| Okresný súd Prešov | |
| Spisová značka súdu: | 4OdK/189/2019 |
| Typ konania: | Oddlženie - konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Tomáš Závadský |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 8.10.1986 |
| Adresa dlžníka: | Bernolákova 1045/71, 09301 Vranov nad Topľou, SVK |
| Sudca: | JUDr. Zuzana Berežná |
| Správca: | JUDr. Ivana Gaľová (S1957) |
| Dátum začatia konania: | |
| Dátum začatia procesu: | 4.1.2020 |
| Navrhovateľ: | |
| Meno a priezvisko: | Tomáš Závadský |
| Dátum narodenia: | 8.10.1986 |
| Adresa: | Bernolákova 1045/71, 09301 Vranov nad Topľou |
| ID oznamu: | 1104258 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Prešov (kód: 156) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 4OdK/189/2019 |
| Typ konania: | Oddlženie - konkurz |
| Dátum vydania: | 23.06.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Rozsudok |
| Hlavička: | Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpený: ČOLLÁK PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., IČO: 45 946 868, so sídlom ul. Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Tomáš Závadský, nar. 08.10.1986, trvale bytom Bernolákova 1045/71, 093 01 Vranov nad Topľou, o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto |
| Rozhodnutie: | I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. |
| Odôvodnenie: | 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.02.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného, o ktorom súd rozhodol uznesením sp. zn. 4OdK/189/2019, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze, a náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Tvrdil, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaný nebol platobne neschopný, pretože mal stabilný a dostatočný príjem, ktorý mu umožňoval postupne splácať svoje záväzky voči veriteľom. Podľa žalobcu žalovaný namiesto splácania svojich dlhov úmyselne prestal plniť svoje splatné záväzky, aby naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti a mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu za účelom oddlženia. 3. Žalobca uviedol, že správanie žalovaného pred podaním návrhu, ako aj jeho ďalšie konanie, preukazovalo, že žalovaný nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v rámci svojich možností a schopností. Žalovaný podľa žalobcu ani po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, ani počas konkurzného konania, nevykazoval žiadnu aktivitu smerujúcu k úhrade aspoň časti svojich záväzkov, hoci jeho životné podmienky a príjmové pomery zostali nezmenené. 4. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu zamlčal dôležité informácie o svojom príjme a majetku, a tým zavádzal súd o svojej skutočnej platobnej schopnosti. Žalobca argumentoval, že žalovaný mal priemerný mesačný príjem vo výške približne 1 016,67 Eur, pričom na základe tejto skutočnosti mohol čiastočne plniť svoje záväzky, čo by preukazovalo poctivý zámer. Skutočnosť, že žalovaný takúto snahu nevyvinul, podľa žalobcu jednoznačne svedčila o existencii nepoctivého zámeru. 5. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil dôkazy, najmä potvrdenie o príjme žalovaného, zmluvu o úvere, zmluvu o postúpení pohľadávky, a navrhol vykonanie ďalších dôkazov, vrátane dopytov na Sociálnu poisťovňu, Úrad geodézie, kartografie a katastra, Policajný zbor, Centrálny register účtov a príslušné bankové inštitúcie. Tieto dôkazy mali preukázať, že žalovaný disponoval príjmami a majetkom, ktorý mohol využiť na aspoň čiastočné uspokojenie svojich veriteľov. 6. Žalobca vo svojej argumentácii ďalej poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej nemožno považovať za platobne neschopného dlžníka, ktorý je schopný, avšak nie ochotný plniť svoje splatné záväzky. Zároveň zdôraznil, že cieľom inštitútu oddlženia nie je umožniť dlžníkom zbaviť sa všetkých záväzkov bez akejkoľvek náhrady voči veriteľom, najmä v prípadoch, ak dlžník svojím konaním zjavne zneužíva tento právny nástroj. 