| Okresný súd Nitra | |
| Spisová značka súdu: | 31R/3/2026 |
| Typ konania: | Reštrukturalizácia |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Arca Capital Slovakia, a.s. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 35868856 |
| Adresa dlžníka: | Plynárenská 7/A, 82109 Bratislava, SVK |
| Sudca: | Mgr. Filip Grznárik |
| Správca: | () |
| Dátum začatia konania: | 9.6.2026 |
| Dátum začatia procesu: | |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o. |
| IČO: | 47241543 |
| Adresa: | Hlavná 6 , 92701 Šaľa |
| ID oznamu: | 1107321 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Nitra (kód: 124) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 31R/3/2026 |
| Typ konania: | Reštrukturalizácia |
| Dátum vydania: | 10.07.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého reštrukturalizačného konania dlžníka: Arca Capital Slovakia, a.s., sídlo Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856, o návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie, takto |
| Rozhodnutie: | Súd zastavuje reštrukturalizačné konanie dlžníka: Arca Capital Slovakia, a.s., sídlo Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856. |
| Odôvodnenie: | 1. Súd uznesením č. k. 31R/3/2026 - 363 z 8. júna 2026, právoplatným dňa 09.06.2026, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka, a to na základe návrhu dlžníka na povolenie jeho reštrukturalizácie. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 08.06.2026. Nasledujúcim dňom, t. j. 09.06.2026 sa začalo reštrukturalizačné konanie (§ 113 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR). 2. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. 3. Podľa § 116 ods. 2 ZKR, súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. 4. Podľa § 110 ZKR, (1) posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, c) zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal, d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku, e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť, g) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov, h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku, i) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila, j) deň vyhotovenia posudku. (2) Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu, d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu, e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch, f) vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. (3) Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu. (4) Prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou. 5. Podľa § 109 ods. 3 ZKR, správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak a) dlžník je právnickou osobou, b) dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, c) je dlžník v úpadku, d) účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, e) od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu alebo od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie inak, ako potvrdením verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu podľa osobitného predpisu,22d) uplynuli aspoň dva roky, f) možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a g) v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu. 6. Predmetom tohto rozhodovania súdu po začatí reštrukturalizačného konania je rozhodovanie podľa § 116 ods. 1 ZKR o tom, či sú splnené podmienky povolenia reštrukturalizácie. Tieto zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje v § 116 ods. 2, pričom majú kumulatívny charakter - teda na povolenie reštrukturalizácie musia byť splnené všetky súčasne. 7. Prvou z týchto podmienok podľa § 116 ods. 2 písm. a) ZKR je, či reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Náležitosti reštrukturalizačného posudku stanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 110. 