| Okresný súd Nitra | |
| Spisová značka súdu: | 31OdS/4/2026 |
| Typ konania: | Oddlženie - splátkový kalendár |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | František Paradi |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 12.7.1976 |
| Adresa dlžníka: | 202 , 94633 Modrany, SVK |
| Sudca: | Mgr. Filip Grznárik |
| Správca: | Kapolka (S1259) |
| IČO správcu: | |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | |
| Dátum začatia procesu: | 7.7.2026 |
| Navrhovateľ: | |
| Meno a priezvisko: | František Paradi |
| Dátum narodenia: | 12.7.1976 |
| Adresa: | 202 , 94633 Modrany |
| ID oznamu: | 1106219 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Nitra (kód: 124) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 31OdS/4/2026 |
| Typ konania: | Oddlženie - splátkovský kalendár |
| Dátum vydania: | 06.07.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Nitra, v konaní o oddlženie dlžníka: František Paradi, nar. 12.07.1976, trvalý pobyt s. č. 202, Modrany, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Timoranská Štofková s.r.o., sídlo Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o návrhu dlžníka na určenie splátkového kalendára, takto |
| Rozhodnutie: | I. Súd poskytuje dlžníkovi: František Paradi, nar. 12.07.1976, trvalý pobyt s. č. 202, Modrany, ochranu pred veriteľmi. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (o oddlženie) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Ing. Miroslav Kapolka, so sídlom kancelárie Školská 13, 936 01 Šahy, značka správcu S1259. IV. Súd ukladá dlžníkovi povinnosť zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania vo výške 500 eur, a to najneskôr do 7 dní od výzvy správcu na zloženie preddavku. V. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o konaní o oddlženie dlžníka známych zahraničných veriteľov dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. |
| Odôvodnenie: | 1. Návrhom zo dňa 19.06.2026, doručeným súdu dňa 19.06.2026, sa dlžník domáha, aby ho súd oddlžil určením splátkového kalendára podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 2. Podľa § 166 ods. 1 až 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. (2) Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto časti zákona. (3) Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný. (5) Dlžník nie je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, ak je vo výkone trestu odňatia slobody. 3. Podľa § 3 ods. 2 veta štvrtá ZKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. 4. Podľa § 168 ZKR, (1) návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. (2) Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu; návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku a iných náležitostí ustanovených týmto zákonom návrh na určenie splátkového kalendára obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam záväzkov, e) prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov, f) prehľad očakávaných výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a g) posledných päť daňových priznaní25d) dlžníka, ak boli podané, h) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, i) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. (3) Dlžník v návrhu na určenie splátkového kalendára musí uviesť údaje o svojom zriadenom bankovom účte. Ak súčasťou zoznamu aktuálneho majetku dlžníka je dlžníkov byt alebo nebytový priestor, dlžník v návrhu musí uviesť identifikačné údaje správcu bytového domu, v ktorom sa dlžníkov byt alebo nebytový priestor nachádza alebo identifikačné údaje spoločenstva vlastníkov bytov. 5. Podľa § 168a ods. 1 a 3 ZKR, (1) súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky, f) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár. (3) V uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd uloží dlžníkovi, aby na účet správcu zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych dní od výzvy správcu, správca to oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia sa konanie končí. 6. Podľa § 166j ods. 1 veta prvá ZKR, správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. 7. Podľa § 166k ZKR, pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci25a) alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.25a) 8. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 9. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 10. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 11. Podľa čl. 3 ods. 1. pododsek prvý nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (inak aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 12. Podľa čl. 3 ods. 1. pododsek štvrtý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 13. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 14. