| Okresný súd Prešov | |
| Spisová značka súdu: | 5K/22/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | PYROBATYS SK, s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 35703130 |
| Adresa dlžníka: | Osloboditeľov 679, 05935 Batizovce, SVK |
| Sudca: | Mgr. Alena Paveleková |
| Správca: | iTRUSTee Restructuring, k. s. (S1696) |
| IČO správcu: | 47254122 |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 9.1.2026 |
| Dátum začatia procesu: | 17.3.2026 |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky |
| IČO: | 42499500 |
| Adresa: | Lazovná 63, 97401 Banská Bystrica |
| ID oznamu: | 1106535 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Prešov (kód: 156) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 5K/22/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 07.07.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Prešov v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: PYROBATYS SK, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 679, 059 35 Batizovce, IČO: 35 703 130, správcom ktorého je iTRUSTee Restructuring, k. s., so sídlom kancelárie Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 47 254 122, o podnete popretého veriteľa na priznanie hlasovacích práv, takto |
| Rozhodnutie: | priznáva veriteľovi Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832 hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou vo výške 3 795 000,- EUR. |
| Odôvodnenie: | 1. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 5K/22/2025-49 zo dňa 16.03.2026, zverejneným v insolvenčnom registri dňa 16.03.2026, na návrh veriteľa vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a do funkcie správcu ustanovil iTRUSTee Restructuring, k. s., so sídlom kancelárie Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 47 254 122. 2. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 01.07.2026 správca predložil súdu podnet popretého veriteľa Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky spolu s prílohami a to na rozhodnutie o hlasovacích a ďalších právach pre tohto veriteľa spojených s pohľadávkou v celkovej výške 3 795 000 Eur. 3. Veriteľ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vo svojom podnete na priznanie hlasovacích práv uviedol nasledujúce skutočnosti. 4. Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako veriteľ pohľadávky vo výške 3 795 000 Eur prihlásenej v zákonnej lehote do konkurzu vedeného na majetok dlžníka a zapísanej správcom v konkurze iTRUSTee Restructuring, k. s. (ďalej ako „správca“) do zoznamu pohľadávok pod poradovým č.190 (ďalej ako „pohľadávka č. 190“), uplatnenej v konkurze dlžníka na základe Rozhodnutia ministersky hospodárstva Slovenskej republiky č. 24037/2025-4050-59927 zo dňa 21.08.2025 v spojení s Rozhodnutím Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15051/2025-2061-03708 zo dňa 21.01.2025, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 23.10.2025 a vykonateľnosť dňa 13.12.2025 (ďalej spolu ako „Rozhodnutia“), a súčasne ako veriteľ pohľadávky č. 190, pri ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. VaI/DP/2016/1.2.2-02/C585/ZZ/1 zo dňa 19.11.2019, registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp 35076/2019 podal týmto podnet správcovi na postup podľa § 32a ZoKR. Veriteľ týmto podnetom žiadal, aby správca bez zbytočného odkladu požiadal Okresný súd Prešov o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv spojených s pohľadávkou č. 190 veriteľovi. 5. Dňa 10.06.2026 správca poprel pohľadávku č. 190 v celom rozsahu čo do jej právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia záložným právom z dôvodu, že právny základ pohľadávky je predmetom súdneho prieskumu, vedeného na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Svo/4/2025, na základe správnej žaloby podanej dlžníkom dňa 22.12.2025 (ďalej ako „Správna žaloba“) a podľa správcu existujú dôvodné pochybnosti o zákonnosti Rozhodnutí, z ktorých veriteľ svoju pohľadávku odvodzuje. Podľa § 32a ods. 1 ZoKR správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o: a) pohľadávku popretú veriteľom bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom, b) pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností. 6. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Exekučný poriadok“) exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. 7. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších prepisov (ďalej ako „správny poriadok“) rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok. Vykonateľnosť rozhodnutia je vlastnosť rozhodnutia, ktorá sa spája s plnením povinnosti uloženej v rozhodnutí. Vykonateľnosť znamená možnosť núteného vymáhania splnenia povinnosti uloženej v správnom rozhodnutí a vzniká márnym uplynutím lehoty na plnenie povinnosti za predpokladu, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. 8. Rozhodnutia, ktorými bola veriteľovi priznaná pohľadávka č. 190 (resp. na základe ktorých pohľadávka č. 190 vznikla) sú právoplatné a vykonateľné, nakoľko uplynula lehota na plnenie uvedená v konečnom rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti Rozhodnutí tvorila prílohu č. 15 prihlášky pohľadávky č. 190 do konkurzu. 9. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku v znení neskorších prepisov (ďalej ako „SSP“) správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 10. Dlžník spolu so Správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku Správnej žalobe, ktorá smeruje proti Rozhodnutiam a žiadal súd, aby tým rozhodol o odklade vykonateľnosti Rozhodnutí. Správny súd do prerušenia konania ex offo, na základe ustanovenia § 47 ods. 1 ZoKR z dôvodu vstupu dlžníka do konkurzu, o priznaní odkladného účinku Správnej žalobe nerozhodol, a teda odkladný účinok nebol Správnej žalobe v súlade so SSP priznaný. Rozhodnutia sú preto bezodkladne vykonateľné. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za preukázané, že sa v prípade pohľadávky č. 190 nepochybne jedná o pohľadávku priznanú rozhodnutím, na podklade ktorého by bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, nakoľko pohľadávka č. 190 vznikla na základe Rozhodnutí, ktoré sú právoplatné, vykonateľné a zároveň sú podľa Exekučného poriadku exekučným titulom, preto sú splnené podmienky na postup správcu podľa § 32a ods. 1 písm. b) ZoKR. V prípade pohľadávky č. 190 sa zároveň jedná o pohľadávku, pri ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp 35076/2019, dôkazy o čom vyplývajú z prihlášky pohľadávky č. 190 do konkurzu vrátane jej príloh (prílohy č. 17 a 18 prihlášky pohľadávky č. 190), preto sú splnené podmienky na postup správcu aj podľa § 32a ods. 1 písm. c) ZoKR. 11. Vzhľadom na prebiehajúci súdny prieskum zákonnosti Rozhodnutí na Správnom súde v Bratislave na podklade Správnej žaloby, z ktorých veriteľ odvodzuje pohľadávku č. 190, správca považoval právny titul prihlásenej pohľadávky č. 190 za dôvodne sporný a nepreukázaný, z nasledovných dôvodov: 12. Námietka preklúzie oprávnenia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej ako „ÚVO“) na preskúmanie právoplatného rozhodnutia UVO č. 9441-6000/2018-OD/4 zo dňa 07.09.2018 (ďalej ako „Rozhodnutie ÚVO“). Rozhodnutie predsedu ÚVO zo dňa 21.09.2023 číslo 12286-9000/2023 (ďalej ako „Rozhodnutie predsedu ÚVO“), ktorým bolo zmenené Rozhodnutie ÚVO, bolo podľa správcu vydané po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 177 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.05.2023 (ďalej ako „zákon o VO“), čo podľa správcu zakladá dôvodnú námietku zániku oprávnenia predsedu ÚVO na vydanie revízneho rozhodnutia. Keďže pohľadávka č. 190 je bezprostredne odvodená od Rozhodnutí vydaných na základe Rozhodnutia predsedu ÚVO, je podľa správcu dôvodne spochybnená existencia právneho základu pohľadávky č. 190. 13. Námietka nepreskúmateľnosti a neurčitosti správnych rozhodnutí. Správca uvádza, že dlžník v Správnej žalobe namieta absenciu riadnej individualizácie Rozhodnutia predsedu ÚVO vo výroku Rozhodnutí, ako aj nedostatky odôvodnenia Rozhodnutí, ktoré môžu mať podľa správcu za následok nepreskúmateľnosť Rozhodnutí. 14. Námietka procesných pochybení správnych orgánov. Správca v popretí ďalej poukazuje na to, že sa v Správnej žalobe namieta nedostatočné preskúmanie veci správnymi orgánmi pred vydaním Rozhodnutí, vnútorná rozpornosť odôvodnenia Rozhodnutí a procesné pochybenia pri hodnotení skutkového stavu a dôkazov, ktoré vydaniu Rozhodnutí predchádzali. 15. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia konfliktu záujmov. Správca v popretí pohľadávky č. 190 poukazuje na námietku dlžníka, že správne orgány pred vydaním Rozhodnutí nepreukázali existenciu konfliktu záujmov podľa § 23 zákona o VO, nepreukázali existenciu konkrétneho osobného alebo ekonomického záujmu zainteresovanej osoby ani konkrétny vplyv na výsledok verejného obstarávania. 16. Námietka nepreukázania vplyvu vytýkaného porušenia na výsledok verejného obstarávania. Správca v popretí ďalej poukazuje na to, že zo žalobných tvrdení uvedených dlžníkom v Správnej žalobe vyplývajú pochybnosti o tom, či správne orgány pred vydaním Rozhodnutí dostatočne preukázali existenciu reálneho alebo právne relevantného vplyvu vytýkaného konania dlžníka na výsledok verejného obstarávania, ktorý je predpokladom uloženia finančnej opravy v rozsahu 100 % poskytnutého nenávratného finančného príspevku (ďalej ako „NFP“). 17. Veriteľ pre potreby rozhodnutia súdu o priznaní hlasovacích práv poukázal k dôvodom uvedeným správcom v popretí pohľadávky č. 190, na zásadu prezumpcie správnosti rozhodnutia (alebo prezumpcie zákonnosti), ako základný právny princíp každého právneho štátu, podľa ktorého sa na právoplatné rozhodnutie štátneho alebo iného orgánu verejnej moci hľadí ako na správne a zákonné. Tento stav trvá dovtedy, kým príslušný orgán v predpísanom konaní nerozhodne inak, t.j. rozhodnutie nezmení alebo nezruší. Zo zásady prezumpcie zákonnosti správnych (aj súdnych) rozhodnutí vyplýva všeobecná záväznosť právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktorá zakladá povinnosť všetkých, vrátane orgánov verejnej moci a súdov, právoplatné rozhodnutie správneho orgánu rešpektovať, v nadväznosti na čo orgány verejnej moci musia z právoplatného rozhodnutia v rámci výkonu svojej právomoci vychádzať a nemôžu ho samé od seba spochybňovať ani posudzovať jeho správnosť. Zásada prezumpcie správnosti právoplatných rozhodnutí správnych orgánov je prejavom právnej istoty a slúži na zabezpečenie stability právnych vzťahov. Právo na právnu istotu nastolenú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím - právna istota a stabilita nastolená právoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Základným prameňom tejto zásady je článok 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je Slovenská republika demokratickým a právnym štátom. Práve z konceptu právneho štátu judikatúra odvodzuje princíp právnej istoty. Právna istota by neexistovala, ak by si občania alebo orgány verejnej moci mohli sami vyberať, ktoré rozhodnutie štátu budú rešpektovať a ktoré nie. Preto sa na každé právoplatné správne rozhodnutie hľadí ako na správne a zákonné, kým legitímny proces nepreukáže opak. Zásada prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov je nepriamo vyjadrená aj v ustanoveniach správneho poriadku o právoplatnosti, vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu a o opravných prostriedkoch (§52, § 53, §62 a § 65 správneho poriadku). Ak rozhodnutie správneho orgánu podľa správneho poriadku nadobudne právoplatnosť, stáva sa záväzným a nezmeniteľným, okrem zákonom presne stanovených výnimiek. Skutočnosť, že správny poriadok ukladá povinnosť rozhodnutie správneho orgánu splniť (vykonateľnosť), potvrdzuje, že štát naň hľadí ako na bezchybné. Zároveň tým, že právna úprava správneho poriadku presne definuje postupy na zmenu či zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, určuje, že žiadnym iným spôsobom nemožno účinky rozhodnutia správneho orgánu zrušiť. Prezumpciu správnosti individuálnych správnych aktov a konania orgánov verejnej moci vo svojich rozhodnutiach potvrdzoval ako Ústavný súd SR, tak aj Najvyšší súd SR. Obe najvyššie súdne autority opakovane judikovali, že zásada prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov chráni stabilitu systému a môže byť vyvrátená výlučne v zákonom ustanovenom konaní, čím sa garantuje autoritatívnosť a konečnosť právoplatných aktov správnych orgánov. Vzhľadom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady prezumpcia správnosti právoplatných a vykonateľných Rozhodnutí, sú ako orgány verejnej moci tak aj súdy, vrátane súdu rozhodujúceho o priznaní hlasovacích práv veriteľovi spojených s prihlásenou pohľadávkou č. 190, viazané Rozhodnutiami, nakoľko tieto neboli pre svoju nezákonnosť príslušným orgánom v predpísanom