| Mestský súd Bratislava III | |
| Spisová značka súdu: | B1-8K/14/2019 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Ladislav Bašternák |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 7.9.1972 |
| Adresa dlžníka: | Námestie slobody 7440/13, 81106 Bratislava-Staré Mesto, SVK |
| Sudca: | Mgr. Vladimíra Roštárová |
| Správca: | Glemba (S1666) |
| IČO správcu: | |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | |
| Dátum začatia procesu: | 21.5.2019 |
| Navrhovateľ: | |
| Meno a priezvisko: | Lenka Ivanová |
| Dátum narodenia: | 11.10.1983 |
| Adresa: | 146, 09434 Hermanovce nad Topľou |
| ID oznamu: | 1106634 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Bratislava III (kód: 104) |
| Spisová značka súdneho spisu: | B1-8K/14/2019 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 07.07.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Mestský súd Bratislava III v právnej veci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu: Ladislav Bašternák, bytom: Námestie Slobody č. 13, 811 06 Bratislava, narodený: 07.09.1972, ktorý bol zrušený dňa 09.11.2024, správcom ktorého je: JUDr. Marek Glemba, so sídlom kancelárie: Mýtna 50, 811 07 Bratislava, zn. sp.: S1666, o odmene správcu, takto |
| Rozhodnutie: | I. Súd správcovi JUDr. Lenka Ivanová, so sídlom kancelárie: Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, značka správcu: S1811 p r i z n á v a odmenu z výťažku vo výške 2.393,03 EUR. II. Súd správcovi JUDr. Martin Sečanský, so sídlom kancelárie: Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, značka správcu: S1206 p r i z n á v a odmenu z výťažku vo výške 142.059,6 EUR. III. Súd správcovi JUDr. Marek Glemba, so sídlom kancelárie Mýtna 50, 811 07 Bratislava, zn. správcu: S1666 odmenu z výťažku n e p r i z n á v a . |
| Odôvodnenie: | Skutkový stav 1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 13.05.2019, č. k. 8K/14/2019 - 17, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2019, vyhlásil na majetok úpadcu: Ladislav Bašternák, nar. 07. 09. 1972, trvale bytom Námestie slobody č.13, 811 06 Bratislava (ďalej len „úpadca“) konkurz s poukazom na § 107a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZKR“), na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/3/2019 zo dňa 14.03.2019. Do funkcie ustanovil JUDr. Lenku Ivanovú, so sídlom kancelárie: Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, značka správcu: S1811 („1. správca“). Uznesením č.k. 8K/14/2019- 387 zo dňa 27. 08.2020 súd odvolal 1. správcu a následne uznesením č.k. 8K/14/2019- 397 zo dňa 28.08.2020 súd vymenoval do funkcie správcu úpadcu JUDr. Martina Sečanského, so sídlom kancelárie: Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, značka správcu: S1206 („2. správca“). 2. Uznesením č.k. 8K/14/2019-613 zo dňa 30.05.2023 konkurzný súd odvolal 2. správcu a následne unesením č.k.: B1-8K/14/2019 - 623 zo dňa 05.06.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2023, konkurzný súd do funkcie správcu ustanovil: JUDr. Marek Glemba, so sídlom kancelárie Mýtna 50, 811 07 Bratislava, zn. správcu: S 1666 (ďalej len „3. správca“. 1. správca, 2. správca a 3. správca spolu aj ako „správcovia“). Konkurzný súd uvádza, že všetci správcovi boli v súlade s § 107a ods. 2 písm. a) ZKR do funkcie ustanovený na návrh dočasného správcu (Okresný úrad Bratislava)- teda vzhľadom na špecifiká konkurzu, ktorý sa začal na základe právoplatného rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia majetku neboli títo správcovia generovaní náhodným výberom konkurzným súdom ani na základe voľby veriteľov. 3. Dňa 20.09.2024 bolo tunajšiemu súdu doručené (i) právoplatné rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 54Nt/10/2023 zo dňa 13.12.2023, ktorým súd rozhodol o povolení obnovy konania v trestnej veci úpadcu a ktorým zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/3/2019 zo dňa 14.03.2019 vo výroku o treste prepadnutia majetku a (ii) právoplatné uznesenie Krajského súdu, sp. zn. 1Tos/14/2024, ktorým Krajský súd rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. 4. V nadväznosti na uvedené konkurzný súd vydal uznesenie zo dňa 09.10.2024, č.k. B1-8K/14/2019- 781, ktorým: (I) zrušil konkurz úpadcu pre nedostatok predpokladov na konkurz, (II) 3. správcovi nepriznal odmenu z výťažku a (iii) 3. správcovi priznal náhradu výdavkov vo výške 1.802, 00 eur („Uznesenie I“). 5. Voči výroku II Uznesenia I (o nepriznaní odmeny z výťažku) podal 3. správca odvolanie, v ktorom tvrdil: (i) vzhľadom na to, že dňa 20.06.2023 zabezpečil účet úpadcu, má nárok na odmenu z výťažku, nakoľko tento úkon možno považovať za zabezpečenie plnenia, (ii) súd sa nevysporiadal s nárokom na odmenu 1. správcu a 2. správcu, (iii) konkurzný súd nereagoval na jeho žiadosť o vydanie uznesenia ako postupov v konaní zo dňa 19.04.2024 („Žiadosť 3. správcu“), ktorej predmetom bola aj otázka odmien predchádzajúcich správcov. 