8. Súd z reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu zistil, že tento obsahuje v súlade s § 110 ods. 1 ZKR (a/) presné označenie dlžníka (kapitola 3. posudku); (b/) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka (kapitola 4. posudku); (c/) zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal (kapitola 5. posudku); (d/) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku (kapitola 6. posudku); (e/) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka (kapitoly 4., 6., 7. posudku); (f/) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť (kapitola 8. posudku); (g/) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov (kapitola 9. posudku); (h/) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku (kapitola 12. posudku); (i/ v alternatíve prvej) odporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila (kapitola 13. posudku v nadväznosti na kapitoly 3. až 9., 12. až 13. posudku); (j/) deň vyhotovenia posudku (str. 1 posudku na č. l. 275 súdneho spisu). 9. K uvedenému súd osobitne uvádza, že správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok, v tomto posudku dospel k záveru, že dlžník je v úpadku (§ 3 ods. 1 ZKR), a to vo forme platobnej neschopnosti, ktorá nastala dňa 12.2.2026 a trvala aj v čase vypracovania reštrukturalizačného posudku. 10. Keďže k návrhu pripojený reštrukturalizačný posudok obsahoval odporúčanie reštrukturalizácie dlžníka, musí tento posudok, aby bola splnená prvá z podmienok povolenia reštrukturalizácie, ktorou je, že reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 116 ods. 2 písm. a/ ZKR), spĺňať aj náležitosti stanovené v § 110 ods. 2 ZKR. Súd preto následne skúmal, či reštrukturalizačný posudok spĺňa aj tieto náležitosti. 11. V nadväznosti na uvedené súd z reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu ďalej zistil, že tento obsahuje v súlade s § 110 ods. 2 písm. a), c) až f) ZKR aj (a/) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov (kapitola 15. posudku); (c/) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu (kapitola 17. a 14. posudku); (d/) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu (kapitola 19. posudku); (e/) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch (kapitola 10. posudku); (f/) vyjadrenie súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka (príloha posudku na č. l. 250 - 263 súdneho spisu). 12. Prílohou reštrukturalizačného posudku je aj zmluva upravujúca odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou (príloha posudku na č. l. 271 - 274 súdneho spisu), čím posudok spĺňa zákonom o konkurze a reštrukturalizácii v § 110 ods. 4 stanovenú obligatórnu náležitosť. 13. Nad rámec zákonom o konkurze a reštrukturalizácii stanovených obligatórnych náležitostí reštrukturalizačný posudok podľa § 110 ods. 3 ZKR obsahuje aj fakultatívnu náležitosť, ktorou je návrh reštrukturalizačného plánu v jeho rámcovej koncepcii (kapitola 18. posudku). 14. Súd však z reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu zistil, že tento neobsahuje jednu z obligatórnych náležitosti, a to náležitosť stanovenú v § 110 ods. 2 písm. b) ZKR. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 110 ods. 2 písm. b) ZKR stanovuje ako jednu z obligatórnych náležitosti reštrukturalizačného posudku, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu (o aký ide aj v prejednávanej veci), podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení. 15. V súvislosti s touto náležitosťou reštrukturalizačného posudku súd poukazuje na relevantné právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici (inak aj len „KS v Banskej Bystrici“ alebo „KS v BB“) ako jediného odvolacieho súdu v reštrukturalizačných konaniach od 17.07.2022 (od 01.06.2023 - § 196a ods. 2 písm. c/ ZKR [v nadväznosti na § 20a písm. c/ bod 4. zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch] v spojení s ods. 3 písm. a/ ZKR; predtým od 17.07.2022 do 01.06.2023 - § 24 ods. 2 písm. c/ [v nadväznosti na § 20a písm. c/ zákona o správcoch] v spojení s ods. 4 Civilného sporového poriadku), vyjadrené v uznesení sp. zn. 41CoKR/16/2022 z 28.09.2022 (na ktoré súd podľa § 196 ZKR v spojení s § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP odkazuje), podľa ktorých: „38. ... Súd reštrukturalizáciu povolí za splnenia kumulatívnych podmienok podľa § 116 ods. 2 ZKR. Prvé dve kumulatívne podmienky sa týkajú formálnej a obsahovej stránky reštrukturalizačného posudku, keď podľa § 116 ods. 2 písm. a) ZKR posudok musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 110 ods. 1 a 2 a obsah posudku musí byť jasný a zrozumiteľný v súlade s § 116 ods. 2 písm. b) ZKR. 39. Za účelom skúmania, či posudok je jasný a zrozumiteľný