonné prostriedky na vydanie peňažných prostriedkov do konkurznej podstaty, na rozdiel od prejednávaného konkurzu. 18. Je preto zrejmé, že jediným prostriedkom, akým konkurzný súd môže zabezpečiť zákonnosť postupu správcu v prejednávanom konkurze je práve ukladanie opatrení a vynucovania ich plnenia voči správcovi podľa § 41 ZKR. 19. Súd zamietol návrh správcu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku podľa § 102 ods. 1 ZKR. Správca si vyplatil prostriedky z konkurznej podstaty na úhradu vlastných neoprávnene vedených pohľadávok proti podstate, a preto majetok úpadcu postačuje na úhradu pohľadávok proti podstate. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR). Uznesenie sa považuje za doručené dňom nasledujúcim po dni jeho zverejnenia v Insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 ZKR). |