6. Voči výroku II Uznesenia I (o nepriznaní odmeny z výťažku) podal odvolanie aj 2. správca (súd uvádza, že pri materiálnom posudzovaní jeho odvolania je zrejmé, že toto smeruje len voči II. výroku Uznesenia I aj keď to odvolateľ nešpecifikoval). V odvolaní 2. správca tvrdil, že si uplatnil odmenu zo speňaženia majetku (dosiahnutý výťažok 1.578.000 eur), pričom odmenu si uplatnil v celkovej výške 146.079 eur (ako 118. 432 eur v zmysle § 22 vyhlášky č. 655/2005 Z.z. („Vyhláška“) + 3.300 v zmysle §24b tejto vyhlášky- paušálna náhrada nákladov za vedenie kancelárie (33x 100) + 24. 346, 50 ako DPH, nakoľko 2. správca je platca DPH). 7. Dňa 13.02.2025 vydal Krajský súd v Bratislave („odvolací súd“) uznesenie č.k. 4CoKr/88/2024- 819 („Zrušujúce uznesenie“), ktorým zrušil výrok II. Uznesenia I (nakoľko ostatné výroky Uznesenia I neboli dotknuté odvolaniami, stali sa tak právoplatnými). Odvolací súd mal za to, že konkurzný súd mal reflektovať ustanovenie § 20 ods. 2 Vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 Vyhlášky a následne riadne zdôvodniť, prečo nie je možné priznať nárok na odmenu - v tomto smere odvolací súd hodnotil závery konkurzného súdu ako- predčasné, neúplné a nepreskúmateľné. 8. Odvolací súd vytkol konkurznému súdu, že nereagoval na otázku 3. správcu uvedenú v žiadosti o vydanie uznesenia ako postupovať v konaní podľa § 84 ods. 2 ZKR zo dňa 19.04.2024, ktorej predmetom bol, okrem iného, aj otázka ako postupovať pri posúdení nároku na odmenu 1. správcu a 2. správcu. Odvolací súd uviedol, že konkurzný súd mal určiť nárok na odmenu všetkých správcov, resp. v Uznesení I uviesť prečo nerozhoduje o odmene predchádzajúcich správcov. Odvolací súd uzavrel, že úlohou konkurzného súdu bude riadne zistiť opodstatnenosť uplatnených nárokov správcov. 9. Následne po vydaní Zrušujúceho uznesenia, dňa 02.10.2025 doručil 3. správca konkurznému súdu podanie, v ktorom ako svoju odmenu žiadal priznať sumu 95 997,90 eur (s DPH). Ak by sa konkurzný súd nestotožnil s jeho úvahou, žiadal o priznanie pôvodnej odmeny 19 199,58 eur (vrátane DPH). Mal za to, že v tomto prípade sa aplikuje § 17 ods. 2 Vyhlášky a nie § 20 ods. 3 Vyhlášky. 10. Z dôvodu presného ustálenia skutkového stavu konkurzný súd dvomi prípismi vyzval 3. správcu, aby súdu detailne objasnil situáciu týkajúcu sa účtu, na ktorom boli vedené finančné prostriedky patriace do konkurznej podstaty. Po doložení informácií od 3. správcu má súd za to, že išlo o účet úpadcu, ktorý si založil a využíval pred vyhlásením konkurzu. 1. správca v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch („ZoS“) založil samostatný účet v banke pre potreby konkurzu úpadcu (účet vedený v Tatra banka, a.s., IBAN: SK08 1100 0000 0029 4107 0333). Zo spisu vyplýva, že 1. správca vyzval 2. správcu, aby zaslal údaje o účte, na ktorý má z tohto konkurzného účtu peňažné prostriedky poukázať (č.l. 446 a 454- 455). 2. správca 1. správcovi podaním zo dňa 15.08.2021 odpovedal, že tieto prostriedky má previesť na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: SK35 0900 0000 001 7979 7506- teda účet, na ktorý sa dňa 20.06.2023 3. správca nadefinoval ako disponent a z čoho tento odvodzuje svoj nárok na odmenu z výťažku (viď napr. č.l. 786 alebo 752). Z uvedeného vyplýva, že 2. správca ako aj 3. správca používali účet úpadcu pre potreby konkurzu. Relevatná právna úprava 11. Podľa § 43 ods. 1 ZKR (v znení účinnom v čase začatia konania), správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov. Za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok. 12. Podľa § 82 ods. 1 ZKR (v znení účinnom v čase začatia konania), príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu. 13. Podľa § 83 ods. 1 a 2 ZKR (v znení účinnom v čase začatia konania), príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o a)speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný pokyn nevyžaduje, b)speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, c)spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, d)odplatný prevod podniku alebo jeho časti, e)speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky, f)prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti, g)prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky, h)uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, i)uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie, j)pokračovanie v prevádzkovaní podniku, ak je úpadcom inštitúcia podľa § 176 ods. 1 alebo ods. 5, na ktorú sa vzťahuje šiesta časť tohto zákona, k)zriadenie záložného práva na majetok úpadcu. (2) V iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi. 14. Podľa § 84 ods. 