je nevyhnutné skúmať obsahovú správnosť reštrukturalizačného posudku, pričom jeho závermi súd viazaný nie je, pretože len na základe skúmania obsahovej správnosti posudku, a to v celom jeho obsahu, je možné dospieť k záveru, či posudok jasný je, či je zrozumiteľný a či spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Okrem iného kritériom takéhoto povinného skúmania obsahových náležitostí reštrukturalizačného posudku je aj hľadisko skúmania existencie podrobného rozboru predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnú časť a podrobného rozboru opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolností odôvodňujúcich reálnosť splnenia týchto opatrení. Znamená to, že citované ustanovenie ako obligatórna náležitosť reštrukturalizačného posudku podľa § 110 ods. 2 písm. b) ZKR určuje predpoklady zachovania prevádzky a opatrení prijatých v súvislosti s týmito predpokladmi z hľadiska reálnosti splnenia týchto opatrení, t.j., či je možné konštatovať zo záverov posudku reálnosť naplnenia zámerov zachovania prevádzky z pohľadu navrhovaných konkrétnych opatrení. 40. Za predpokladu absencie záverov o reálnosti a udržateľnosti opatrení na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky nie sú splnené zákonné náležitosti reštrukturalizačného posudku, čo má za následok nesplnenie predpokladu povolenia reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 písm. a) ZKR. Nepostačuje len vo všeobecnej rovine konštatovanie akýchkoľvek predpokladov bez ich konkrétnej individualizácie a akýchkoľvek opatrení bez ich špecifikácie, vrátane zohľadnenia reálnosti týchto opatrení, ale je potrebné trvať na jednoznačnom individualizovaní, špecifikovaní a konkrétnom vymedzení predpokladov a opatrení s prihliadnutím na reálnosť splnenia týchto opatrení pri splnení predpokladov na zachovanie prevádzky pre účely povolenia reštrukturalizácie. V prípade nedostatočnej individualizácie, konkretizácie a jednoznačného vymedzenia predpokladov a opatrení zároveň nemôže byť splnená ani zákonná podmienka povolenia reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 písm. b) ZKR, t.j. požiadavka na jasnosť a zrozumiteľnosť posudku. Je potrebné zdôrazniť, že návrh predpokladov a opatrení, ktoré sú zároveň reálne splniteľné budú špecifické a individuálne s ohľadom na majetkový a ekonomický stav dlžníka, ako aj rešpektujúc rozsah a povahu jeho podnikateľskej činnosti. 41. Ak správca dospeje k záveru o splnení podmienok na odporučenie reštrukturalizácie, potom musí posudok obsahovať v zmysle § 110 ods. 2 písm. b) ZKR podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť a podrobný rozbor opatrení na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení. Jedná sa o kogentné zákonom požadované splnenie troch náležitostí posudku, a to podrobný rozbor predpokladov, podrobný rozbor opatrení a uvedenie okolností odôvodňujúcich reálnosť splnenia týchto opatrení vedúcich k splneniu predpokladov na zachovanie prevádzky dlžníka. ... 44. Ako už bolo uvedené, predpoklady zachovania prevádzky podniku dlžníka a opatrenia na to prijaté, ktoré musia byť reálne splniteľné, musia byť konkrétne určené, t.j. aj preskúmateľné. ... 45. ... Všetky náležitosti posudku sú taxatívne uvedené vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, pričom musia byť tieto náležitosti v posudku uvedené konkrétne, zohľadňujúc aktuálne možnosti dlžníka - navrhovateľa. Nie je možné, aby posudok bol vypracovaný len formálne a aby zákonné náležitosti posudku boli uvedené len vo všeobecnej rovine. V posudku musia byť vždy uvedené konkrétne skutočnosti a konkrétne návrhy a opatrenia, z ktorých bude možné vyvodiť záver o reálnosti a udržateľnosti opatrení na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky. ...“ 16. Súd súčasne odkazuje v nadväznosti na už uvedené aj na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42CoKR/31/2025 z 03.12.2025, podľa ktorého je konkurzný súd v zmysle súčasnej právnej úpravy naďalej povinný oboznámiť sa s reštrukturalizačným posudkom a vyhodnotiť, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti a či je jasný a zrozumiteľný (bod 50. odôvodnenia). V zmysle ZKR je povinnosťou správcu uviesť tie predpoklady, za ktorých je možné zachovať prevádzku podniku dlžníka, rozobrať opatrenia, ktoré sú nevyhnutné, aby takéto predpoklady boli naplnené a konštatovať, či reálnosť takýchto predpokladov je daná (bod 53. odôvodnenia). 