| Okresný súd Nitra | |
| Spisová značka súdu: | 31K/18/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | 1ShelfCo s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 47752521 |
| Adresa dlžníka: | Štefánikova trieda 83/70, 949 01 Nitra, SVK |
| Sudca: | Mgr. Filip Grznárik |
| Správca: | () |
| Dátum začatia konania: | 17.10.2025 |
| Dátum začatia procesu: | |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Grunty Investment s. r. o. |
| IČO: | 53664892 |
| Adresa: | Puškinova 961/6, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto |
| ID oznamu: | 1105887 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Nitra (kód: 124) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 31K/18/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 03.07.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Oznam |
| Text oznamu: | (aj) zverejnením v insolvenčnom registri sa doručuje: 1/ Grunty Investment s. r. o., sídlo Puškinova 961/6, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 664 892 2/ Mgr. Eva Máťášová, advokát, sídlo Prievozská 14, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 347 052 (PZ dlžníka) Váš list č./zo dňa Číslo konania Vybavuje/linka Nitra 31K/18/2025 - 1333 03.07.2026 Upovedomenie účastníkov konania a umožnenie vyjadrenia sa k dôvodom obligatórneho prerušenia konania podľa § 196 ZKR v spojení s § 162 ods. 2 CSP v nadväznosti na čl. 144 ods. 2 Ústavy Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: 1ShelfCo s.r.o., sídlo Štefánikova trieda 83/70, 949 01 Nitra, IČO: 47 752 521, zastúpený advokátom: Mgr. Eva Máťášová, sídlo Prievozská 14, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 347 052, o návrhu navrhovateľa: Grunty Investment s. r. o., sídlo Puškinova 961/6, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 664 892, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, o vedení konania, Vás podľa 196 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“) v spojení s § 162 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) v nadväznosti na čl. 144 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (inak aj len „Ústava“) upovedomuje o tom, že súd po predbežnom právnom posúdení vzhliadol v prejednávanej veci dôvod obligatórneho prerušenia konania podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ktorým je, že súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že § 197 ods. 5 ZKR, ktorý sa týka prejednávanej veci, odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy, a to v podstatnom z dôvodov vymedzených ďalej, s tým, že súd Vám umožňuje vyjadriť sa k tomuto dôvodu prerušenia konania v lehote 15 dní od doručenia tohto upovedomenia inak ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri (§ 196 ZKR v spojení s § 118 ods. 1 CSP). Navrhovateľ v prejednávanej veci za účelom preukázania splnenia podmienky doloženia (aspoň jednej) svojej pohľadávky spôsobom stanoveným v § 12 ods. 2 písm. b) ZKR doložil čiastočný rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vedenom rozhodcom Mgr. Eli Vanyova Kaneva pod sp. zn. RS-22/10/2024. Splnenie aj podmienky kvalifikovaného doloženia pohľadávky veriteľa, ktorý je navrhovateľom vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, podľa § 12 ods. 2 ZKR, je elementárnou podmienkou, ktorá musí byť splnená aj v čase meritórneho rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu v druhej fáze konania o ňom (t. j. po začatí konkurzného konania). Medzi účastníkmi konania nie je ani sporné, že predmetný čiastočný rozhodcovský rozsudok dlžník napadol žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (inak aj len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo „ZoRK“), konanie o ktorej je vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 82Cr/14/2025. Zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 ods. 3 vete prvej stanovuje účinky podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na vlastnosti rozhodcovského rozsudku (jeho právoplatnosť v zmysle § 35 ZoRK) tak, že rozhodcovský rozsudok podaním žaloby o jeho zrušenie zostáva právoplatný (samozrejme za predpokladu, že tento už nadobudol právoplatnosť). Súčasne však zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 ods. 3 vete druhej upravuje právo účastníka konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhnúť odklad jeho vykonateľnosti, pričom o odklade vykonateľnosti je oprávnený rozhodnúť len súd, ktorý vedie konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Návrh