1 a 2 (v znení účinnom v čase začatia konania), správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až keď súd rozhodne, ako postupovať. (2) Ak príslušný orgán neuložil správcovi v primeranej lehote určenej správcom pokyn požadovaný správcom alebo členovia príslušného orgánu sa k požadovanému pokynu podľa § 83 ods. 4 v primeranej lehote určenej správcom nevyjadria a oprávnené záujmy dotknutých veriteľov tým môžu byť poškodené, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia, ako aj vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi. 15. Podľa § 91 ods. 1 ZKR ( v znení účinnom v čase začatia konania), speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti. 16. Podľa § 102 ods. 2 ZKR (v znení účinnom v čase začatia konania), súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku. 17. Podľa § 102 ods. 4 ZKR (v znení účinnom v čase začatia konania), uznesenie o zrušení konkurzu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená. 18. Podľa § 102 ods. 5 ZKR (v znení účinnom v čase začatia konania), právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. 19. Podľa § 107a ods. 1 ZKR ( v znení účinnom v čase začatia konania), v konaní podľa odseku 1: a) konkurzný súd ustanoví alebo odvolá správcu na základe návrhu orgánu štátnej správy príslušného podľa osobitného predpisu, ktorý bude spravovať majetok štátu podľa písmena d) (ďalej len „dočasný správca“), b) právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca, c) pôsobnosť príslušného orgánu vykonáva dočasný správca alebo ním určená osoba, d) nárok štátu z prepadnutia majetku možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok; zostávajúci majetok je správca povinný bez zbytočného odkladu po zrušení konkurzu vydať dočasnému správcovi. 20. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. 21. Podľa § 10 ods. 1 ZoS, peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu podľa osobitného predpisu správca uloží na účet v banke s označením príslušnej konkurznej veci. Ak správca vykonáva správcovskú činnosť vo viacerých konkurzných veciach, uloží peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu podľa jednotlivých konkurzných vecí na samostatné bankové účty. 22. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z,.z („Vyhláška“), za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov v konkurze podľa prvej hlavy druhej časti zákona patrí správcovi odmena určená ako percento z výťažku, ktoré ustanovuje táto vyhláška (ďalej len „odmena z výťažku“). Odmena z výťažku patrí aj správcovi v konkurze podľa prvého oddielu desiatej hlavy druhej časti zákona a štvrtej časti zákona. 23. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, výťažkom na účely určenia odmeny z výťažku sa rozumie suma peňažných prostriedkov v eurách priradená k dotknutej súpisovej zložke majetku ako výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu podľa zásad ustanovených zákonom (§ 91 ods. 4 zákona) znížená o sumu nákladov speňaženia všeobecnej a oddelenej podstaty okrem nákladov, ktoré schválil príslušný orgán (§ 82 zákona). 24. Podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky, nárok na odmenu z výťažku má ten správca, ktorý prijal alebo zabezpečil peňažné plnenie v eurách, ktoré predstavuje výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Ak k prijatiu alebo zabezpečeniu peňažného plnenia v eurách, ktoré predstavuje výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, došlo v čase, keď bol doterajší správca odvolaný a nový správca ešte nebol ustanovený, odmena z výťažku nepatrí žiadnemu správcovi. 25. Podľa § 20 ods. 2 Vyhlášky, za speňaženie peňažných prostriedkov v mene euro ich zabezpečením alebo za speňaženie peňažných prostriedkov v cudzej mene ich zabezpečením a výmenou za eurá patrí správcovi odmena 1 % z výťažku. 26. Podľa § 23 Vyhlášky, ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku (§ 102 ods. 1 ZKR) po konaní prvej schôdze veriteľov, správcovi patrí paušálna odmena podľa § 12 a odmena z výťažku podľa § 13 až 22; iná odmena správcovi nepatrí. Právne posúdenie veci súdom 27. Úvodom konkurzný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom jeho opätovného rozhodnutia je výlučne len otázka odmien správcu resp. správcov, nakoľko výroky I a III Uznesenia I (teda výroky o zrušení konkurzu vedeného na majetok úpadcu a výrok týkajúci sa výdavkov neboli napadnuté odvolaniami a teda sú právoplatné). Teda konkurzný súd zameral svoje posudzovanie veci iba na otázku odmien správcu resp. sprácov v zmysle záverov Zrušujúceho uznesenia. 