17. Súd v nadväznosti na uvedené a v zhode s predmetnými právnymi závermi odvolacieho súdu zdôrazňuje, že v § 110 ods. 2 písm. b) ZKR sú stanovené spolu 3 náležitosti, ktoré musí reštrukturalizačný posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, obligatórne spĺňať, a to: (i/) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, (ii/) podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a (iii/) okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení (bod 41. odôvodnenia uznesenia KS v BB sp. zn. 41CoKR/16/2022 z 28.09.2022). 18. Súd súčasne zdôrazňuje, že vychádzajúc z konceptu tzv. racionálneho (rozumného) zákonodarcu, ktorý ako východisko interpretácie práva vychádza z toho, že racionálny zákonodarca netvorí nelogické, nadbytočné či samoúčelné právo, ale vždy normuje pre dosiahnutie určitého cieľa, a to k tomu spôsobilými prostriedkami, ak zákonodarca normuje, že náležitosťou reštrukturalizačného posudku, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, má byť aj uvedenie okolností odôvodňujúcich reálnosť splnenia opatrení potrebných na splnenie predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti, tak potom tomu má byť práve preto tak, že v čase vyhotovenia reštrukturalizačného posudku musia byť dané konkrétne okolnosti (determinované majetkovým a ekonomickým stavom dlžníka, ako aj rozsahom a povahou jeho podnikateľskej činnosti), ktoré nasvedčujú tomu, že správcom stanovené opatrenia potrebné na splnenie predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti, sú podľa správcu aj reálne splniteľné (a contrario nie sú vo vzťahu k dlžníkovi len takými opatreniami potrebnými na zachovanie prevádzky podniku alebo jeho podstatnej časti, pri ktorých nie je v čase vyhotovenia reštrukturalizačného posudku dlžníka vôbec osvedčené, že ich splnenie možno aj odôvodnene očakávať, a že práve preto, že ho ich možno odôvodnene očakávať je potom dané aj odôvodnené splnenie predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti). Preto je potom povinnosťou správcu tieto podľa § 110 ods. 2 písm. b) ZKR v reštrukturalizačnom posudku uviesť. 19. Vychádzajúc z už uvedených východísk vyplývajúcich nielen zo súdnej praxe KS v Banskej Bystrici ako jediného odvolacieho súdu v reštrukturalizačných konaniach, ale aj súdom vykonaného teleologického výkladu ustanovenia § 110 ods. 2 písm. b) ZKR, súd už uvedené zhŕňa tak, že je jeho povinnosťou podľa § 116 ods. 2 písm. a) v spojení s § 110 ods. 2 písm. b) ZKR skúmať, či správca výslovne skonštatoval v reštrukturalizačnom posudku reálnosť splnenia opatrení potrebných na splnenie predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti, pričom ak správca uvedené skonštatoval, súd nie je oprávnený takýto príslušný odborný záver správcu (keď reštrukturalizačný posudok má v zmysle dôkazných prostriedkov stanovených v Civilnom sporovom poriadku povahu odborného vyjadrenia v zmysle § 206 CSP - k tomu aj uznesenie KS v BB sp. zn. 42CoKR/31/2025 z 03.12.2025), ak je v reštrukturalizačnom posudku obsiahnutý, preskúmať. 20. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, súd uvádza, že v prejednávanej veci v reštrukturalizačnom posudku dlžníka správca v kapitole 17. reštrukturalizačného posudku (č. l. 333 - 334 súdneho spisu), s nadpisom „rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka“, v ktorej cituje práve § 110 ods. 2 písm. b) ZKR, (aj v spojení s inými kapitolami) uvádza v stručnosti predpoklady za splnenia ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnú časť (ktorými sú reštrukturalizácia záväzkov dlžníka, stabilizácia a zhodnotenie dcérskych spoločností, dôsledné riadenie priorít na úrovni dlžníka, audit procesov a posilnenie kontrolných mechanizmov, úspešné uplatnenie práv dlžníka v súdnych a iných konaniach, získanie finančných prostriedkov prostredníctvom vstupu investorov alebo realizácie predaja majetkových účastí, resp. jednotlivých projektov alebo ich častí) a opatrenia potrebné na splnenie týchto predpokladov (avšak tieto v žiadnom prípade nie v zákonom stanovenom rozsahu, ktorý je stanovený v miere „podrobne“, ale