7. Žalobca uzavrel, že konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, predstavovalo zneužitie práva a naplnilo skutkovú podstatu nepoctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného a priznal mu náhradu trov konania. 8. Vyjadrenie žalovaného k žalobe (č. l. 51) 9. Uviedol, že skutočnosť, že by nemal poctivý zámer žalobca nepodporil žiadnymi dôkazmi. Dôkazné bremeno je v plnom rozsahu na žalobcovi a ten nepreukázal existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia on ani len neuviedol o akú konkrétnu informáciu malo ísť. Pokiaľ ide o platobnú neschopnosť kde žalobca ako dôkaz uvádza potvrdenie o príjme žalovaného zo dňa 02.06.2015, v čase jeho žiadosti o úver v roku 2015, tento považoval za právne irelevantný a nesúvisiaci s jeho ekonomickou situáciou pred podaním návrhu ako aj v čase podania návrhu zo dňa 04.01.2020. Za takéto dlhé časové obdobie sa majetkové pomery osôb môžu zmeniť a v jeho prípade sa aj zmenili a z tohto dôvodu som bol nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Uviedol, že nemal príjem takmer 5 rokov a preto nemohol využiť inštitút splátkového kalendára. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že za účelom poskytnutia informácií o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam a o prevodoch vlastníctva za obdobie štyroch rokov pred podaním návrhu a dvoch rokov po oddlžení nikdy nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Rovnako uviedol, že nebol vlastníkom motorového vozidla pred podaním návrhu ani po oddlžení, a že na jeho meno nebolo evidované žiadne osobné motorové vozidlo. 11. V súvislosti s vedením osobných účtov žalovaný vyhlásil, že nemal žiadny účet v banke. Zdôraznil, že dôkazné bremeno spočívalo v plnom rozsahu na žalobcovi, ktorý mal v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka preukázať naplnenie zákonných kritérií. Tieto kritériá sa podľa žalovaného týkali najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní. 12. Na podporu svojho poctivého zámeru žalovaný uviedol, že od posledného zamestnania splácal svoje dlhy, pokiaľ mu to jeho finančná situácia umožňovala. Konkurz označil za poslednú možnosť, keď už roky nevedel splácať svoje záväzky. Vyjadril úprimnú ľútosť nad tým, že sa stal platobne neschopným, čím poškodil svojich veriteľov, priateľov a rodinu, pričom dôsledky jeho konania pretrvávali dodnes. 13. Žalovaný ďalej uviedol, že bol vždy súčinný s každým veriteľom, správcom alebo súdom. Na záver požiadal súd, aby návrh žalobcu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer zamietol ako nedôvodný, keďže žalobca podľa neho nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov uvedených v § 166g ods. 2 ZKR. Zároveň si uplatnil nárok na plnú náhradu trov konania. 14. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (č. l. 55) 15. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia. Doplnil svoju právnu argumentáciu v zmysle § 166g ods. 2 písm. c) ZKR tým, že žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedol výšku svojho príjmu ani skutočný stav svojich majetkových pomerov, hoci o nich vedel. 16. K otázke platobnej schopnosti žalovaného žalobca uviedol, že vzhľadom na obmedzené možnosti žalobcu ako veriteľa preukázať príjem žalovaného, zotrval na návrhu doplniť dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu za obdobie od júna 2019 do júla 2020, s cieľom zistiť výšku vymeriavacieho základu žalovaného v rozhodnom období. Predložené potvrdenie zo Sociálnej poisťovne podľa žalobcu nepreukazuje relevantné skutočnosti, najmä výšku príjmu. 17. Žalobca zároveň upozornil, že zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný nebol zamestnaný po dobu približne piatich rokov, avšak nie je zrejmé, z čoho žalovaný počas tohto obdobia žil. Takéto konanie žalobca považoval za účelové vyhýbanie sa plneniu záväzkov voči veriteľom a označil ho za nepoctivé. 18. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v rokoch 2015 až 2017 podnikal ako živnostník, čo vyplýva zo živnostenského registra, a preto nesprávne uvádzal, že nepracoval. Takisto poukázal na to, že žalovaný si v roku 2015 vzal úver, pričom krátko nato prestal plniť svoje splátkové povinnosti, čo podľa žalobcu svedčí o účelovom a nepoctivom konaní. 19. Žalobca tiež argumentoval, že inštitút oddlženia je určený pre osoby, ktoré sa bez vlastného zavinenia ocitli v ťažkej finančnej situácii, a nie pre dlžníkov, ktorí majú pravidelný príjem, z ktorého by mohli uspokojovať veriteľov. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax viacerých slovenských súdov, ktoré potvrdzujú, že pravidelne zamestnaný dlžník s príjmom má povinnosť uspokojovať svojich veriteľov. 20. Žalobca uviedol, že žalovaný v rámci svojho vyjadrenia neuviedol žiadne rozhodujúce objektívne dôvody, ktoré by preukázali jeho nepriaznivú životnú a majetkovú situáciu, znemožňujúcu úhradu záväzkov, a že relevantne nevyvrátil tvrdenia uvedené v žalobe. 21. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 22. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu nereagoval. 23. Súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe, poukázal na skutočnosti, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu s tým, že nemal poctivý zámer pri oddlžení, že neuviedol dôležitú informáciu, i keď vzhľadom na okolnosti vedel, že ide o dôležitú informáciu a nebol platobne neschopný. Poukázal, že žalovaný si zobral zo Slovenskej sporiteľne a.s. úver v roku 2015 a nesplácal tento úver. V decembri 2015 bola zaslaná prvá upomienka. Mal za to, že žalovaný vopred vedel a počítal so samotným oddlžením. Uvedené preukazuje jeho nepoctivý zámer. 24. Žalovaný uviedol, že v roku 2015 si zobral úver a pol roka tento úver splácal, následne sa dostal do platobnej neschopnosti a nemal z čoho uhrádzať jednotlivé splátky. Pokiaľ uvádza tieto skutočnosti žalobca, uviedol, že faktom je, že nemal z čoho tento úver splácať. Doložil aj potvrdenie Sociálnej poisťovne, že 4 roky nemal žiadnu prácu a následne sa zamestnal až po oddlžení niekedy v marci 2020. Poukázal na to, že nikdy nič nevlastnil a to tak nehnuteľnosť, ako ani motorové vozidlo. 25. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi ako aj dôkazmi ktoré navrhol vykonať žalobca, pričom zistil tento skutkový stav : 26. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2019 podal žalovaný prostredníctvom Centra právnej pomoci návrh na vyhlásenie konkurzu. K návrhu bola pripojená indikatívna informácia z centrálneho registra exekúcií, v zmysle ktorej boli evidované tri prebiehajúce exekúcie a to pod sp. zn. 4Ek/1931/2019 s udelením poverenia dňa 07.11.2019, v prospech oprávnenej Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. na istinu 27600,97 Eur, úrok 5061,73 Eur, úrok z omeškania 4608,98 Eur, povinným bol žalovaný a jeho manželka, druhá exekúcia pod sp. zn. 60Ek/837/2019, s udelením poverenia 28.05.2019, na istinu 1462,69 Eur v aktuálnom stave 58,86 Eur, pre oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., tretia exekúcia vedená pod sp.zn. 24Ek/1314/2019, s udelením poverenia dňa 26.09.2019, na aktuálny stav vymoženia 535,18 Eur, pre oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. 27. Podľa životopisu žalovaný v rokoch 2007 až 2012 pracoval ako administratívny pracovník, v roku 2012 ako dohodár pre nábor nových zamestnancov, v rokoch 2013 až 2015 ako administratívny pracovník. 28. Pokiaľ ide o jeho životnú situáciu dlžníka túto opísal tak, že v posledných rokoch sa ocitol vo veľmi zlej finančnej situácii. Príčiny jeho nepriaznivého stavu vychádzali zo spoločného podnikania s jeho bratom, ktoré však neprinášalo dostatočný príjem na pokrytie základných životných potrieb jeho rodiny. Uviedol, že jeho dlhy vznikli ešte v období, keď pracoval u otca vo firme, kde spolu s manželkou dosahovali veľmi dobré príjmy. V tom čase si vzali viaceré úvery, avšak situácia sa výrazne zmenila po tom, ako jeho otec skrachoval a prišli o zamestnanie. Nemali dostatočné finančné prostriedky na splácanie záväzkov, ktoré vznikli v predchádzajúcom období. Väčšina dlhov sa nachádzala v bankových inštitúciách. 