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 15. Doručením návrhu dlžníka súdu (bod 1. odôvodnenia) sa začalo konanie o jeho oddlženie splátkovým kalendárom (§ 196 ZKR v spojení s § 156 CSP) podľa štvrtej časti ZKR. 16. Súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania (§ 196 ZKR v spojení s § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok [inak aj len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“]), pričom zistil, že návrh bol podaný na Okresný súd Nitra, ktorý je vecne, kauzálne i miestne príslušný na konanie o návrhu dlžníka (§ 196 ZKR v spojení s § 40 CSP, § 171 ZKR, § 196a ods. 1 písm. d/, ods. 4 ZKR). Súd nezistil nedostatok ani iných procesných podmienok (pričom naplnenie procesnej podmienky [medzinárodnej] právomoci osobitne odôvodňuje v ďalšej časti tohto odôvodnenia). 17. Medzi formálne podmienky na poskytnutie ochrany pred veriteľmi (rozhodovanie o poskytnutí ktorej je prvou fázou konania o oddlžení splátkovým kalendárom - § 168a ZKR) patrí návrh na určenie splátkového kalendára podaný dlžníkom - fyzickou osobou (§ 166 ods. 1, § 168 ods. 1 ZKR), ktorá je zastúpená zákonom stanoveným spôsobom (Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určí Centrum právnej pomoci) (§ 166k ZKR), obsahujúci všetky stanovené náležitosti (§ 168 ods. 2 a 3 ZKR). 18. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú všetky uvedené formálne podmienky na poskytnutie ochrany pred veriteľmi naplnené. 19. Medzi materiálne podmienky pre poskytnutie ochrany pred veriteľmi (§ 168a ZKR) patrí predovšetkým platobná neschopnosť dlžníka (§ 166 ods. 1, ods. 4 ZKR), ktorú ZKR definuje ako stav, keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok (§ 3 ods. 2 veta štvrtá ZKR), pričom však platobnú neschopnosť súd v zásade neskúma (pokiaľ o nej nemá pochybnosti, kedy vykoná dokazovanie) a vychádza len z vyhlásenia dlžníka, ktoré musí obsahovať návrh na určenie splátkového kalendára (§ 166 ods. 4 v spojení s § 168 ods. 2 písm. h/ a § 168a ods. 1 písm. d/ ZKR) a dokladu nie staršieho ako 30 dní o vedení exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania (§ 168 ods. 2 písm. i/ v nadväznosti na § 166 ods. 3 ZKR). Ďalšími materiálnymi podmienkami poskytnutia ochrany pred veriteľmi je uplynutie aspoň desiatich rokov od posledného vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti ZKR (§ 166 ods. 2 ZKR), to, že dlžník nie je vo výkone trestu odňatia slobody (§ 166 ods. 5 ZKR) a že od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky (§ 168a ods. 1 písm. e/ ZKR) (ktorá podmienka prichádza do úvahy vtedy, ak súd v skoršom konaní rozhodol o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, avšak následne došlo k skončeniu alebo zastaveniu konania a súd nepokračoval v konaní - ak by totiž súd v predchádzajúcom konaní určil splátkový kalendár, aplikovala by sa desaťročná zákazová lehota). 20. Aj všetky tieto materiálne podmienky sú v prejednávanej veci splnené, keď okrem iného dlžník v návrhu vyhlásil, že je platobne neschopný, v súvislosti s čím je relevantné aj preukázanie podmienky vedenia exekučného konania na dlžníka ako povinného k návrhu pripojeným dokladom, nie starším ako 30 dní. Súčasne z obsahu súdneho spisu nebolo zistené, že by na majetok dlžníka bol v posledných desiatich rokoch podľa štvrtej časti ZKR vyhlásený konkurz alebo bol dlžníkovi určený splátkový kalendár, že by od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi neuplynuli aspoň tri roky a že by bol dlžník vo výkone trestu odňatia slobody. 21. V danej veci sú teda splnené všetky procesné i hmotnoprávne podmienky stanovené v § 168a ods. 1 ZKR na poskytnutie ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, a súčasne s tým spojené rozhodnutie (i/) podľa § 168a ods. 1 ZKR o ustanovení správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (v spojení s § 166j ods. 1 vetou prvou ZKR), (ii/) podľa § 168a ods. 3 ZKR o uložení povinnosti dlžníkovi zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nákladov spojených s vedením konania za výkon funkcie správcu v konaní podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorým je aj konanie o oddlženie splátkovým kalendárom - § 166 ZKR), ktorého výšku 500,- eur stanovuje § 12a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), a to najneskôr do 7 dní od výzvy správcu na zloženie preddavku. 22. Súd preto v I. výroku tohto uznesenia podľa § 168a ods. 1 ZKR poskytol dlžníkovi ochranu pred veriteľmi, v III. výroku podľa § 168a ods. 1 v spojení s § 166j ods. 1 vetou prvou ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom a v IV. výroku podľa § 168a ods. 3 ZKR uložil dlžníkovi povinnosť zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nákladov spojených s vedením konania vo výške 500,- eur (stanovenej v § 12a vyhlášky č. 665/2005 Z. z.), a to najneskôr do 7 dní od výzvy správcu na zloženie preddavku. 