len vo všeobecnej abstraktnej rovine - napr. v súvislosti s predpokladom stabilizácie a zhodnotenia dcérskych spoločností vymedzuje opatrenie spočívajúce v „potrebe zachovať obchodné vzťahy a prijímaní opatrení smerujúcich k maximalizácii hodnoty jednotlivých projektov [bez konkretizácie toho, aké konkrétne opatrenia má dlžník v tomto smere vykonať], pokiaľ možno bez potreby ďalšieho významného navyšovania prevádzkového kapitálu“; v súvislosti s predpokladom dôsledného riadenia priorít na úrovni dlžníka [bez vymedzenia akým spôsobom je spôsobilý tento predpoklad ovplyvniť zachovanie prevádzky podniku alebo jeho podstatnej časti] vymedzuje opatrenie spočívajúce v „urobení auditu procesov podniku dlžníka, zavedenia dôsledného monitoringu činnosti, plánovacieho systému a všetkému podľa možnosti prispôsobiť organizačnú štruktúru“, v súvislosti s predpokladom „auditu procesov a posilnenia kontrolných mechanizmov“ vymedzuje opatrenie spočívajúce vo „vykonaní finančnej analýzy s ohľadom na rentabilitu projektov, alternatívne ukončenie aktivít [ničím nešpecifikovaných, a to ani z hľadiska rozsahu, a teda potenciálnych príjmových možností dlžníka], ktoré nebudú prinášať v dlhodobom výhľade pozitívne výsledky“), avšak v súvislosti so žiadnymi z nich správca nekonštatuje nielen v danej časti reštrukturalizačného posudku, ale ani na inom mieste (keď reštrukturalizačný posudok je nutné posudzovať komplexne vo vzájomných súvislostiach), že reálnosť splnenia týchto opatrení potrebných na splnenie predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku dlžníka alebo jej podstatnú časť je v nadväznosti na konkrétne okolnosti daná. 21. Ako súd už opakovane uviedol, reštrukturalizačný posudok spĺňa náležitosť stanovenú v § 110 ods. 2 písm. b) ZKR nie vtedy, ak v ňom správca podrobne rozoberá predpoklady, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnú časť a podrobne rozoberá opatrenia potrebné na splnenie týchto predpokladov (pričom v reštrukturalizačnom posudku popísané opatrenia potrebné na splnenie v ňom vymedzených predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnú časť, nie sú práve vzhľadom na majetkový stav dlžníka a rozsah a povahu podnikateľskej činnosti dlžníka ako z hľadiska majetku v eurách viac ako 60 miliónovej finančnej investičnej spoločnosti založenej v podstatnom na umiestňovaní prostriedkov do projektových spoločností so zámerom ich zhodnotenia nemožno považovať za podrobne rozobraté, keď tieto boli naopak opísané len veľmi všeobecným spôsobom) ale len vtedy, ak súčasne uvádza tiež konkrétne okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia jednotlivých opatrení vymedzených ako potrebných na splnenie predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnú časť. 22. Osobitne súd poukazuje na to, že správca v reštrukturalizačnom posudku opakovane na mnohých miestach kladie osobitný dôraz na reštrukturalizáciu formou uplatňovania práv dlžníka v súdnych a iných konaniach ako na jeden z najvýznamnejších spôsobov zabezpečenia majetku potrebného na uspokojenie veriteľov. V nadväznosti na význam tejto v ZKR demonštratívne nevymedzenej reštrukturalizačnej metódy, ktorý jej pripisuje správca, tento súčasne v celom reštrukturalizačnom posudku na žiadnom mieste sám nehodnotí okolnosti odôvodňuje reálnosť splnenia týchto opatrení. Správca najmä v kapitolách 5.3. a 5.4. vždy zdôrazňuje, že dlžník neuznáva platnosť a účinnosť výkonu záložných práv záložným veriteľom, v dôsledku ktorých sú vedené súdne konania (avšak nielen dlžníkom, ale aj jednotlivými, od dlžníka odlišnými subjektmi, s ktorými je síce dlžník majetkovo prepojený, avšak ide o z právneho hľadiska samostatné subjekty) a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa názoru dlžníka mali predmetné prevody negatívny vplyv na ekonomickú stabilitu celej skupiny ACS a že dlžník je presvedčený, že dané úkony boli realizované v rozpore so zákonom (napr. str. 44 reštrukturalizačného posudku na č. l. 296). Samotný správca sa však aj týmto predpokladom, za ktorého možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnú časť, vyvodeným z osobitosti majetkovej situácie dlžníka a jeho predmetu podnikateľskej činnosti, ktorý predpoklad sám označuje ako ten, ktorý by mal významný vplyv