29. Podľa zoznamu veriteľov dlžník mal viacerých veriteľov, konkrétne BENCONT COLLECTION, a. s., CETELEM Slovensko a.s., EOS KSI Slovensko, s.r.o., Home Credit Slovakia, a.s., Intrum Justitia Slovakia s.r.o., KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., organizačná zložka, Orange Slovensko, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s., Poštovú banku, a.s., Prvú stavebnú sporiteľňu, a. s., Slovenskú sporiteľňu, a.s., ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Všeobecnú zdravotnú poisťovni, a.s.. 30. Súčasťou spisu sp. zn. 4OdK189/2019 bol zoznam majetku väčšej hodnoty aktuálne v posledných troch rokoch, kde dlžník neuviedol žiadnu položku. 31. Súd uznesením č. k. 4OdK189/2019 - 18 zo dňa 27.12.2019 vyhlásil na žalovaného konkurz uznesenie bolo publikované dňa 03.01.2020. 32. Súd vykonal dokazovanie aj správou správkyne konkurznej podstaty zo dňa 28.02.2020 ktorá uviedla, že dlžník vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že je nemajetný. Správkyňa konkurznej podstaty požiadala o súčinnosť Oddelenie dokladov a identifikácie (ODI), ktoré poskytlo negatívnu lustráciu, teda neboli zistené žiadne evidované aktíva. Rovnako negatívna bola lustrácia v Obchodnom registri Slovenskej republiky a v katastri nehnuteľností, čo potvrdilo, že dlžník nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani podiely v obchodných spoločnostiach. Lustrácia bola vykonaná aj na manželku dlžníka, pričom výsledok bol taktiež negatívny. Dlžník bol predvolaný do kancelárie správcu na deň 31.01.2020, kde sa osobne dostavil. Bol riadne poučený o svojich povinnostiach v konkurznom konaní, ako aj o trestnoprávnej zodpovednosti za ich porušenie. Vzhľadom na výsledky zisťovania majetku správkyňa nepovažovala za potrebné zvolať schôdzu veriteľov, pričom ani prihlásený veriteľ o jej zvolanie nepožiadal. Do dňa vyhotovenia správy neboli zo strany veriteľa vznesené žiadne požiadavky na vykonanie ďalších úkonov smerujúcich k zisťovaniu majetku dlžníka. 33. Žalovaný predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou, zo dňa 03.04.2024 v zmysle ktorého bolo uvedené, že je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako pričom v časoch od 07.12.2006 do 27.06.2008 ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, od 01.07.2007 do 09.08.2012 ako samostatne zárobkovo činná osoba, od 12.01.2012 do 31.12.2012 ako zamestnanec - dohodár do 31.12.2012, od 01.02.2013 do 30.09.2015 ako zamestnanec v pracovnom pomere a aj od 31.03.2020 do 01.07.2020, aj od 21.09.2021 do 05.04.2022. 34. Súd vo veci na návrh žalobcu vykonal dokazovanie aj lustráciou v bankách pričom nebolo zistené, že by žalovaný v niektorej vedený účet. 35. Súd vykonal dokazovanie aj odpoveďou Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, zo dňa 04.12.2024, v zmysle ktorej bolo zistené, že žalovaný bol v období 31.03.2020 - 01.07.2020 zamestnaný s pravidelným príjmom u RB Humenné s.r.o. a Riviera Humenné, s.r.o., pričom vykázané odvody na sociálne poistenie predstavovali: RB Humenné s.r.o. - 3/2020: 59,09 Eur; 4/2020: 59,09 Eur; 5/2020: 0,00 Eur; 6/2020: 0,00 Eur; 7/2020: 25,22 Eur, Riviera Humenné, s.r.o. - 3/2020: 63,64 Eur; 4/2020: 79,09 Eur; 5/2020: 0,00 Eur; 6/2020: 0,00 Eur; 7/2020: 25,22 Eur a zároveň bolo potvrdené, že v období 01.05.2019 - 31.12.2019 sa žalovaný nenachádzal v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou. 36. Súd vykonal dokazovanie aj listinným dôkazom - lustráciou v historických záznamoch Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2024, z ktorej bolo preukázané, že žalovaný sa v období od 01.01.2015 do 29.11.2024 v databáze Informačného systému katastra nehnuteľností nenachádzal ako vlastník žiadnej nehnuteľnosti. 37. Súd vykonal dokazovanie aj listinným dôkazom - výpismi zo stavebného sporenia žalovaného vedeného v ČSOB stavebnej sporiteľni ku dňu 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020, z ktorých bolo preukázané, že žalovaný mal vedené stavebné sporenie podľa zmluvy zo dňa 20. 