| Okresný súd Trenčín | |
| Spisová značka súdu: | 38K/17/2019 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | OIL ONE, a. s. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 50260774 |
| Adresa dlžníka: | Štvrť SNP 123, 91451 Trenčianske Teplice, SVK |
| Sudca: | JUDr. Hana Hubináková |
| Správca: | Piršel (S1670) |
| IČO správcu: | |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 23.7.2019 |
| Dátum začatia procesu: | 14.3.2020 |
| Navrhovateľ: | |
| Meno a priezvisko: | Mgr. Marek Správca - Piršel |
| Dátum narodenia: | |
| Adresa: | Kopčianska 10 , 85101 Bratislava |
| ID oznamu: | 1103313 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Trenčín (kód: 117) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 38K/17/2019 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 17.06.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu OIL ONE, a.s. v konkurze so sídlom Štvrť SNP č. 123, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 50 260 774, ktorého správcom je JUDr. Marek Piršel so sídlom kancelárie Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, o návrhu navrhovateľa JUDr. Miroslav Baláž, nar. 20.11.1960, bytom 17. Novembra 722/40, 914 51 Trenčianske Teplice proti odporcovi 1/ BKS BANK AG so sídlom St.Veiter Ring 43, 9020 Klagenfurt, Rakúska republika konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BKS BANK AG, pobočka zahraničnej banky v SR so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 869 856 a proti odporcovi 2/ JUDr. Marek Piršel, so sídlom kancelárie Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, správca úpadcu OIL ONE, a.s. v konkurze, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/17/2019-527 zo dňa 21. januára 2026, takto |
| Rozhodnutie: | I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/17/2019-527 zo dňa 21. januára 2026 p o t v r d z u j e . II. Odporcovi 2/ p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. |
| Odôvodnenie: | 1. Uznesením napadnutým odvolaním okresný súd vo výroku I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 2/ zamietol. Vo výroku II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 1/ a v časti domáhajúcej sa uloženia zdržania sa vymedzeného konania voči Aukčná spoločnosť s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 141 341, odmietol. Výrokom III. odporcovi 1/ a 2/ voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcom 1/ a 2/ domáhal, aby súd zakázal nakladať (speňažovať, konať dražbu, resp. upustiť od dražby) odporcovi 2/ a dražobnej spoločnosti Aukčná spoločnosť, s.r.o. s nehnuteľnosťami zapísanými do oddelenej podstaty úpadcu OIL ONE, a.s. v konkurze, a to pozemkami zapísanými na LV č. 1483 v k.ú. Trenčianske Teplice, a to až do právoplatného skončenia sporu o určenie neexistencie práva na peňažné plnenie a určenie neexistencie záložného práva vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. BT - 34Cb/45/2021. 3. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 19.03.2020 podal na Mestskom súde Bratislava III voči odporcovi 1/ žalobu o určenie neexistencie práva na peňažné plnenie a určenie neexistencie záložného práva, pričom následne žalobu rozšíril o odporcu 2/. Predmetné konanie je vedené pod sp. zn. B1 - 34Cb/45/2021. V uvedenom konaní podal navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý mu bol uznesením zo dňa 02.12.2025 zamietnutý najmä z dôvodu, že tento smeruje voči správcovi, ktorého nie je možné obmedzovať vo výkone jeho právomoci v inom ako konkurznom konaní (stanovisko Obchodného kolégia NS SR zo 16.12.2002, sp. zn. Obpj 7/2002 R 63/2003). Z uvedeného dôvodu navrhovateľ podal návrh na konkurznom súde. 4. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že postup správcu, ako aj dražobnej spoločnosti, považuje za nezákonný, nakoľko vzniesol námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadal vyhotoviť nové znalecké posudky. V ďalšom namietal, že zadávateľom znaleckého posudku (znalca Ing. Vratislava Eliáša č. 9/2025) je správca a nie dražobník. Taktiež znalecké posudky boli navrhovateľovi doručené správcom, a nie dražobníkom. Nakoniec navrhovateľ namietal, že jediným konateľom a vlastníkom dražobníka je správca JUDr. Piršel, v dôsledku čoho je zaujatý a týmto na úkor konkurznej podstaty (vo svoj finančný prospech a na ujmu veriteľov) odčerpáva finančné prostriedky za vykonanie dražby. Z uvedeného dôvodu, vzhľadom na nezákonný postup správcu a dražobníka, žiada upustiť od vykonania dražby a predmet dražby dražiť až následne po splnení zákonných podmienok. 5. Navrhovateľ poukázal na to, že správca zverejnil v Obchodnom vestníku č. 233/2021 dňa 06.12.2021 zaradenie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa do súpisu oddelenej podstaty veriteľa BKS BANK AG, ktorých dražba sa má konať dňa 26.01.2026, kde navrhovateľom dražby je správca, pričom správca nezohľadňuje, že vo veci prebieha súdne konanie o určenie neexistencie práva na peňažné plnenie a neexistencie záložného práva ohľadom nehnuteľností, ktoré poskytol navrhovateľ ako záložca ako ručenie úpadcovi. Navrhovateľ poukazoval na potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov, nakoľko pokiaľ by správca zrealizoval predaj predmetných nehnuteľností a žalobca by bol v petite žaloby úspešný, došlo by k nenapraviteľnému stavu, nakoľko tieto nehnuteľnosti by boli v konkurznom konaní formou dražby speňažené. 6. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v úvode poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podateľňou súdu zapísaný do reg. Cbi, pričom po oboznámení sa s obsahom podaného návrhu, obsahom ktorého je uvedenie konkrétnej spisovej značky súdneho konania (38K/17/2019) bolo jednoznačne zrejmé a ustálené, že tento sa týka konkurzného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 38K/17/2019, preto bol tento po správnosti založený na rozhodnutie do konkurzného konania. 7. Okresný súd konštatoval, že po podrobnom oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom konkurzného spisu sp. zn. 38K/17/2019, odpoveďou správcu na výzvu súdu doručenú dňa 20.01.2026, pripojeným spisom sp. zn. 22Cbi/6/2022, súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 2/ (správcovi) nie je možné vyhovieť. 8. Okresný súd poukázal na to, že z obsahu konkurzného spisu sp. zn. 38K/17/2019 zistil, že správca v Obchodnom vestníku č. 233/2021 zo dňa 06.12.2021 zverejnil súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa BKS Banka AG, do ktorej sú zahrnuté nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda ide o majetok tretej osoby zabezpečujúci pohľadávku veriteľa úpadcu. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/9/2020 - 347 zo dňa 13.08.2021 (právoplatným dňa 09.09.2021), ktorý bol vydaný v konaní o určenie popretej pohľadávky prihláseného zabezpečeného veriteľa BKS BANK, AG do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, bolo právoplatne určené, že popretý veriteľ je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v sume 279.539,94 Eur prihlásenej v konkurze vedenom pod sp. zn. 38K/17/2019. 9. Navrhovateľ sa taktiež domáhal vylúčenia majetku zo súpisu v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22Cbi/1/2022, v ktorom konaní nebol úspešný, nakoľko rozsudkom č.k. 22Cbi/1/2022 - 121 zo dňa 13.11.2023 bola excindačná žaloba zamietnutá. Predmetné rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 42CoKR/6/2024 - 149 zo dňa 15.04.2025 potvrdené. 