na majetkové pomery dlžníka (pričom však v niektorých prípadoch len nepriamo, keďže sám v časti popisu týchto súdnych konaní - najmä kapitoly 5.3. a 5.4. popisuje, že predmetné žaloby nie sú len žalobami dlžníka, ale aj od neho odlišných, iba s ním majetkovo prepojených, subjektov), v celom reštrukturalizačnom posudku neuvádza žiadne okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia opatrenia potrebného na splnenie uvedeného predpokladu zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti. Totiž, samotný správca v celom reštrukturalizačnom posudku neposudzuje nezaujato s odbornou starostlivosťou (§§ 3 až 4 zákona o správcoch) žiadnym spôsobom, či vedenie predmetných súdnych konaní v kontexte opakovane prezentovanej argumentácie dlžníka samotný správca považuje za také, v ktorých je pravdepodobné dosiahnutie majetkových hodnôt či už samotným dlžníkom alebo s ním majetkovo prepojených spoločností. V súvislosti s týmto aj podľa správcu kľúčovým predpokladom zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho časti teda správca absolútne v reštrukturalizačnom posudku rezignoval na vlastné posúdenie reálnosti splnenia predpokladu zachovania prevádzky podniku alebo jeho podstatnej časti, ktorým je opätovné získanie majetkových hodnôt z dôvodu tvrdeného nezákonného výkonu záložných práv záložným veriteľom a s tým súvisiacich - opäť len podľa dlžníka a nie správcu - korporátnych zmien v daných spoločnostiach. 23. Obdobne správca vymedzuje v príslušnej kapitole 16. reštrukturalizačného posudku ako predpoklad zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti to, že dlžník získa finančné prostriedky prostredníctvom vstupu investorov alebo realizácie predaja majetkových účastí, resp. jednotlivých projektov alebo ich častí. Odhliadnuc na tomto mieste od tej skutočnosti, že opätovne ani tento predpoklad nie je vymedzený správcom podrobne, ale len vo všeobecnej rovine (keď nie je zrejmé, o vstup akého investora má ísť, resp. ktoré majetkové účasti dlžníka alebo jeho jednotlivých projektov alebo ktoré ich častí majú byť predmetom predaja v záujme zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho častí), tak správca predovšetkým opätovne absolútne rezignoval v reštrukturalizačnom posudku na to, aby uviedol aj konkrétne okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia tohto opatrenia. Správca len všeobecne uvádza, že dlžník rokuje s potenciálnymi záujemcami a investormi, avšak neuvádza, že na základe týchto vykonaných rokovaní je možné odôvodnene predpokladať, že povedú aj reálne k vstupu investora alebo predaju príslušných majetkových hodnôt dlžníka. V tejto súvislosti pritom súd poukazuje na to, že správca v danom reštrukturalizačnom posudku, ale inej kapitole (17.4., str. 127 reštrukturalizačného posudku na č. l. 338 súdneho spisu), sám vyvracia, že by existovali v prejednávanej veci okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, keď uvádza, že hoci nemožno vylúčiť investíciu tretej osoby, tento predpoklad je len skeptický, a to vzhľadom na aktuálny ekonomický stav dlžníka, jeho reputačnú situáciu, zložitosť vlastníckych a projektových štruktúr a všeobecnú opatrnosť (teda primárne správca uvádza okolnosti odôvodňujúce nereálnosť splnenia daného opatrenia), ale „ak sa podarí identifikovať investora ochotného poskytnúť nové zdroje“, môže daná metóda reštrukturalizácie okrem iného urýchliť uspokojenie veriteľov, z čoho však súčasne vyplýva, že v súčasnosti nie sú v súvislosti s týmto predpokladom zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho časti dané žiadne okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia daného opatrenia. 24. Ako súd už uviedol, z obsahovej náležitosti reštrukturalizačného posudku, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka, stanovenej v § 110 ods. 2 písm. b) ZKR vyplýva, že nie je postačujúce, ak by správca uviedol v reštrukturalizačnom posudku podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku dlžníka alebo jeho podstatnej časti a ani podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov bez toho, aby s odbornou starostlivosťou súčasne výslovne odôvodnil konkrétnymi okolnosťami, prečo má za to, že splnenie týchto opatrení je aj reálne. Teda, správcom podrobne rozobraté predpoklady a opatrenia potrebné na ich splnenie musia mať vždy priamu väzbu na konkrétne okolnosti na strane dlžníka, z ktorých vyplýva, že práve v tej-ktorej reštrukturalizácii dlžníka sú tieto reálne splniteľné. Medzi predmetnými konkrétnymi okolnosťami na jednej strane a predpokladmi a opatreniami na druhej strane musí existovať vzájomná logická väzba. 