konaní doposiaľ zrušené. Pokiaľ sa tak nestalo, veriteľovi patria všetky práva spojené s pohľadávkou č. 190, priznanou Rozhodnutiami, vrátane hlasovacích práv. 18. K námietke správcom (resp. dlžníkom) o tvrdenej nepreskúmateľnosti a neurčitosti Rozhodnutí z dôvodu absencie individualizácie Rozhodnutia predsedu ÚVO, z ktorého správne orgány vychádzali, vo výroku Rozhodnutí, ako aj z dôvodu údajných nedostatkov odôvodnenia Rozhodnutia správneho orgánu (bod 11.2 tohto podania), veriteľ poukázal na to, že správne orgány Rozhodnutiami podľa § 41 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o príspevku z EŠIF“) len rozhodli o povinnosti dlžníka vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti, spočívajúcej v porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, potvrdeného Rozhodnutím predsedu ÚVO, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou. Rozhodnutia o povinnosti vrátiť sumu vo výške NFP poskytnutého dlžníkovi na náklade Zmluvy o poskytnutí NFP podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF nemali sankčný charakter, preto sa na ne nevzťahuje požiadavka kladená judikatúrou, označená dlžníkom v Správnej žalobe, na výrok sankčného rozhodnutia, podľa ktorej musí byť vo výroku rozhodnutia presne označený protokol (Rozhodnutie predsedu ÚVO), z ktorého rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo. Výrok Rozhodnutí bezpochyby zodpovedal požiadavkám správneho poriadku na výrok rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF. Z výroku Rozhodnutí bola zrejmá identifikácia dlžníka ako osoby, ktorej sa rozhodnutím povinnosť ukladá, je v ňom jednoznačne konkretizovaná povinnosť dlžníka vrátiť finančné prostriedky v konkrétnej sume, ktorá bola dlžníkovi Rozhodnutiami uložená, vrátane lehoty na plnenie, ktorá neodporuje právnemu poriadku. V Rozhodnutiach boli uvedené ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán rozhodol. Z výroku Rozhodnutí bolo zároveň nepochybné, za aké konkrétne porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania bola dlžníkovi uložená povinnosť vrátiť sumu uvedenú vo výroku Rozhodnutí, preto je výrok Rozhodnutí jasný, zrozumiteľný, určitý a bez akýchkoľvek pochybností neposkytuje možnosť dvojitého výkladu. Z odôvodnenia Rozhodnutí bolo následne zrejmé, že správny orgán mal preukázané všetky relevantné skutočnosti nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF. V odôvodnení Rozhodnutí bolo riadne uvedené, z akých dôkazov správne orgány vychádzali a ako ich vyhodnotili, pričom úvaha správnych orgánov neodporuje pravidlám formálnej logiky. V odôvodnení Rozhodnutí bolo zároveň uvedené presné označenie Rozhodnutia predsedu ÚVO, z ktorého Rozhodnutia vychádzali. Z uvedeného je zrejmé, že boli splnené všetky náležitosti podľa správneho poriadku a zákona o príspevku z EŠIF, ktoré tieto predpisy na vydanie zákonného rozhodnutia o uložení správneho opatrenia za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF kladú. Vzhľadom na uvedené sa námietka nepreskúmateľnosti a neurčitosti Rozhodnutí, ktorá bola jedným z dôvodov popretia pohľadávky č. 190 správcom, javí ako neodôvodnená. 19. K námietke údajných procesných pochybení správnych orgánov z dôvodu nedostatočného preskúmania veci správnymi orgánmi pred vydaním Rozhodnutí, veriteľ uvádzal, že podľa ustálenej judikatúry sú zistenia ÚVO pre ďalší postup správneho orgánu v rámci správneho konania podľa § 41 zákona o príspevku z EŠIF záväzné. Správne orgány rozhodujúce o povinnosti podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF na zistenia ÚVO nenadväzujú žiadnou vlastnou (doplňujúcou alebo konkurenčnou) správnou úvahou, nie sú povolané zistenia ÚVO nahrádzať/alternovať alebo opätovne potvrdzovať ich vlastnými zisteniami alebo posúdeniami. Správne orgán preto neboli v správnom konaní pred vydaním Rozhodnutí oprávnené posudzovať závery ÚVO uvedené v Rozhodnutí predsedu ÚVO, nakoľko by tým prekročili svoju právomoc a konali tak v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. Správne orgány v správnom konaní pred vydaním Rozhodnutí spoľahlivo zistili skutkový stav veci, keď overili všetky skutočnosti, ktoré sú pre vydanie rozhodnutia podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF relevantné, a to existenciu právoplatného