10. Okresný súd tak konštatoval, že v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení je skutkový stav taký, že pozemky navrhovateľa právoplatne tvoria oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa BKS Bank AG, v dôsledku čoho správca (odporca 2/) má priamo zo zákona nielen právo, ale aj povinnosť predmetné pozemky speňažovať. Spôsob speňaženia pritom v prvom rade vyberá správca, ktorý následne predloží príslušnému orgánu, aby uložil záväzný pokyn, či takto postupovať. Správca musí pokyn príslušného orgánu rešpektovať a podľa neho postupovať (§ 83 ods. 1 a 3). Okresný súd zdôraznil, že výrok právoplatného rozsudku o excindačnej žalobe je záväzný pre obe strany excindačného sporu a teda správca ani nemá inú možnosť, ako majetok zapísaný do súpisu ponechať zapísaný v oddelenej podstate a speňažiť v čo najkratšom čase, za čo najvyšší výťažok, pri čo najnižších nákladoch, pričom je povinný konať bezodkladne (§ 3 ods. 3 zák. č. 8/2005 Z.z.). Súd preto nemôže zasahovať do právomoci správcu vyplývajúcej priamo zo ZKR a nemôže rozhodnutím zakázať správcovi konať (speňažovať), nakoľko zákon také konanie správcovi priamo ukladá. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporcovi 2/ zamietol. 11. Okresný súd poukázal na to, že v danom prípade nemožno opomenúť stanovisko Obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2002 sp. zn. Obpj 7/2002, v zmysle ktorého usmerňovať činnosť správcu môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Súd v danom smere poukázal na to, že rozsah oprávnení a povinností správcu upravuje ZKR, ako aj zákon o správcoch. Súd poukázal na to, že neodkladným opatrením nie je možné obmedzovať správcu vo výkone jeho právomocí upravených osobitným predpisom. Neodkladné opatrenie by tak zasahovalo do konania, ktoré sa riadi ZKR a obmedzoval by správcu pri plnení práv a povinností, ktoré mu priamo vyplývajú z konkurzného zákona a pravidiel speňažovania stanovených priamo ZKR. Súd nemôže v rámci konkurzného konania zakázať rozhodnutím ani iným opatrením správcovi konať, keďže ZKR mu za splnenia zákonných podmienok takéto konanie ukladá. Takéto rozhodnutie súdu by bolo v priamom rozpore s ustanoveniami ZKR. 12. Okresný súd v ďalšom uviedol, že tá skutočnosť, že na Mestskom súde Bratislava III je vedené súdne konanie o určenie neexistencie práva na peňažné plnenie a neexistencie záložného práva, je pre posúdenie dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia právne irelevantná. Súd zdôraznil, že pre konkurzné konanie a uspokojovanie v rámci konkurzu je relevantné, či prihlásená pohľadávka zabezpečeného veriteľa je alebo nie je zistená. Zdôraznil, že v danom prípade v incidenčnom konaní bola táto pohľadávka určená v celej popretej výške, preto sa s poukazom na § 32 ods. 18 ZKR považuje za zistenú. Vzhľadom na uvedené je správca podľa § 94 ods. 1 ZKR povinný uspokojiť z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa. Preto je pre dané konkurzné konanie, ako aj pre uspokojenie zabezpečeného veriteľa zistenej pohľadávky, irelevantné, aký bude výsledok uvedeného prebiehajúceho súdneho konania na Mestskom súde Bratislava III. Okresný súd dal do pozornosti, že ak je v konkurze prihlásená pohľadávka zistená, po zrušení konkurzu je možné pre takúto pohľadávku viesť exekúciu, a to bez ohľadu na to, ak by bolo v inom konaní rozhodnuté o konkrétnej pohľadávke inak, ako v rámci incidenčného konania. 13. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že pokiaľ má navrhovateľ za to, že správca, resp. dražobná spoločnosť, postupuje pri organizovaní dražby nezákonne, má právo po skončení dražby v zákonom stanovenej lehote domáhať sa samostatnou žalobou v riadnom sporovom konaní určenia neplatnosti dražby. Nezákonnosť daného postupu neprináleží právne posudzovať a hodnotiť konkurznému súdu v rámci konkurzného konania a prípadné pochybnosti navrhovateľa o zákonnosti postupu pri organizovaní dražby nie sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. K pochybnostiam navrhovateľa ohľadne zaujatosti správcu z dôvodu, že správca je súčasne jediným konateľom a vlastníkom dražobnej spoločnosti, ktorá má vykonať dražbu uvedených „pozemkov“ okresný súd uviedol, že predmetná skutočnosť nezakladá pochybnosti o nezaujatosti správcu. Okresný súd v danom smere poukázal na to, že odmena dražobníka predstavuje 1,- Eur s DPH, čo jednoznačne nie je na ujmu zabezpečeného veriteľa, keďže dražobník súhlasí s vykonaním dražby takmer bezplatne, čo je jednoznačne v prospech veriteľov a hospodárne. Okresný súd v danom smere poukázal na § 92 ods. 1 ZKR, ktorý upravuje rôzne spôsoby predaja majetku, okrem iného aj dražbou dražobníkom, pričom žiadne ustanovenie nezakazuje, aby dražbu konala spoločnosť, ktorá je personálne prepojená so samotným správcom, pokiaľ správca koná v prospech veriteľov a v súlade so základnou zásadou speňažovania vyjadrenou v § 91 ods. 2 ZKR. 15. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 1/ súd odmietol z toho dôvodu, že návrh bol vo vzťahu k odporcovi 1/ absolútne nezrozumiteľný a zmätočný, keďže navrhovateľ síce označil ako odporcu 1/ veriteľa BKS Bank AG, avšak vo vzťahu k nemu sa v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáhal žiadneho konania, resp. zdržania sa konania, ani uloženia žiadnej povinnosti. Okresný súd taktiež odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k spoločnosti Aukčná spoločnosť s.r.o., ktorú navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neoznačil ako osobu povinnú, teda pasívne legitimovanú. Z uvedených dôvodov súd návrh aj voči tejto spoločnosti postupom podľa § 327 CSP pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť podania odmietol. V danej súvislosti súčasne poukázal na to, že konkurznému súdu v rámci konkurzného konania ani neprináleží rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovení CSP voči osobe dražobníka, resp. inej osobe ako voči správcovi (pokiaľ sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 203 ZKR). 16. Záverom okresný súd poukázal na to, že dňa 15.01.2026 bolo súdu navrhovateľom doručené podanie označené ako námietka zaujatosti sudcov a návrh na prikázanie veci inému súdu. V danom podaní navrhovateľ namietal zaujatosť sudkýň JUDr. Bielikovej a JUDr. Štefanovej, ako aj skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bola pridelená do reg. 36Cbi/1/2026, pričom navrhovateľ uvedený návrh podával na konkurzný súd do konania pod sp. zn. 38K/17/2019. Súd k uvedenému opakovane uviedol, že nesprávnosť zapísania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do registra Cbi bola odstránená a podanie bolo zapísané nie ako nový návrh do registra Cbi, ale podľa obsahu a správnosti, do konkurzného spisu vedeného pod sp. zn. 38K/17/2019, v dôsledku čoho o podanom návrhu rozhodovala zákonná konkurzná sudkyňa. Vzhľadom na uvedené, potom o podanom návrhu nebolo rozhodované ani jednou z namietaných sudkýň, ako aj vzhľadom k tomu, že zaujatosť uvedených sudkýň navrhovateľ odôvodnil len ich procesným postupom v iných konaniach (36Cbi/9/2020 a 22Cbi/1/2022 a 22Cbi/6/2022), súd v súlade s § 49 ods. 3 v spojení s § 53 ods. 3 CSP, na túto námietku neprihliadal. Hoci v závere svojho podania navrhovateľ uviedol, že vznáša námietku zaujatosti voči sudkyniam JUDr. Bielikovej a JUDr. Štefanovej a zároveň aj voči všetkým ostatným sudcom OS TN, avšak zároveň navrhovateľ neuviedol ani jednu vetu o dôvodoch, pre ktorú by mali byť z rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčení všetci sudcovia okresného súdu, z ktorého dôvodu okresný súd na predmetnú námietku (z dôvodu absencie jej odôvodnenia) neprihliadal postupom podľa § 52 ods. 2 CSP. 17. Čo sa týka žiadosti navrhovateľa, aby najbližšie nadriadený súd prikázal vec inému súdu podľa § 39 ods. 1, 2 CSP, okresný súd poukázal na to, že nie je naplnený dôvod na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu, nakoľko na námietku zaujatosti voči všetkým sudcom tunajšieho súdu neprihliadal. Pokiaľ ide o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému súdu, okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý je vhodné prikázať vec na rozhodnutie inému súdu a takisto neuviedol, ktorému súdu navrhuje prikázať vec, aby bolo možné vôbec určiť spoločne nadriadený súd. 18. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 257 CSP tak, že odporcovi 1/ a 2/, ktorí boli v konaní úspešní, nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré okresný súd vzhliadol v tom, že odporcom žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli. 19. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie navrhovateľ z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) CSP. 20. Namietal závery súdu prvej inštancie s poukazom na to, že okresný súd vo svojom rozhodnutí argumentuje stanoviskom Obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2002, sp. zn. Obpj 7/2002, v zmysle ktorého usmerňovať činnosť správcu môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Podľa názoru navrhovateľa si prvostupňový súd vyložil vyššie uvedené stanovisko v rozpore s jeho obsahom a zámerom, keď dospel k jeho výkladu tak, že konkurzný súd vôbec nemôže neodkladným opatrením obmedzovať správcu vo výkone jeho právomoci, upravených osobitným predpisom ZKR ako aj zákona o správcoch. Podľa názoru navrhovateľa ust. § 203 ZKR výslovne nevylučuje vydať príslušnému konkurznému súdu neodkladné opatrenie, ktoré navrhuje navrhovateľ. V opačnom prípade by pri akomkoľvek nezákonnom postupe správcu konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku konkurzný súd ho nemohol nikdy v akomkoľvek prípade obmedziť v ďalšom postupe vydaním neodkladného opatrenia. 21. Odvolateľ taktiež nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že tá skutočnosť, že na Mestskom súde Bratislava III je vedené konanie sp. zn. B1-34Cb/45/2021 o určenie neexistencie práva na peňažné plnenie a neexistencie záložného práva, je pre posúdenie dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia právne irelevantná. Odvolateľ sa domnieva, že v prípade jeho úspešnosti v uvedenom konaní vznikne ťažko napraviteľná situácia, keď pred právoplatným skončením daného sporu budú nehnuteľnosti predané. To platí aj pre prípad, že v trestnom konaní OČTK dospejú k rozhodnutiam o nezákonnosti čerpania bankovej záruky, ktorá je základom pre existenciu pohľadávky, na základe ktorej boli predmetné nehnuteľnosti zaradené do KP. 22. Navrhovateľ sa taktiež nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého pokiaľ už bola v občiansko-právnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotno-právneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením, a to aj v kontexte podaného trestného oznámenia vo veci kriminálnym spôsobom čerpanej bankovej záruky podaného dňa 29.12.2025, o ktorej skutočnosti bola vo veci konajúca sudkyňa informovaná do konania sp. zn. 36Cbi/1/2026, v ktorom konaní sa vec mala pôvodne rozhodovať a tento spis celým jeho obsahom bol pripojený do konkurzného konania 38K/17/2019 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Odvolateľ považoval za nepravdivé konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 22 jeho odôvodnenia rozhodnutia, že pokiaľ podal voči rozhodnutiu okresného súdu o vylúčení majetku sp. zn. 22Cbi/1/2022 a odvolacieho súdu dovolanie, že nepožiadal o odkladný účinok vykonateľnosti. Daný návrh na odklad vykonateľnosti priložil k odvolaniu s tým, že vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. 24. Odvolateľ namietal aj argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení jeho rozhodnutia v bode 28, že navrhovateľ má právo po skončení dražby v zákonom stanovenej lehote sa domáhať samostatnou žalobou určenia neplatnosti dražby, ktorú argumentáciu považoval za rozpornú s povinnosťou konkurzného súdu dohliadať na zákonnosť konkurzného konania ako aj princípu konania súdov tak, aby sa predišlo ďalším vyvolaným súdnym sporom. 25. Odvolateľ sa nestotožnil ani s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v bode 24 odôvodnenia jeho rozhodnutia, že súd nemôže ani v rámci konkurzného konania rozhodnutím, ani iným opatrením, zakázať správcovi konať, prípadne speňažovať pozemky zapísané do súpisu KP, nakoľko v rámci dohľadu súdu pri zistení nezákonného postupu správcu KP, je povinnosťou konkurzného súdu zjednať nápravu. V danom smere poukázal na to, že pokiaľ ide o predaj predmetných pozemkov prostredníctvom dražobnej spoločnosti Aukčná spoločnosť, s.r.o., vo vlastníctve správcu konkurznej podstaty, na základe zmluvy so správcom KP za odmenu 1,- Eur, pričom náklady dražobníka predstavujú pre dražobníka odhadom minimálne 2.000,- Eur na jedno kolo dražby (prenájom priestorov na konanie dražby, SBS služba, notársky poplatok, náklady na mzdu zamestnancov, cestovné, a ďalšie), preto daný postup nepovažuje za zákonný (predovšetkým z daňového hľadiska) a domnieva sa, že k dohode na odmene 1,- Eur došlo až po upozornení žalovaným. 