25. Súd napokon v súvislosti s danou náležitosťou reštrukturalizačného posudku poukazuje na to, že správca aj v príslušnej kapitole reštrukturalizačného posudku (str. 120 reštrukturalizačného posudku na č. l. 334 súdneho spisu) záverom uvádza, že pri splnení v nej vymedzených predpokladov je zachovanie prevádzky podniku dlžníka reálne odôvodnené, avšak absolútne absentuje posúdenie reálnosti samotných opatrení potrebných na to, aby správcom vymedzené predpoklady zachovania prevádzky podniku dlžníka boli splnené. Tým sa stráca absolútne väzba medzi predpokladmi zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti s konkrétnymi okolnosťami dlžníka s prihliadnutím na jeho majetkový a ekonomický stav, ako aj rozsah a povahu jeho podnikateľskej činnosti. Bez existencie okolností odôvodňujúcich reálnosť splnenia opatrení potrebných na splnenie predpokladov zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti (a ich uvedenia správcom v reštrukturalizačnom posudku podľa § 110 ods. 2 písm. b/ ZKR, účelom ktorého uvedenia je práve osvedčenie ich existencie) sa v reštrukturalizačnom posudku vymedzené opatrenia potrebné na splnenie predpokladov zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti stávajú len všeobecnými východiskami bez súvisu (relevantnej väzby) s konkrétnymi pomermi dlžníka, ktorého úpadok má byť riešený reštrukturalizáciou. 26. Ako pritom vyplýva z už uvedenej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, v prípade nesplnenia obsahovej náležitosti reštrukturalizačného posudku stanovenej v § 110 ods. 2 písm. b) ZKR, nie je splnená popri podmienke povolenia reštrukturalizácie stanovenej v § 116 ods. 2 písm. a) ZKR ani podmienka stanovená v § 116 ods. 2 písm. b) ZKR, keďže obsah reštrukturalizačného posudku nie je v prípade, ak v ňom nie je nijakými konkrétnymi okolnosťami na strane dlžníka správcom odôvodnená reálnosť splnenia jednotlivých opatrení potrebných na splnenie predpokladov zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti, ani jasný a zrozumiteľný. Súd v prejednávanej veci dopĺňa, že uvedená vada absencie obsahovej náležitosti reštrukturalizačného posudku podľa § 110 ods. 2 písm. b) ZKR má v prejednávanej veci za následok aj nesplnenie podmienky povolenia reštrukturalizácie stanovenej v § 116 ods. 2 písm. e) ZKR, keďže bez toho, aby reštrukturalizačný posudok obsahoval konkrétne okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia jednotlivých opatrení potrebných na splnenie predpokladov zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti, nie je zo záverov reštrukturalizačného posudku zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie bol splnený predpoklad stanovený v § 109 ods. 3 písm. f) ZKR, ktorým je odôvodnený predpoklad zachovania aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka, keďže o odôvodnený predpoklad môže ísť len vtedy, ak je vzhľadom na § 110 ods. 2 písm. b) ZKR konkrétnymi okolnosťami na strane dlžníka správcom odôvodnená reálnosť splnenia jednotlivých opatrení potrebných na splnenie predpokladov zachovania aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka. 27. Čo sa týka ostatných podmienok povolenia reštrukturalizácie (aj keď vzhľadom na už uvedený záver o nesplnení niektorých z týchto podmienok majúcich kumulatívny charaktaer je to bez právneho významu na rozhodnutie), súd uvádza, že reštrukturalizačný posudok vypracovala spoločnosť Insolvencia, k. s., ktorá je zapísaná ako správca v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona o správcoch pod značkou S1985, čím je splnená podmienka, že reštrukturalizačný posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov (§ 116 ods. 2 písm. c/ ZKR). 28. Reštrukturalizačný posudok bol vyhotovený dňa 22.05.2026, pričom dlžník podal návrh na povolenie reštrukturalizácie dňa 25.05.2026, čím je splnená podmienka, že reštrukturalizačný posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania (§ 116 ods. 2 písm. d/ ZKR). 