na odklad vykonateľnosti je jediným procesným inštitútom, ktorým disponuje účastník rozhodcovského konania, ktorý podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, smerujúcim k odkladu vykonateľnosti a tým zamedzeniu hroziacej ujmy v prípade okamžitého výkonu rozhodcovského rozsudku. Pri rozhodovaní o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvažuje predmetnú hroziacu ujmu medzi okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku a naopak, v prípade odloženia jeho vykonateľnosti, pričom by mal predovšetkým prihliadnuť na predbežne sa javiacu pravdepodobnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku (doktrína - Gyárfáš, J., Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, § 40). Súd v inom konaní než v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je oprávnený prejudiciálne posúdiť dôvodnosť návrhu na odloženie vykonateľnosti, pretože k odloženiu vykonateľnosti môže dôjsť podľa § 40 ods. 3 vety druhej ZoRK len rozhodnutím súdu vydanom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prejednávanej veci rovnako nie je sporné a dlžník listinnými dôkazmi pripojenými k podaniu doručenému súdu dňa 01.04.2026 aj preukázal, že v predmetnom súdnom konaní o zrušenie čiastočného rozhodcovského rozsudku podal návrh na odklad vykonateľnosti, ktorý bol doručený súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 01.04.2026, o ktorom však daný súd do vyhlásenia uznesenia o dokazovaní za skončené na pojednávaní dňa 19.07.2026, kedy naposledy súd zisťoval od účastníkov konania stav konania o tomto návrhu, nerozhodol. Súd pritom nedospel k záveru, že by podanie predmetného návrhu predstavovalo vo vzťahu k prejednávanej veci zjavné zneužitie práva. Vychádzajúc z uvedeného, keď (1/) je medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci spor o zrušenie čiastočného rozhodcovského rozsudku, ktorým navrhovateľ dokladá svoju pohľadávku a ktorým preukazuje splnenie základnej podmienky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, (2/) v danom konaní dlžník navrhol odklad vykonateľnosti, o ktorom daný súd doposiaľ nerozhodol, a (3/) súd v prejednávanej veci nie je ani prejudiciálne oprávnený posudzovať dôvodnosť návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 40 ods. 3 veta druhá ZoRK), dospel k záveru, že meritórnym rozhodnutím o návrhu na vyhlásenie konkurzu pred právoplatným rozhodnutím o návrhu na odklad vykonateľnosti čiastočného rozhodcovského rozsudku by sa úplne poprelo právo dlžníka domáhať sa odloženia vykonateľnosti v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a tým právo domáhať sa ochrany pred hroziacou ujmou vyplývajúcou z disponovania vykonateľným rozhodcovským rozsudkom, ktorý je tak podkladom vedenia exekúcie (§ 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), ako aj vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (§ 12 ods. 2 písm. b/ ZKR) (za splnenia ostatných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii stanovených podmienok). Toto právo dlžníka by sa v prípade nevyčkania na právoplatné rozhodnutie o jeho návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, z ktorého veriteľ v konkurznom konaní odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu tak stalo len iluzórnym, keď by v prípade meritórneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu pred rozhodnutím o danom návrhu na odloženie vykonateľnosti podľa ZoRK inak nebolo spôsobilé už viesť k všetkým tým následkom, za ktorých účelom bolo dané právo účastníka konkurzného konania zavedené do ZoRK (vrátane následku zabrátniť exekúcii a vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka na podklade takéhoto exekučného titulu). Súd pritom zdôrazňuje, že prípadné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka má závažné ďalekosiahle dôsledky, z ktorých niektoré sú nezvratné (aj vzhľadom na neprípustnosť obnovy konkurzného konania - § 197 ods. 2 ZKR). Odignorovanie konania a rozhodovania o návrhu dlžníka podanom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým jeho veriteľ dokladá svoju pohľadávku v konkurznom konaní, prebiehajúcom v čase rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu, je spôsobilé viesť k odopretiu spravodlivosti, teda porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae, a tým porušeniu základného práva stanoveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd má pritom za to, že vyčkávanie na právoplatné rozhodnutie o návrhu na odklad vykonateľnosti po