26. Záverom navrhovateľ namietal, že sudkyňa rozhodujúca o neodkladnom opatrení JUDr. Hana Hubináková konala ako vylúčená sudkyňa, keďže dňa 12.01.2026 bolo v elektronickom súdnom spise vydané potvrdenie o generovaní náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR, kde predmetný návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol pridelený senátu, a to osobám zaradeným do náhodného výberu: 37Cbi - Kačmárová Marcela JUDr. (pomer: 1), 36Cbi - Bieliková Alena JUDr. (pomer: 1); 22Cbi - Štefanová Barbora JUDr. (pomer: 1), a to pod spisovou značkou 36Cbi/1/2026. Proti sudkyniam JUDr. Alene Bielikovej a JUDr. Barbore Štefanovej žalobca obratom podal námietku zaujatosti ako aj námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Trenčín z dôvodu, že voči nim bolo podané trestné oznámenie ešte dňa 29.12.2025, pričom trestné oznámenie bolo rozšírené následne aj voči sudkyni JUDr. Hane Hubinákovej. Bez toho, aby bol ako žalobca upovedomený o skutočnosti, že o predmetnom neodkladnom opatrení bude rozhodovať nie senát v konaní 36Cbi/1/2026, ale v konaní 38K/17/2019, rozhodla JUDr. Hubináková tak, aby ju nemohol ako zaujatú namietať. 27. Pokiaľ okresný súd v bode 32 odôvodnenia jeho rozhodnutia uvádza, že navrhovateľ neuviedol žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý je vhodné prikázať vec na rozhodnutie inému súdu a takisto neuviedol, ktorému súdu navrhuje vec prikázať, žalobca mal za to, že je v rozpore so zákonom, aby žalobca žiadal vec prikázať konkrétnemu súdu. Zotrval na tom, že v konaní 36Cbi/1/2026, v ktorom sa malo pôvodne o veci rozhodovať, namietal sudkyne JUDr. Bielikovú, JUDr. Štefanovú a zároveň všetkých sudcov OS TN, nakoľko proti prvým dvom sudkyniam je podané trestné oznámenie a z kontextu veci nemožno predpokladať nezaujatosť ostatných sudcov OS TN, nakoľko sú v dennom osobnom kontakte na pracovisku. 28. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 390 CSP a § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrhu na neodkladné opatrenie v celom rozsahu vyhovie, resp. napadnuté uznesenie zruší a vo veci prikáže prvostupňovému súdu znovu rozhodnúť, nakoľko vo veci konala vylúčená sudkyňa a žalobcovi bolo odopreté právo postupom súdu namietať zaujatosť sudkyne, pretože mu bolo odopreté právo informovať, ktorý sudca bude vo veci rozhodovať. 29. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že sa s ním v celom rozsahu nestotožňuje. Mal za to, že navrhovateľ v podanom odvolaní poukazuje na nesprávny výklad prvoinštančného súdu vo vzťahu k stanovisku Obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obpj 7/2002, ktorým došlo k zjednoteniu výkladu v otázke možnosti predbežným opatrením mimo konkurzného konania správcovi konkurznej podstaty zakázať, aby nakladal s majetkom (s vecami), ktorý je zapísaný do súpisu podstaty. Z predmetného rozhodnutia, podľa názoru odporcu, jednoznačne vyplýva, že rozhodnutím vydaným v inom ako excindačnom konaní nie je možné správcovi ukladať povinnosť, ktorou by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní. V danom smere odporca poukázal na to, že navrhovateľ nebol v rámci excindačného konania úspešný a túto neúspešnosť sa snaží opätovne riešiť v rámci konania o vydanie neodkladného opatrenia, čo nie je možné a ani súladné so zákonom. Navrhovateľ dokonca dôvodnosť excindačnej žaloby opieral o rovnaké skutočnosti, a to najmä o vedenie konania na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-34Cb/45/2021 o určenie neexistencie práva na peňažné plnenie a neexistencie záložného práva, čo súd posúdil v rámci excindačného konania. Navrhovateľ tak nemôže nahrádzať neúspech v excindačnom konaní ďalšími konaniami, ktoré bránia správcovi v speňažení majetku, a ktoré nepredpokladá ani samotný zákon. Prekážky speňaženia na strane správcu môžu vyplývať len zo samotného znenia ZKR. Navrhovateľ, podľa názoru odporcu, sa nesprávne opiera aj o ust. § 203 ZKR, ktoré prioritne rieši podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia samotným správcom, ako aktívne legitimovaným subjektom, nie podanie návrhu voči správcovi. 