28. Konkurzný súd vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle § 43 ZKR, sa odmena správcu konkurznej podstaty diferencuje vzhľadom na prebiehajúce štádium vyhláseného konkurzu. Do prvej schôdze veriteľov zákon správcom priznáva paušálnu odmenu (ktorej výška závisí od hodnoty majetku uvedeného v súpise majetku). Tento konštrukt zrejme zákonodarca zvolil preto, že tento správca je vystavený relatívne vysokej miere rizika, že na prvej schôdzi veriteľov bude odvolaný, pričom však aj pred touto schôdzou je tento správca povinný vykonať veľké množstvo úkonov (porovnaj aj komentár k § 43 ZKR in: Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026). Za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov ZKR správcovi priznáva nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok. 29. Pre účely rozhodnutia konkurzného súdu o spomenutej odmene správcov je podľa súdu dôležité odpovedať na niekoľko otázok, na ktoré súd nižšie uvedie svoj právny názor. Nárok na odmenu správcov v prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia majetku 30. V prvom rade konkurzný súd považuje za potrebné ustáliť, či vôbec vzhľadom na špecifický charakter daného konkurzu (teda konkurz vedený na základe trestu prepadnutia majetku, ktorý bol neskôr zrušený) patrí správcom odmena. V tomto smere konkurzný súd poukazuje na to, že táto otázka už bola posudzovaná aj Ústavným súdom, ktorý posudzoval sťažnosť iného úpadcu, práve čo sa týka odmeny priznanej správcovi v konkurze vedenom na totožnom právnom základe (z dôvodu, že voči rozhodnutiu súdu v zmysle § 102 ods. 5 ZKR, ktoré konkurzný súd cituje vyššie nie je samotný úpadca oprávnený podať odvolanie). V uznesení sp.zn.: IV. ÚS 457/2024 zo dňa 24.09.2024 („Rozhodnutie“) sa Ústavný súd teda zaoberal postupom a uzneseniami okresného súdu vo výrokoch o priznaní náhrady výdavkov a odmeny správcom v dotknutých konkurzných konaniach, ktorých podklad - rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku bolo v dovolacom konaní zrušené (viď bod 13.Rozhodnutia). 31. Ustávaný súd v bodoch 19 a 20 Rozhodnutia ustálil: „Okresný súd v napadnutých uzneseniach (bod 12 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 1K/1/2023 a bod 10 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 2K/1/2023) konštatoval zánik podmienky na vedenie konkurzného konania v podobe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia majetku a, vychádzajúc z § 102 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., konkurz pre absenciu predpokladov na vedenie konkurzného konania zrušil a v spojení s § 43 zákona č. 7/2005 Z. z. rozhodol aj o odmene a výdavkoch správcu. Okresný súd postupoval analogicky, keďže situáciu, aká vznikla v prípade sťažovateľov, zákon priamo nerieši. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci neinterpretoval a neaplikoval extrémne nelogicky, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, preto sú na daný účel legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Okresný súd v napadnutých uzneseniach z hľadiska svojej vyslovenej právnej argumentácie postačujúcim a zrozumiteľným, ako aj ústavne súladným spôsobom zdôvodnil za daných špecifických okolností jednak potrebu zrušiť dotknuté konkurzné konania a súčasne zasiahnuť do vlastníctva sťažovateľov, z ktorých majetku budú odmena a výdavky správcov (ktorí v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. majú za výkon svojej funkcie nárok na odmenu i úhradu nákladov konkurzného konania) vyplatené“. 32. Konkurzný súd sa stotožňuje s názorom prezentovaným okresným súdom Žilina v Rozhodnutí, že situácia, ktorá nastala aj v prejednávanej veci nie je ZKR priamo predvídaná. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, konkurzný súd zastáva názor, že v zmysle § 102 ods. 2 ZKR, je o odmene správcu (resp. správcov) potrebné rozhodnúť analogicky ako v prípade zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku, kde za splnenia zákonných predpokladov (k čomu sa súd vyjadrí nižšie) je potrebné nárok na odmenu správcovi (resp. správcom) priznať. Aj s prihliadnutím na to, že správca, resp. v danej veci správcovia vykonávali úkony na základe vtedy právoplatného súdneho rozhodnutia. Inými slovami správca, ktorý naplní zákonnú dikciu a speňaží majetok úpadcu, má mať nárok na odmenu. K otázke, či mal súd rozhodovať o odmene všetkých správcov 33. V Zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol: „Odvolací súd prisvedčil tvrdeniu správcu JUDr. Mareka Glembu, že podľa § 102 ZKR, má súd rozhodnúť o odmene a výdavkoch správcu a nakoľko v tomto konkurze boli správcovia traja, konkurzný súd v tomto prípade nemal rozhodovať len o odmene posledného správcu, ale mal určiť nárok na odmenu aj predošlých správcov, resp. uviesť, prečo nerozhoduje o odmene predchádzajúcich správcov v tomto uznesení“. 34. Konkurzný súd uvádza, že ZKR explicitne nerieši situáciu keď je v konkurze ustanovených viac správcov a títo si uplatnia nárok na odmenu zo speňaženia. Situácia kedy je v konkurze iba jeden správca a tento vykonáva svoju funkciu až do konca konania je pomerne jasná a v tomto prípade súd rozhodne o jeho odmene a výdavkoch o čom niet sporu. 