Rozhodnutia predsedu ÚVO o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, existenciu žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, vystavenú poskytovateľom a riadne doručenú dlžníkovi, na ktorú dlžník nereagoval, existenciu podnetu poskytovateľa na začatie správneho konania podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF a začatie správneho konania o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF prvostupňovým správnym orgánom v zákonnej lehote. Správne orgány teda nepochybne rozhodli na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, preto sa aj námietka nedostatočného preskúmania veci správnymi orgánmi pred vydaním Rozhodnutí, ktorá bola ďalším z dôvodov popretia pohľadávky č. 190 správcom, javí ako nepreukázaná. 20. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi pred vydaním Rozhodnutí z dôvodu nepreukázania vplyvu vytýkaného porušenia na výsledok verejného obstarávania a nesprávneho právneho posúdenia konfliktu záujmov zo strany správnych orgánov, ktoré má podľa správcu (resp. dlžníka) za následok nezákonnosť Rozhodnutí, veriteľ odkázal na predchádzajúci bod podania. Správne orgány pred vydaním Rozhodnutí neboli oprávnené preukazovať existenciu reálneho alebo právne relevantného vplyvu vytýkaného konania dlžníka na výsledok verejného obstarávania, nakoľko tento už bol právoplatne konštatovaný v podkladovom Rozhodnutí predsedu ÚVO, ktoré bolo pre správne orgány rozhodujúce podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF záväzné. Preto nemožno z tohto dôvodu konštatovať nezákonnosť Rozhodnutí, nakoľko správne orgány pred vydaním Rozhodnutí konali len tak, ako im zákon, v spojení s vyššie citovanou judikatúrou, ukladá. Z rovnakých dôvodov neboli správne orgány pred vydaním Rozhodnutí oprávnené posudzovať zákonnosť postupu predsedu ÚVO (bod 11.1 tohto podania), a takáto právomoc neprislúcha ani správcovi. Jediný oprávnený orgán na preskúmanie zákonnosti Rozhodnutí, vrátane podkladového Rozhodnutia predsedu ÚVO, je príslušný správny súd, ktorý o ich nezákonnosti do vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nerozhodol. 21. K dôvodom popretia vymáhateľnosti pohľadávky č. 190 veriteľ poukázal na skutočnosť, že tieto sú totožné s dôvodmi popretia právneho dôvodu pohľadávky č. 190. Ani z jedného tam uvedeného dôvodu nie je zrejmé, prečo by pohľadávka č. 190 nemala byť vymáhateľná. 22. Rovnako tak pri dôvodoch popretia zabezpečenia pohľadávky č. 190 záložným právom správca len poukázal na to, že vzhľadom na spochybnenie právneho základu zabezpečenej pohľadávky č. 190 je spochybnený aj právny základ zabezpečovacieho práva. Konkrétne dôvody, pre ktoré by sa na pohľadávku č. 190 nemalo hľadieť ako na pohľadávku zabezpečenú záložným právom však v popretí správcu uvedené neboli. Právoplatné Rozhodnutia predstavujú res iudicatae. Z právnej úpravy ZoKR vyplýva, že správca je povinný preskúmať každú prihlásenú pohľadávku, t. j. aj judikovanú a ak zistí jej spornosť, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Pohľadávky priznané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov alebo iných správnych orgánov sa nepovažujú ex lege za zistené a podliehajú preskúmavaniu, a v prípade spornosti aj popretiu, zo strany správcu. Aj pri judikovanej pohľadávke môžu nastať okolnosti majúce za následok jej spornosť, čím je daný zákonný dôvod jej popretia. Tieto dôvody však musia v plnej miere rešpektovať princípy právneho štátu, najmä existujúcu prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci preto môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Tento záver bol pritom opakovane potvrdený judikatúrou. S ohľadom na prekážku res iudicatae a princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR v súčasnosti nie je možné v konkurze preskúmavať judikovanú pohľadávku č. 190 čo do jej právneho základu. Výroky právoplatných a vykonateľných Rozhodnutí sú bez výnimky záväzné ako pre správcu, tak aj pre všetky súdy a orgány verejnej moci. Všetky dôvody, ktoré správca v popretí pohľadávky č. 190 uvádza, existovali už pred vydaním právoplatných Rozhodnutí, od ktorých veriteľ odvodzuje prihlásenú pohľadávku č. 190 a boli s konečnou platnosťou plnohodnotne riešené, vyriešené a potvrdené príslušnými správnymi orgánmi, preto nemôžu odôvodňovať zákonné popretie pohľadávky č. 190. Zároveň nebolo preukázané, že by po vydaní právoplatných Rozhodnutí nastali akékoľvek okolnosti spôsobujúce zánik pohľadávky č. 190 alebo premlčanie práva na jej vymáhanie, na základe ktorých by mohol správca účinne poprieť pohľadávku č. 190. 