| V exekučnom konaní 335EX 133/26 vykonávanom na základe exekučného titulu Rozsudok č.9C/54/2023 zo dňa 16.04.2024, vykonateľný 18.05.2024 (Podľa § 1 ods. 3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“):
„Spotrebiteľským úverom nie sú:
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo
verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu,
alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie
ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako
úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,“
Ako príklad osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie vzťahuje, sú uvedené
napr. zákon č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších
predpisov, zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších
predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z.z.
4/12
Zároveň si Žalobca dovoľuje uviesť, že zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z. z.
o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ŠFRB“).
Zákonodarca týmto negatívnym vymedzením subsumoval Zákon o ŠFRB do skupiny
osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery nespadajú do kategórie
„spotrebiteľský úver“, t.j. úver poskytovaný Žalobcom nie je spotrebiteľským úverom.
Uvedené tvrdenie Žalobcu podporuje aj ustanovenie § 24a Zákona o spotrebiteľských
úveroch:
„Na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných
zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov
podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 13, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm.
a), b), f), g), i) až k), m) až r), u), v) a x), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto
dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom
správcu alebo spoločenstva vlastníkov a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak,
že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; to neplatí, ak ide o úvery
poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.“
Zákonodarca predmetným ustanovením stanovil výnimku, že aj na úvery, ktoré sú
vylúčené z pôsobnosti Zákona o spotrebiteľoch, t.j. ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi,
sa vzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona; táto výnimka sa však nevzťahuje na Zákon
o ŠFRB, čiže úver poskytovaný Štátnym fondom rozvoja bývania nie je spotrebiteľským a
nevzťahujú sa na neho ani predmetné ustanovenia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov: „Podnikaním sa
rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“
Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ,
a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré zákon požaduje, teda tie, ktoré sú
taxatívne vymenované v odseku 1: samostatnosť, sústavnosť, uskutočnenie vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.
Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné vykladať v tom
zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti,
ergo nie je podriadený inému subjektu.
V § 2 ods. 1 Zákona o ŠFRB je ustanovené, že správcom ŠFRB je Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „MDVRR SR“).
V nadväznosti na uvedené je evidentné, že ŠFRB nekoná samostatne, nakoľko je
spravovaný MDVRR SR, čo podčiarkuje aj ďalšie ustanovenie v § 20 ods. 1 Zákona o
ŠFRB, podľa ktorého podrobnosti o organizácii a činnosti fondu upravuje štatút fondu,
ktorý schvaľuje minister.
Podľa § 1 ods. 2 a 3 Zákona o ŠFRB:
„(2) Financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky
(ďalej len "vláda") pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu sa uskutočňuje
prostredníctvom fondu.
(3) Na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu
nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu.“
V nadväznosti na uvedené je potrebné poznamenať, že ŠFRB je účelovým fondom, ktorý
bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t. j. financovanie priorít štátnej bytovej
politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového
fondu.
Za pojmový znak podnikania „za účelom dosiahnutia zisku“ možno považovať vtedy, keď
hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu), t.j. vyvíjaná
činnosť podnikateľa s úmyslom dosiahnutia zisku. Žalobca si dovoľuje zdôrazniť, že
účelom činnosti ŠFRB nie je dosahovanie zisku.
5/12
Žalobca si takisto dovoľuje poukázať na ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona o ŠFRB:
„Prostriedky fondu možno použiť na
a) štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a
zveľaďovaní bytového fondu,
b) výdavky súvisiace s činnosťou fondu.“
V zmysle § 4 ods. 3 Zákona o ŠFRB: „Výdavky súvisiace s činnosťou fondu, okrem
výdavkov za bankové služby a výdavkov za vykonanie finančných operácií podľa § 5 ods.
5, nesmú ročne presiahnuť 3% z ročných príjmov fondu podľa § 3 písm. a) až e) a h). Na
odmeňovanie zamestnancov fondu sa vzťahuje osobitný predpis.“
Z uvedeného výkladu vyplýva, že činnosť, ktorú ŠFRB vykonáva, nemožno kvalifikovať ako
obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové
znaky.
Žalobca, ako právnická osoba zriadená Zákonom o ŠFRB, je účelovým fondom, ktorý
v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, t.j. Zmluva o poskytnutí podpory
uzatvorená medzi Žalobcom a Žalovanými nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.
Rovnaké závery o spotrebiteľskom vzťahu a obchodnoprávnom vzťahu zaujali aj konajúce
súdy vo svojich rozhodnutiach.), ktorý vydal Okresný súd Prievidza a na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6126212722, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.04.2026
proti povinnému:
Mgr. Monika Svitková, Morovnianska cesta 2/1723, Handlová, nar. 20.05.1979
v prospech oprávneného:
Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 4256/8, 833 04 Bratislava, IČO: 31749542
zast. GARAJ & Partners s.r.o., Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava, IČO: 35951125
sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, preto sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí povinnému v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 oznámením v Obchodnom vestníku. Upovedomenie o začatí exekúcie sa považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. |