35. Súd je toho právneho názoru, že vo všeobecnosti v prípade ak funkciu správcu konkurznej podstaty vykonáva viac správcov, z ktorých každý si nárokuje odmenu zo speňaženia, súd rozhoduje o odmene a výdavkoch iba posledného z nich (toho, ktorý vykonáva funkciu v čase rozhodnutia súdu o zrušení konkurzu). Súd tento názor zastáva na základe gramatického výkladu § 102 ods. 1 ZKR, ktorý hovorí o odmene a výdavkoch správcu (nie správcov). Zároveň čo sa týka nárokov na odmenu predchádzajúcich správcov, súd má za to, že tieto podliehajú režimu pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ZKR (čo v konečnom dôsledku uznáva aj 3. správca, ktorý v Žiadosti 3. správcu uviedol: „Naviac, v konaní si podľa môjho názoru úplne legitímne uplatnil PPP aj predchádzajúci správca JUDr. Martin Sečanský, ktorý sa jej vyplatenia domáha, kde za terajšieho stavu veci nie je úplne jasné ako postupovať“. To znamená, že predchádzajúci správca, si svoju prípadnú odmenu zo speňaženia, ktoré vykonal prihlási ako pohľadávku proti podstate, pričom táto podlieha preskúmaniu novým správcom. V prípade, ak sa napr. s jej uplatnenou výškou nový správca nestotožní, § 87 ods.8 ZKR upravuje mechanizmus iniciácie konania o určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate, kde môže byť takáto pohľadávka súdom preskúmaná. Z tohto titulu potom konkurzný súd rozhoduje iba o výške odmeny a výdavkov posledného správcu konkurznej podstaty, nakoľko jeho výpočet nepodlieha prieskumu iného správcu ani spomenutému konaniu o určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate (logicky, lebo po ňom funkciu už žiaden ďalší správca nevykonáva). 36. Z uvedeného dôvodu preto napr. 1. správca e-mailom zo dňa 10.03.2024 požiadal 3. správcu o vyplatenie jej odmeny, ktorú si uplatnil ako pohľadávku proti podstate (viď č.l. 755). 37. V tejto otázke poukazuje súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 20.02.2025, sp.zn.: 4ObdoK/2/2024 kde bola predmetom odvolacieho prieskumu Krajským súdom Banská Bystrica aj práve otázka odmeny pôvodného správcu konkurznej podstaty, ktorá bola zapísaná ako pohľadávka proti podstate. 38. Zároveň však v prejednávanej veci konkurzný súd považoval za potrebné zohľadniť špecifiká tohto prípadu, kedy nedošlo k schváleniu rozvrhu (príslušným orgánom) a tento konkurz bol v podstate ukončený „predčasne“ a neštandardne na základe zrušenia právoplatného rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia majetku- čo viedlo k zrušeniu konkurzu pre nedostatok predpokladov na jeho vedenie. Vzhľadom na to, že ani nedošlo k vyplateniu odmien správcov ani nijakému inému rozhodnutiu o ich výške a aby konkurzný súd nevytváral ďalšie spory a preklenul nedostatky právnej úpravy, má za to, že v danom prípade je potrebné o odmene správcov rozhodnúť. K odmene 1. správcu 39. Na podklade spisu má súd za preukázané, že paušálna odmena bola už uznesením súdu č.k. 8K-14/2019-108 zo dňa 1.10.2019 1. správcovi priznaná. 40. Čo sa týka odmeny za speňaženie, súd má na podklade spisu za preukázané, že 1. správca speňažil 12 súpisových zložiek (č. 8, 9, 10, 12, 13,14, 15, 16, 17, 20, 21 a 22) - zbrane. 1. správca si podaním zo dňa 15.3.2022 uplatnil odmenu za speňaženie týchto zbraní vo výške 2.393,03 EUR v zmysle § 20 ods. 1 Vyhlášky (spolu s uvedením detailného výpočtu), ktorú mu súd priznal vzhľadom na vyššie uvedené. K odmene 2. správcu 41. 2. správca si podaním zo dňa 20.09.2023 uplatnil odmenu zo speňaženia nehnuteľností zapísaných v súpise majetku na dražbe, ktoré boli speňažené za výťažok: 1.578.000,- EUR (viď č.l. 598- oznámenie 2. správcu uverejnené v OV č. 54/2022 o dňa 18.03.2022). 42. Súd k výpočtu odmeny 2. správcu (viď č.l. 754) v prvom rade uvádza, že tento si v rámci nej uplatnil aj sumu 3.300 EUR v zmysle ust. 24b Vyhlášky- paušálna náhrada nákladov za vedenie kancelárie (pričom aj z tejto sumy, ktorú si 2. správca zahrnul do celkovej odmeny zo speňaženia si uplatnil DPH). Súd má za to, že keďže v zmysle § 102 ods. 2 ZKR v prejednávanom prípade o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, je potrebné na vec aplikovať § 23 ods. 2 Vyhlášky, ktorý stanovuje, že pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku z výťažku patrí správcovi odmena iba v intenciách § 13 až 22 Vyhlášky a iná odmena (teda napr. odmena v zmysle § 24b Vyhlášky) správcovi nepatrí. Teda súd nepriznal 2. správcovi sumu 3.300 EUR a ani zodpovedajúcu DPH. 43. Čo sa týka správnosti výpočtu 2. správcu, súd uvádza, že 2.správca si v pásme odmeny 15%- teda ust. § 22 ods. 1 psím. b) Vyhlášky nesprávne vypočítal odmenu vo výške 499,5 EUR, kedy