23. Nakoľko nebola nezákonnosť Rozhodnutí právoplatne orgánom na to oprávneným v zákonom predpísanom konaní doposiaľ potvrdená poukázal, že je nevyhnutné hľadieť na Rozhodnutia ako na zákonné, zakladajúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda všeobecne záväzné, a na pohľadávku č. 190, ktorú veriteľ z Rozhodnutí odvodzuje, ako na Rozhodnutiami judikovanú pohľadávku, ktorej účinné popretie je možné len z dôvodov, ktoré nastali po právoplatnosti Rozhodnutí. Takéto dôvody však správcom v popretí neboli uvedené. Preto veriteľ žiadal, aby správca bez zbytočného odkladu požiadal Okresný súd Prešov o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv a aby mu v záujme ochrany jeho veriteľských práv boli hlasovacie práva spojené s judikovanou pohľadávkou č. 190 priznané. 24. Správca vo svojom stanovisku zo dňa 01.07.2026 uviedol, že veriteľ si do predmetného konkurzného konania prihlásil pohľadávku pod poradovým č. 190 v celkovej sume 3.795.000 Eur, právny dôvod: vrátenie finančného príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“). Správca predmetnú pohľadávku dňa 10.06.2026 poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky aj vymáhateľnosti, ako aj uplatneného zabezpečovacieho práva. Úpadca v zmysle § 32 ods. 7 dňa 21.05.2026 doručil do el. schránky správcu námietku k predmetnej pohľadávke veriteľa s poukazom na podanú správnu žalobu (sp. zn. 7Svo/4/2025) na Správnom súde v Bratislave, ktorej predmetom je návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia veriteľa. Úpadca predmetnú pohľadávku neeviduje ako svoj záväzok, keďže od počiatku spochybňoval jej právny základ a voči rozhodnutiam, z ktorých vyplýva, podal správnu žalobu. Správca po preskúmaní prihlášky pohľadávky, správnych rozhodnutí, správnej žaloby a ostatných podkladov dospel k záveru, že existujú dôvodné právne a skutkové pochybnosti o existencii právneho základu prihlásenej pohľadávky, pričom zistené právne vady titulu dosahujú takú intenzitu, že pohľadávku správca nemôže považovať za nespornú. 25. Dôvody spornosti pohľadávky: 26. Zánik právomoci (preklúzia): Existujú dôvodné pochybnosti, že revízne rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „UVO“), ktoré bolo podkladom pre uloženie povinnosti vrátiť príspevok, bolo vydané po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty podľa § 177 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom do 31. 05. 2023). Ak by správny súd dospel k záveru, že predseda ÚVO rozhodol po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 177 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, došlo by k zániku právomoci vydať revízne rozhodnutie, ktoré predstavuje jeden zo základných podkladov následných rozhodnutí Ministerstva hospodárstva SR. 27. Nepreskúmateľnosť a neurčitosť: Správne rozhodnutie vykazuje znaky neurčitosti vo výroku, nakoľko absentuje dostatočná individualizácia podkladových aktov, na ktorých veriteľ založil povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Tento deficit nie je možné zhojiť odkazom v odôvodnení, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra NSS SR (napr. sp. zn. 3Sfk/29/2021). Ide pritom o vadu, ktorá môže mať za následok zrušenie správneho rozhodnutia ako celku. 28. Absencia reálneho konfliktu záujmov: Správca po preskúmaní podkladov dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav v otázke tvrdeného konfliktu záujmov, pričom vyvodzoval závery len z historických profesijných väzieb bez preukázania reálneho vplyvu na výsledok verejného obstarávania. 