08. 2013 s nasporenou sumou bez štátnej prémie 100,94 Eur ku dňu 31. 12. 2019 a 101,02 Eur ku dňu 31. 12. 2020. Z výpisu zároveň vyplýva, že v priebehu roka 2019 boli z účtu vykonané exekučné zrážky v prospech JUDr. Radovana Ferenca v celkovej výške 1 849,52 Eur, čo viedlo k zníženiu zostatku na účte. 38. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Vranove nad Topľou na žiadosť súdu listom zo dňa 07.07.2025 oznámilo, že žalovaný bol v období od 23.05.2022 do 02.06.2022 vedený ako vlastník a držiteľ motorového vozidla značky BMW 740d xDrive, rok výroby 2011, VIN: WBAPK01080C499561, evidenčné číslo vozidla VT555DJ. 39. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. 40. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 643/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú a) peňažné prostriedky, b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti, e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň. 41. Podľa § 166 ods. 1 ZKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. 42. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. 43. Podľa § 166f ods. 2 ZKR právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. 44. Podľa § 166f ods. 3 ZKR ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. 45. Podľa § 166f ods. 4 ZKR zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. 46. Podľa §166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. 47. Podľa §166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. 48. Podľa §166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. 49. Podľa §166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. 50. Podľa §166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. 51. Žalobca tvrdil, že žalovaný nemal poctivý zámer pri oddlžení, pretože v čase podania návrhu na konkurz nebol skutočne platobne neschopný - mal podľa neho stabilný a dostatočný príjem, ktorý mu umožňoval splácať svoje záväzky. Namiesto toho však žalovaný úmyselne prestal svoje dlhy splácať, aby vytvoril dojem platobnej neschopnosti a mohol sa oddlžiť. Žalobca uviedol, že žalovaný zamlčal informácie o svojom príjme a majetku, čím zavádzal súd o svojej finančnej situácii. Tvrdil tiež, že žalovaný nevynaložil žiadnu snahu uhradiť aspoň časť dlhov, hoci mohol, a jeho konanie bolo podľa neho v rozpore s dobrými mravmi a predstavovalo zneužitie práva. Na podporu svojich tvrdení žalobca žiadal ďalšie preverenie majetkových pomerov. 52. Naopak, žalovaný namietal, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o jeho nepoctivom zámere a že dôkazné bremeno nesie žalobca. Uviedol, že potvrdenie o príjme z roku 2015 je právne irelevantné, keďže od tej doby sa jeho finančná situácia zásadne zmenila - takmer päť rokov nemal žiadny príjem, a preto nemohol riešiť svoje dlhy splátkovým kalendárom. Tvrdil, že nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, auto ani bankový účet, a že konkurz podal ako poslednú možnosť, keď už nebol schopný plniť svoje záväzky. Vyjadril ľútosť nad svojou situáciou, zdôraznil svoju súčinnosť s veriteľmi a súdom, a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže neboli preukázané zákonné dôvody na zrušenie oddlženia. 53. Súd však dospel k záveru, že žalobcom uvádzané konanie žalovaného ako nepoctivý zámer, tak ako ho má na mysli citovaný zákon necharakterizuje. 54. Nepochybne bolo zistené, že žalovaný mal pred oddlžením viacerých veriteľov, nevlastnil pred oddlžením žiaden majetok väčšej hodnoty a ani po vyhlásení konkurzu. 55. Súd vo veci zdôrazňuje, že do nášho právneho poriadku inštitút oddlženia fyzických osôb bol prijatý preto, aby sa osoby zbavili svojich dlhov, exekúcii, aby „vystúpili z dlhového kolotoča“, a boli motivovaní v zamestnaní sa, produkovaní hodnôt, dosahovaní príjmu a tým aj daňových odvodov a netvorili záťaž sociálneho systému. Súd v tomto konaní nezistil, že by žalovaný pri podávaní návrhu, zatajil nejakú skutočnosť, neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, zatajil nejaký relevantný majetok. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný v rozhodnej dobe neodôvodnene vzdal nejakého majetku (napr. pozostalosti), previedol ho. 56. Pri hodnotení pre poctivý resp. nepoctivý zámer je nutné prihliadať aj na osobu dlžníka. Žalovaný nepodnikal, v konaní nebolo preukázané, žeby nevynakladal úprimnú snahu riešiť svoje dlhy, avšak čo treba zdôrazniť v medziach svojich možností a schopností. Nemožno ani prihliadnuť na argument žalobcu, že v čase keď požiadal o úver disponoval dostatočným príjmom pretože doklad na, ktorý žalobca odkazoval bol z roku 2015 a o oddlžení bolo rozhodnuté v roku 2020, čo je značný časový rozdiel. 57. Súd nezistil, ani také správanie žalovaného pred podaním návrhu, z ktorého by bolo možné usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, ani správanie z ktorého by bolo možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojich veriteľov alebo zvýhodniť niektorého z nich. 58. Pokiaľ ide o uvádzané skutočnosti zo strany žalobcu, že žalovaný pracuje a splátkami vo výške 20 - 30 Eur mal splácať dlh, tu súd poukazuje na to, že žalovaný mal viacerých veriteľov nie je možné ho týmto spôsobom navádzať k ukráteniu niektorého z nich, pri sume pre všetkých veriteľov aspoň 20 Eur mesačne, by sa jednalo o sumu nepochybne vyššiu, opätovne by to viedlo k zadlžovaniu žalovaného, navyše pri výške uplatnenej pohľadávky takéto splácanie dlhu vzhľadom na nárast úrokov z omeškania, by nikdy nedošlo k zaplateniu celého dlhu, a uvádzaný argument súd považuje za nereálny a zotročujúci vo vzťahu k žalovanému. 59. Súd pri hodnotení poctivého zámeru žalovaného vzal do úvahy aj oznámenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou zo dňa 07.07.2025, podľa ktorého bol žalovaný v období od 23.05.2022 do 02.06.2022 vedený ako vlastník a držiteľ motorového vozidla BMW. Hoci uvedené údaje formálne odporujú jeho predchádzajúcim vyjadreniam, súd dospel k záveru, že samotná krátkodobá registrácia vozidla po oddlžení nepreukazuje nepoctivý zámer v zmysle § 166g ZKR. Súd prihliadol aj na to, že od oddlženia uplynul dlhší čas, predmetné vlastníctvo spadá do obdobia po ukončení konkurzu a nebolo preukázané, že by išlo o účelové konanie smerujúce k zakrytiu majetku alebo k obchádzaniu povinností voči veriteľom v rozhodnom čase. Keďže žalobca nepredložil ďalšie presvedčivé dôkazy o tom, že by žalovaný zatajoval relevantné informácie alebo získal majetkový prospech, ktorý by spochybňoval jeho poctivý zámer pri oddlžení, súd považoval tento okruh námietok za neopodstatnený a sám osebe nespôsobilý odôvodniť zrušenie oddlženia. 60. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal žiaden dôvod nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení a nie je tak zákonný dôvod na zrušenie jej oddlženia v zmysle § 166f zákona č. 7/2005 Z.z. o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. 61. Pre úplnosť súd poukazuje na obdobnú skutkovú situáciu dlžníka, ktorý rovnako mal trvalý príjem, ktorý bol posúdený Krajským súdom v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 3CoKR/43/2022 zo dňa 30.11.2023, ako nedôvodný návrh na zrušenie oddlženia. Ako odvolací súd poukázal na to, že žalobca pri preukazovaní nepoctivého zámeru žalovaného argumentoval jeho pravidelným príjmom vo výške približne cca 1000 Eur a tým, že je v produktívnom veku, ale rovnako ako v súdenej veci bolo zistené, že mal viacerých veriteľov a dlžník mal aj vyživovaciu povinnosť a bolo konštatované, že je nereálne, aby zo sumy ktorá zostala po úhrade aspoň nevyhnutných výdavkov na živobytie uhrádzal aspoň minimálnu čiastku na všetky svoje záväzky voči veriteľom. 62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 64. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi nakoľko bol žalovaný v konaní procesne plne úspešný. |
| Poučenie: | Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. |