dlhší čas bez prerušenia konania nie je prípustné, keďže vzhľadom na dĺžku tohto trvania by bolo obchádzaním zákazu prerušenia konkurzného konania stanoveného v § 197 ods. 5 ZKR. Ako súd už uviedol, zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 197 ods. 5 stanovuje, že s výnimkami stanovenými v tomto zákone, nemožno konanie ním upravené prerušiť, a to ani za takej procesnej situácie, aká je opísaná v predchádzajúcej časti tohto upovedomenia, teda, keď sa v čase rozhodovania o vyhlásení konkurzu koná o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v rámci konania o jeho zrušenie, len v rámci ktorého konania môže byť o nej rozhodnuté (§ 40 ods. 3 veta druhá ZoRK), ktorým rozhodcovským rozsudkom navrhovateľ dokladá svoju pohľadávku spôsobom stanoveným v § 12 ods. 2 písm. b) ZKR, ktorej splnenie musí byť dané aj v čase rozhodovania o vyhlásení konkurzu a od ktorej (kumulatívne) závisí aj meritórne rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu; abstraktnejšie povedané, keď sa v čase rozhodovania o vyhlásení konkurzu koná o otázke, od ktorej závisí rozhodnutie v prejednávanej veci, a ktorú nie je oprávnený tento súd riešiť (v prejednávanej veci s poukazom na § 40 ods. 3 vetu druhú ZoRK) (čo je inak napr. v civilnom sporovom konaní obligatórnym dôvodom prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP). Rozhodcovský rozsudok, ktorým veriteľ dokladá v konkurznom konaní svoju pohľadávku, totiž musí disponovať podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZKR vlastnosťou vykonateľnosti, a to aj v čase rozhodovania o vyhlásení konkurzu. Súd z uvedených dôvodov pri príprave rozhodnutia vo veci návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka dospel k predbežnému právnemu záveru (predbežnému vzhľadom na právnu úpravu stanovenú v § 196 ZKR v spojení s § 162 ods. 2 CSP, podľa ktorej pred rozhodnutím o prerušení konania bez návrhu je súd povinný o tom účastníkov konania upovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania a tak ovplyvniť ďalší procesný postup súdu - či už spočívajúci v prerušení alebo neprerušení konania bez návrhu) o tom, že § 197 ods. 5 ZKR, neumožňujúci prerušenie konkurzného konania ani za uvedenej procesnej situácie, o akú ide aj v prejednávanej veci, je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čo zakladá povinnosť súdu konkurzné konanie pre túto prekážku postupu v konaní podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prerušiť a podať návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd pritom dopĺňa, že vzhľadom na túto ústavnoprávnu úpravu nie je v tomto smere aplikovateľné ustanovenie § 197 ods. 5 ZKR o zákaze prerušenia konania, ako to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017 z 24.01.2018, publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 11/2018. Súd rovnako dopĺňa a zdôrazňuje, že nesúlad ustanovenia § 197 ods. 5 ZKR s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v intenciách prejednávanej veci nevzhliada v nemožnosti prerušiť konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým veriteľ dokladá svoju pohľadávku, ale len v nemožnosti prerušiť konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho konania o návrhu na odklad vykonateľnosti v čase vecného rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z už uvedených dôvodov súd dospel k predbežnému právnemu záveru o nesúlade § 197 ods. 5 ZKR (ktorého aplikácia v prejednávanej veci by mala za následok nemožnosť prihliadať na prebiehajúce konanie o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ktorú otázku [odkladu vykonateľnosti] pritom podľa § 40 ods. 3 vety druhej ZoRK nie je oprávnený riešiť súd v prejednávanej veci), s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže aplikáciou predmetného ustanovenia § 197 ods. 5 ZKR v prejednávanej veci dochádza za opísanej procesnej situácie k porušeniu zákazu odopretia spravodlivosti ako princípu vyplývajúcemu z ústavného práva na súdnu ochranu. Vzhľadom na predbežný právny záver súdu o naplnení dôvodu obligatórneho prerušenia konania podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky spojeného s podaním návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, preto podľa § 196 ZKR v spojení s § 162 ods. 2 CSP týmto upovedomuje o tom účastníkov konania a umožňuje im vyjadriť sa k tomu tak, ako to je uvedené v úvode tohto upovedomenia v tam stanovenej lehote, za účelom ovplyvniť ďalší procesný postup súdu. Mgr. Filip Grznárik sudca |