29. Na základe uvedeného súd uzatvára, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky povolenia reštrukturalizácie stanovené v § 116 ods. 2 písm. a) (v nadväznosti na § 110 ods. 2 písm. b/ ZKR), § 116 ods. 2 písm. b) a § 116 ods. 2 písm. e) ZKR, čo je podľa § 116 ods. 1 ZKR dôvodom zastavenia reštrukturalizačného konania. 30. Súd preto týmto uznesením podľa § 116 ods. 1 (v nadväznosti na ods. 2 a contrario) ZKR rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania dlžníka. 31. Súd záverom na okraj dopĺňa, že medzi začatím reštrukturalizačného konania a týmto rozhodnutím mu boli doručené podania spoločnosti RYG Investments s. r. o. a veriteľov zastúpených Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., na ktoré však neprihliadal, keďže v súčasnom štádiu reštrukturalizačného konania je jeho jediným účastníkom podľa § 119 ods. 1 ZKR len dlžník, a preto iné osoby nemajú v tomto štádiu konania žiadne procesné práva (vrátane procesného práva nahliadnutia do súdneho spisu či procesného práva vyjadriť sa vo veci, ktorému by zodpovedala procesná povinnosť súdu sa s týmto vyjadrením vyporiadať pri rozhodovaní) ani procesné povinnosti (totožne judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky - uznesenie sp. zn. IV. ÚS 5/2012 z 12.01.2012, uznesenie sp. zn. I. ÚS 597/2013 z 02.10.2013, uznesenie sp. zn. II. ÚS 36/2015 zo 16.04.2015 ako aj súčasná rozhodovacia prax odvolacieho súdu - bod 49. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42CoKR/31/2025 z 03.12.2025). Súd nezistil v prejednávanej veci dôvod na judikatórny odklon od predmetnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ani totožnej rozhodovacej činnosti v súčasnosti jediného odvolacieho súdu v reštrukturalizačných konaniach. Čo sa týka uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/28/2023 z 24.08.2023, tento síce vyvodil z § 110 ods. 3 ZKR v bode 39. odôvodnenia právo veriteľov vyjadriť sa v reštrukturalizačnom konaní o návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie k reštrukturalizačnému posudku (nie plánu!) už v štádiu rozhodovania o povolení reštrukturalizácie, avšak súd si predmetný právny záver v danej časti neosvojuje (zdôrazňujúc pritom, že v prejednávanej veci nejde o kasačnú [inštančnú] záväznosť predmetným rozhodnutím, ktorá musí byť reflektovaná v zásade len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia súdu vyššej inštancie vydaného v tej istej veci, ale ide o len precedenčnú záväznosť), poukazujúc primárne na to, že už uvedená konštantná judikatúra najvyššej súdnej autority ústavného súdnictva - Ústavného súdu Slovenskej republiky nebola doposiaľ prekonaná, je v súlade s ňou aj aktuálna rozhodovacia prax v súčasného jediného odvolacieho súdu v reštrukturalizačných konaniach (ktorá musí byť primárne rozhodujúca pre súd nižšej inštancie), s ktorou sa súd v prejednávanej veci v plnom rozsahu stotožňuje, nezistiac žiadny legitímny dôvod na zaujatie odlišného právneho názoru, a to aj s poukazom na vlastný právny záver o tom, že ustanovenie § 110 ods. 3 ZKR nezakladá žiadne procesné práva veriteľa, ak nie je navrhovateľom, a teda účastníkom reštrukturalizačného konania (§ 111 ods. 1, § 119 ods. 1 ZKR), vyjadriť sa či nahliadnuť do súdneho spisu vo veci reštrukturalizačného konania, v ktorom sa rozhoduje o povolení reštrukturalizácie na návrh dlžníka, ale zakladá len právo vyjadriť sa v prípade súhlasu vypracovateľa reštrukturalizačného posudku k návrhu reštrukturalizačného plánu, a nie aj k samotnému reštrukturalizačnému posudku (!), ako to dovodil v predmetnom uznesení Krajský súd v Bratislave, keď súd má za to, že reštrukturalizačný posudok a reštrukturalizačný plán sú od seba podstatne odlišné inštitúty insolvenčného práva, ktorá skutočnosť vylučuje podľa súdu v prejednávanej veci prípustnosť takého výkladu, ktorý by právnu úpravu vo vzťahu k reštrukturalizačnému plánu vzťahoval bez ďalšieho aj na reštrukturalizačný posudok. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 116 ods. 5 ZKR). Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP), ktoré môže podať každý účastník reštrukturalizačného konania, sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). |