29. Uviedol, že správca pri výkone svojej pôsobnosti podľa § 32 ZKR nie je viazaný len formálnou existenciou správneho rozhodnutia alebo iného listinného podkladu, ale je povinný samostatne posúdiť, či sú splnené podmienky na uznanie prihlásenej pohľadávky alebo existujú dôvody na jej popretie. Priznanie hlasovacích práv k pohľadávke predstavujúcej rozhodujúci podiel z celkového objemu prihlásených pohľadávok by mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť priebeh konkurzu, kreovanie veriteľských orgánov aj výkon hlasovacích práv ostatných veriteľov, a to napriek tomu, že samotná existencia tejto pohľadávky je predmetom prebiehajúceho súdneho prieskumu. Správca vzhľadom na vyššie uvedené naďalej zastával názor, že popretie pohľadávky veriteľa bolo vykonané dôvodne, na základe konkrétnych skutkových a právnych okolností zistených pri výkone jeho pôsobnosti podľa § 32 ZKR. 30. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. - o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 31. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky u správcu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Veriteľ prihlásenej pohľadávky popiera pohľadávku elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; tento elektronický formulár musí byť autorizovaný, inak sa na popretie pohľadávky neprihliada. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 32. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 33. Podľa § 32a ods. 1 ZKR správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o pohľadávku popretú veriteľom bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom, pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností. 34. Podľa § 32a ods. 2 ZKR, na účely rozhodnutia súdu vo veci priznania hlasovacích práv správca predloží súdu svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu. 35. Podľa § 32a ods. 3 ZKR, súd bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. 36. Podľa § 32a ods. 4 ZKR, proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval. 37. Súd po preskúmaní predložených listín dospel k záveru, že veriteľovi Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky treba priznať hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou v rozsahu celkovej prihlásenej sumy 3 795 000 Eur, a to z nasledujúceho dôvodu. 38. „Rozhodnutie súdu o priznaní hlasovacích práv je rozhodnutím predbežnej povahy, t. j. súd neskúma, či pohľadávka je po práve, ale či za prihlásenou pohľadávkou existuje určitá kauza a či takáto kauza je v danom čase vierohodným spôsobom doložená.“ (JUDr. Branislav Pospíšil a kolektív, Zákon o konkurze a reštrukturalizácií, Komentár, druhé, doplnené a prepracované vydanie, r. 2016). V tomto prípade je kauza vierohodným spôsobom doložená rozhodnutím ministerky hospodárstva Slovenskej republiky č. 24037/2025-4050-59927 zo dňa 21.08.2025 v spojení s rozhodnutím Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 15051/2025-2061-03708 zo dňa 21.01.2025, ktorými bola úpadcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške 3 795 000 Eur. Skutočnosť, že uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu na Správnom súde v Bratislave, je pre účely rozhodovania o priznaní resp. nepriznaní hlasovacích práv, právne irelevantná. Pre predmetné rozhodnutia platí prezumpcia správnosti a teda sú záväzné až do momentu ich zrušenia alebo zmeny v príslušnom konaní. 39. Súd má zato, že v danom prípade boli splnené podmienky na priznanie hlasovacích práv a ďalších práv spojených s popretou pohľadávkou veriteľa v rozsahu prihlásenej sumy. Na záver súd uvádza, že v rámci rozhodovania o priznaní hlasovacích práv nie je časový priestor na rozsiahle dokazovanie; súd preto rozhodol len na základe predložených listín (§ 32a ods. 3 ZKR). Toto rozhodnutie nijako neprejudikuje výsledok prípadného incidenčného sporu o určenie popretej pohľadávky. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach. Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v insolvenčnom registri. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v insolvenčnom registri, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v insolvenčnom registri. (§ 199 ods. 7 ZKR). Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania je spojený so zverejnením tohto uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4 ZKR). Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie sa doručuje súdu elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu, pričom musí byť autorizované účastníkom konania alebo jeho zástupcom, inak sa naň neprihliada (§ 198 ods. 1 a § 197a ZKR). Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou je predbežne vykonateľné (§198 ods. 4 ZKR). |