správne odmena (15%) mala byť počítaná zo sumy 3.000 (3.330 - 330) a nie zo sumy 3.330 ako uviedol 2 . správca. Teda správne vypočítaná odmena v tomto bode mala byť 450,- EUR. 44. Teda súd priznal 2. správcovi nárok na odmenu z výťažku vo výške 118.383,- Eur (teda o 49,- Eur nižšiu ako si vypočítal 2. správca), ktorú zvýšil o 20% sadzbu DPH (23.676,6 EUR) a teda 2. správcovi patrí odmena vo výške 142.059,6 EUR, K odmene 3. správcu 45. Pre posúdenie nároku 3. správcu na odmenu zo speňaženia, je podľa súdu kľúčový výklad § 91 ZKR spolu s § 13 Vyhlášky a 20 ods. 2 Vyhlášky a aplikovať ho na prejednávaný skutkový stav. 46. V prejednávanom prípade si 3. správca uplatňuje odmenu zo speňaženia z dôvodu, že „20.06.2023 o 15:09 naplnil predpoklady, aby mi bola priznaná odmena podľa §20 ods. 2 Vyhlášky, kde som zaistil účet úpadcu v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: SK35 0900 0000 0001 7979 7506“- viď č.l. 786. V zmysle doručeného zoznamu pohľadávok proti podstate si 3. správca vyčíslil svoju odmenu ako 19.199,58 eur vrátane DPH podľa § 20 ods. 2 Vyhlášky- zabezpečené dňa 20.06.2023 (viď č.l. 776). Túto odmenu si podľa zoznamu pohľadávok proti podstate (viď č.l. napr. 797) 3 .správca uplatnil v zmysle § 20 ods. 2 vyhlášky ako 1% zo sumy 1. 599 965.18 Eur, ktorá sa nachádzala na dotknutom účte dňa 20.06.2023, kedy sa naň nadefinoval ( za súčinnosti 2. správcu) ako disponent. Po vydaní Zrušujúceho uznesenia si podaním zo dňa 02.10.2025, 3. správca túto odmenu zo speňaženia uplatnil vo výške 95.977, 90 Eur (vrátane DPH), nakoľko zmenil právnu kvalifikáciu svojej odmeny z pôvodného § 20 ods. 2 Vyhlášky (kde je stanovené 1%) na §17 ods. 2 Vyhlášky (tu Vyhláška počíta s odmenou 5%). K uvedenej zmene (teda zvýšeniu požadovanej odmeny za speňaženie z cca 19 tisíc eur na cca 96 tisíc eur, teda rozdiel cca 77 tisíc eur) súd uvádza, že je z nej zrejmé, že ani samotný 3. správca nevie resp., nevedel ako si svoju odmenu zo speňaženia, ktorú žiada, riadne uplatniť (teda, či aplikovať § 17 ods. 2 alebo § 20 ods. 2 Vyhlášky). Konkurzný súd sa nebude zaoberať zmenou tohto nároku, nakoľko má za to, že nárok správcu na odmenu preskúmava iba v rozsahu v akom si ho 3. správca uplatnil do vydania Uznesenia I (teda v rozsahu uplatnenom v zozname pohľadávok proti podstate). Teda konkurzný súd sa zaoberá nárokom 3. správcu zo speňaženia uplatneným ako 19.199, 58 eur (ako 1% z výťažku v zmysle § 20 ods. 2 Vyhlášky). 47. Čo sa týka takto uplatnenej odmeny, túto si 3. správca uplatňuje za to, že zabezpečil účet úpadcu dňa 20.06. 2023- viď aj č.l. 789, kde zo správy 3. správcu zo dňa 04.10.2024 vyplýva, že „Dňa 20.06.2023 som sa nadefinoval ako disponent na účet úpadcu: IBAN SK35 0900 0000 0001 7979 7506 otvorený predchádzajúcim správcom pre toto konanie v Slovenská sporiteľňa, a.s., na účte sa nachádzalo 1 599 965, 18 EUR pričom úvodného stretnutia v banke sa zúčastnil aj JUDr. Martin Sečanský...“ Ako následne vyplynulo z podaní 3. správcu, ktorými reagoval na 2 prípisy konkurzného súdu, ktoré predchádzali vydaniu tohto uznesenia, nešlo o účet, ktorý v zmysle § 10 ods. 1 ZoS zriadil 2. správca pre potreby konkurzu ale priamo o účet úpadcu, ktorý pred vyhlásením konkurzu používal ako jeden zo svojich osobných účtov. 48. Ako ďalej vyplýva z predmetnej správy 3. správcu (č.l. 788) nehnuteľnosti zapísané v súpise majetku boli 2. správcom speňažené za sumu 1.578.000 Eur. Z uvedeného vyplýva, že takmer všetky peňažné prostriedky, ktoré boli na danom účte predstavovali finančné prostriedky získané speňažením nehnuteľností úpadcu 2. správcom. Správny postup 2. správcu mal byť taký, že finančné prostriedky zo speňaženia nehnuteľností mal uložiť na konkurzný účet, ktorý mal pre danú vec v zmysle § 10 ods. 1 ZoS zriadiť. Tento však tieto prostriedky ponechal priamo na jednom z účtov úpadcu, čo je aj jeden z dôvodov, prečo 3. správca tvrdí, že má nárok na odmenu zo speňaženia- keď zabezpečil účet úpadcu. S týmto výkladom sa konkurzný súd nestotožňuje. 49. Je síce pravda, že v zmysle § 91 ods. 1 ZKR, speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu...“ Uvedené sa dá analogicky použiť aj na zabezpečenie účtu úpadcu avšak podľa názoru konkurzného súdu toto je uplatniteľné iba na začiatku konkurzu, kedy správca s odbornou starostlivosťou zistí účty úpadcu a stav na nich, tieto zabezpečí a peňažné prostriedky z nich prevedie na konkurzný účet. Takýto postup je speňažovaním v zmysle § 91 ZKR, pričom ale za tento úkon si je možné uplatniť odmenu iba raz. 50. V prejednávanej situácii si 3. správca uplatňuje odmenu zo speňaženia za to, že sa nadefinoval ako disponent na účet, kde sa nachádzala už celá speňažená konkurzná podstata (nakoľko ako sám 3. správca uvádza, počas jeho výkonu funkcie nedošlo k premene majetku na peniaze teda speňaženiu v gramatickom zmysle slova- viď odvolanie 3.správcu- č.l. 786). V tomto prípade ide tak o duplicitné uplatnenie odmeny zo speňaženia, ktoré je navyše v rozpore s § 13 ods. 2 Vyhlášky, ktorý ustanovuje, že výťažkom na účely určenia odmeny z výťažku sa rozumie suma peňažných prostriedkov v eurách priradená k dotknutej súpisovej zložke majetku.... Suma 1.578.000 eur je suma výťažku priradená k nehnuteľnostiam ako súpisovým zložkám majetku, ktoré speňažil 2. správca a táto suma už nemôže byť 2x speňažená a ani si z nej nárokovaná odmena. Pre úplnosť súd dodáva, že zvyšné súpisové zložky majetku, ktoré boli speňažené speňažil 1. správca- viď č.l. 792. Preto aj za situácie, kedy 2. správca tieto peňažné prostriedky nesprávne previedol na účet úpadcu (ale aj za situácie, kedy by tieto boli uložené na špeciálnom konkurznom účte vedenom 2. správcom), ďalší správca nemá nárok na odmenu za úkon, ktorým je „nadefinovanie sa ako disponent“ na danom účte, kde sú finančné prostriedky konkurznej podstaty zhromaždené. Je tomu tak z už uvedeného dôvodu, že by išlo o de facto duplicitné uplatnenie odmeny zo speňaženia ako aj z dôvodu, že nedošlo k speňaženiu majetku ani zabezpečeniu majetku ako to predpokladá ZKR resp. Vyhláška (súd na podklade správy 3. správcu zo dňa 4.10.2024- č.l. 751 neidentifikoval nijaký úkon 3. správcu, za ktorý by mu prináležala odmena za speňaženie majetku úpadcu). Inými slovami, 3. správca nemá nárok na odmenu za zabezpečenie účtu, na ktorom sa nachádzajú finančné prostriedky, ktoré už boli speňažené predchádzajúcimi správcami. 51. Konkurzný súd nerozporuje a je to aj na podklade spisu zrejmé, že 3. správca vykonal v konkurze množstvo úkonov, avšak konkurzný súd neidentitifikoval taký úkon, na základe ktorého by 3. správcovi v podmienkach na konkurzné konanie dopadajúcej právnej úpravy, patrila odmena zo speňaženia. Viď aj uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 20.02.2025, sp.zn.: 4ObdoK/2/2024 bod č. 5 kde Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol nasledovné: „Nárok správcu za speňaženie majetku nemožno stotožňovať s nárokom (odmenou) za výkon funkcie ako takej“. 52. Pokiaľ 3. správca argumentuje zákazom nútených prác a možnosťou správcu konkurznej podstaty odmietnuť výkon funkcie iba v ZoS predvídaných situáciách, k tomu konkurzný súd uvádza, že v podmienkach právnej úpravy ako je táto nastavená čo sa týka odmeňovania správcov, nezriedka dochádza k situáciám, kedy títo za svoje činnosti nie sú buď vôbec alebo adekvátne odmeňovaní. Napr. v prípade ak bol konkurz vyhlásený iba na základe možnej pohľadávky voči členovi štatutárneho orgánu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, ktorú sa neskôr správcovi (napr. aj druhému v poradí, ktorý bol menovaný na základe voľby schôdze veriteľov) nepodarí na súde vymôcť (teda žaloba bude zamietnutá)- v tomto prípade nebude mať správca nárok na odmenu zo speňaženia- lebo nič nebolo speňažené- aj keď nepochybne bolo vykonaných množstvo úkonov. Uvedené súvisí stým, že ako už bolo uvedené, terajšia právna úprava viaže odmenu správcu konkurznej podstaty po konaní prvej schôdze veriteľov čisto na speňaženie majetku a nie na počet vykonaných úkonov. Súdu neprináleží túto právnu úpravu hodnotiť a rovnako nemá právne prostriedky ako zmeniť túto právnu úpravu, uvedené je v rukách zákonodarných orgánov. Odkaz na nútené práce 3. správcu však neprilieha, nakoľko výber funkcie správcu konkurznej podstaty leží na každom jednom správcovi osobne- inými slovami, je na nich, aby si posúdili svoje podnikateľské riziko a rozhodli sa, či takúto funkciu budú vykonávať a ak áno, že ju vykonávajú aj s rizikom, že nie každý konkurz bude pre nich „ziskový“ z pohľadu vykonaných úkonov vs. získanej odmeny. K Žiadosti 3. správcu 53. Záverom pre úplnosť konkurzný súd vyjadrí aj svoj právny názor na Žiadosť 3. správcu. Konkurzný súd v prvom rade uvádza, že si je vedomý „výtky“ odvolacieho súdu uvedenej v bode 27 Zrušujúceho uznesenia, že konkurzný súd nereagoval na Žiadosť 3. správcu. Žiadosť 3. správcu bola formulovaná a označená ako žiadosť o vydanie uznesenia ako postupovať ďalej v konkurze podľa § 84 ods. 2 ZKR. V tomto smere konkurzný súd opätovne dáva do pozornosti znenie § 84 ods. 1 a 2 ZKR: Správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až keď súd rozhodne, ako postupovať.