23. V prípade, ak súd uznesením poskytne (dlžníkovi) ochranu pred veriteľmi, je jeho povinnosťou podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 24. Čo sa týka určenia medzinárodnej právomoci súdu, tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie (ktorým je aj konanie o oddlženie - čl. 1 ods. 1 pododsek tretí v spojení s prílohou A nariadenia o insolvenčnom konaní) právomoc podľa čl. 3, ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR, pričom v rozhodnutí je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená (najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2). 25. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie insolvenčné konanie alebo ako (nezávislé) územné insolvenčné konanie. 26. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI), ktoré je v čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní vymedzené ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 27. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku druhom až štvrtom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka (a/ spoločnosť alebo právnická osoba, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, c/ iná fyzická osoba), ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka. V takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI. 28. V prípade fyzickej osoby, ktorá nie je samostatne zárobkovo činnou osobou (akým je, vychádzajúc z návrhu dlžníka na oddlženie splátkovým kalendárom a jeho príloh aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku štvrtého nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI danej fyzickej osoby je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku štvrtého nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa miesto obvyklého pobytu takejto osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania (čomu v slovenskom vnútroštátnom práve zodpovedá podanie návrhu na oddlženie). 29. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „obvyklý pobyt“, avšak tento pojem je zaužívaným konceptom medzinárodného práva súkromného a osobitne aj európskeho medzinárodného práva súkromného a v tomto zmysle ho je preto potrebné vykladať aj na účely nariadenia o insolvenčnom konaní. V zmysle judikatúry Súdneho dvora sa obvyklý pobyt fyzickej osoby určuje na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého prípadu, najmä na základe fyzickej prítomnosti v členskom štáte, jej trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodov pobytu (rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci C-497/10, Barbara Mercredi v. Richard Chaffe). Obvyklý pobyt by mal preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom. 30. Súd v prejednávanej veci dospel na základe návrhu dlžníka na oddlženie a jeho príloh k záveru, že dlžník mal v čase začatia konania o oddlženie obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Tento záver súd odôvodňuje v súhrne najmä tým, že z návrhu dlžníka a jeho príloh vyplýva, že dlžník je štátnym občanom Slovenskej republiky, má v Slovenskej republike prihlásený trvalý pobyt (§ 2, § 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky), má slovenských veriteľov a sám aj vyhlásil, že má centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike (o ktorom vyhlásení súd nenadobudol pochybnosti). Súd súčasne nezistil, že by sa počas 6-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie prenieslo miesto obvyklého pobytu dlžníka do iného členského štátu. 31. Keďže dlžník má v čase začatia konania obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a nebolo zistené, že by sa počas uvedenej suspenzívnej lehoty štát obvyklého pobytu dlžníka zmenil, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku štvrtého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého pobytu, teda v Slovenskej republike. Táto vyvrátiteľná právna domnienka nebola pritom v konaní vyvrátená. 32. V prejednávanej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku štvrtom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto obvyklého pobytu dlžníka. Keďže dlžník má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenského súdu na začatie insolvenčného konania (o oddlženie dlžníka) ako hlavného insolvenčného konania. 33. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (poskytnutie ochrany pred veriteľmi), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia ZKR majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, stanovené v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 34. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (o oddlženie) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v V. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o konaní o oddlženie dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba nedostatkom medzinárodnej právomoci na začatie tohto insolvenčného konania (o oddlženie). Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva elektronicky prostredníctvom elektronického formulára insolvenčného registra (inak sa naň neprihliadne) (§ 198 ods. 1 v spojení s § 197a ZKR) v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia zverejnením v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). |