(2) Ak príslušný orgán neuložil správcovi v primeranej lehote určenej správcom pokyn požadovaný správcom alebo členovia príslušného orgánu sa k požadovanému pokynu podľa § 83 ods. 4 v primeranej lehote určenej správcom nevyjadria a oprávnené záujmy dotknutých veriteľov tým môžu byť poškodené, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia, ako aj vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi. 54. Aplikujúcu uvedené na skutkový stav, má konkurzný súd za to, že žiadosť správcu o vydanie uznesenia ako ďalej postupovať v zmysle § 84 ods. 2 ZKR nebolo urobená kvalifikovane. V prvom rade súd uvádza, že v zmysle § 107a ods. 2 písm. c) vykonával pre daný konkurz pôsobnosť príslušného orgánu dočasný správca (Okresný úrad Bratislava). Súd má za to, že (i) otázky formulované 3. správcom v Žiadosti 3. správcu nespadajú do kompetencie príslušného orgánu ako je táto vymedzená v § 83 ods. 1 ZKR, ktorý špecificky určuje kedy je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn a (ii) nebol dodržaný mechanizmus § 84 ods. 2 ZKR. 3. správca k Žiadosti 3. správcu nepriložil nijaké dôkazy o tom, že mu príslušný orgán neuložil záväzný pokyn alebo sa nevyjadril. Žiadosť 3. správcu je formulovaná skôr ako žiadosť o právnu radu zo strany súdu (viď aj č.l. 706- „v uvedenej veci správca preto uvíta názor súdi a je ochotný sa v tejto veci aj stretnúť prípadne s konkurznou sudkyňou“). 3. správca však opomína, že ZKR normuje oprávnenia a povinnosti súdu záväzným spôsobom, pričom konkurzný súd je oprávnený vstupovať do konkurzného konania výlučne za dodržania podmienok ZKR. Za tejto procesnej situácie je konkurzný súd toho názoru, že nemal povinnosť vydať uznesenie ako ďalej postupovať v konaní. 55. Pre úplnosť súd dodáva, že sa zaoberal aj možnosťou, že 3. správca chcel materiálne iniciovať mechanizmu upravený v § 83 ods. 2 ZKR, ktorý umožňuje príslušnému orgánu nad rámec jeho podobnosti vymedzenej v §83 ods. 1 ZKR odporučiť správcovi ako postupovať aj v iných veciach. V zmysle § 83 ods. 2 ZKR, v iných veciach [pozn. konkurzného súdu- teda vo veciach, ktoré nie sú uvedené v § 83 ods. 1 ZKR] nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. Uznesenie súd vždy doručí správcovi. 56. Ako už bolo uvedené, 3. správca k Žiadosti 3. správcu nepriložil v tomto smere nijaké dôkazy- teda (i) odporučenie príslušného orgánu ako postupovať a (ii) odmietnutie 3. správcu tak postupovať. 3. správca priložil k Žiadosti 3. správcu iba stanovisko amicus curiae, ktoré bolo predložené do iného konania vedeného pred Mestským súdom Bratislava I, kde sa riešila otázka povolenia obnovy konania (sp.zn.:54Nt/10/2023). 57. Vzhľadom na vyššie uvedené konkurzný súd uzatvára, že nemal právnu povinnosť vydať uznesenie ako v konaní ďalej postupovať. Zároveň však konkurzný súd dodáva, že keďže sa tak nestalo v štádiu kedy bol konkurz vedený, o to viac tak nemôže urobiť konkurzný súd v situácii kedy je konkurz právoplatne zrušený. Inými slovami konkurzný súd nemôže v zrušenom konkurze už nijako zaväzovať správcu na nijaký procesný postup (ani vo výroku ani v odôvodnení tohto uznesenia). Takýto „príkaz“ súdu by bol k osobe správcu bez právnej relevancie vzhľadom na už uvedené štádium, v ktorom sa vec nachádza. Uvedené súvisí aj s tým, čo v úvode právneho posúdenia v tomto uznesení uviedol konkurzný súd, keď si zadefinoval rozsah svojho prieskumu týmto uznesením. 58. V nadväznosti na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu je oprávnený podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Za deň doručenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení tohto rozhodnutia v insolvenčnom registri, bez ohľadu na iné spôsoby doručovania (§ 199 ods. 4 ZKR). Odvolanie je potrebné podať elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu (REPLIK- Register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní), odvolanie musí byť autorizované odvolateľom alebo jeho zástupcom, inak sa na odvolanie neprihliada. (§ 198 ods. 1 ZKR v spojení s § 197a ZKR). Prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k odvolaniu doručovanému elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu, vrátane prílohy, pre ktorú sa vyžaduje úradné osvedčenie podpisu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s týmto podaním alebo s inou písomnosťou, inak sa na podanie alebo inú písomnosť doručovanú elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu neprihliada. Ak je príloha vyhotovená v listinnej podobe, doručuje sa elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k podaniu alebo k inej písomnosti; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. (§ 197a ods. 3 ZKR). Ak odvolanie doručované elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu nemožno preukázateľne doručiť prostredníctvom špecializovaného portálu z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota ustanovená pre odvolanie doručovaného elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu sa považuje za zachovanú, ak sa odvolanie doručí príslušnému orgánu najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona. (§ 197a ods. 4 ZKR). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). |