30. Záverom odporca poukázal na to, že vplyv konania vedenom na Mestskom súde Bratislava III na zaradenie majetku do konkurzu už bol predmetom právoplatne skončeného konania, pričom výsledok tohto konania nemá vplyv na to, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa je v konkurze zistená, a preto nemôže zakladať prekážku speňaženia. Zvyšné argumenty navrhovateľa považuje odporca za skutkovo nesúvisiace s danou vecou, preto nepovažoval za potrebné sa k nim bližšie vyjadrovať. 31. S ohľadom na uvedené odporca navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie okresného súdu v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania voči odporcovi 2/ v rozsahu 100 %. 32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. 33. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 34. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 35. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 36. Podľa § 203 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument a alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v Obchodnom vestníku. 37. Odvolací súd po preskúmaní námietok uvedených navrhovateľom v odvolaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 38. Odvolací súd úvodom konštatuje, že hoci odvolateľ podal odvolanie voči všetkým výrokom rozhodnutia okresného súdu, odvolacie námietky smerovali len voči výroku I., ktorým okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 2/ (správcovi konkurznej podstaty) zamietol. Odvolateľ neuviedol žiadne odvolacie námietky voči výroku II., ktorým okresný súd odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi 1/ (BKS BANK AG) ako aj voči Aukčnej spoločnosti s.r.o. a ani voči výroku III. o trovách konania. Z uvedeného dôvodu odvolateľ neumožnil odvolaciemu súdu prieskum týchto výrokov. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5.11.2019, iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov. 39. Odvolateľ predovšetkým namietal závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých dospel k záveru, že konkurzný súd vôbec nemôže neodkladným opatrením obmedzovať správcu vo výkone jeho právomocí upravených osobitným predpisom (ZKR) ako aj zákonom o správcoch. V danom smere odvolateľ poukazoval na to, že ust. § 203 ZKR výslovne nevylučuje konkurznému súdu vydať neodkladné opatrenie, ktoré navrhuje navrhovateľ. V opačnom prípade poukazoval na to, že konkurzný súd by nikdy nemohol v akomkoľvek prípade obmedziť správcu pri nezákonnom postupe pri speňažovaní majetku vydaním neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých nie je možné neodkladným opatrením obmedzovať správcu vo výkone jeho právomocí upravených osobitným predpisom. Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, poukazuje na to, že postup správcu konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu je upravený osobitným predpisom, a to zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Priamo ust. § 76 ods. 1 ZKR správcu oprávňuje speňažiť spísaný majetok „súpis majetku podstát“ (spísaný osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu). 40. V danom prípade okresný súd správne konštatoval, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa (BKS BANK AG) sa považuje v celom rozsahu za zistenú, keďže aj v časti, v ktorej bola správcom konkurznej podstaty popretá (v sume 279.539,94 Eur), bolo právoplatným rozhodnutím súdu (rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/9/2020-347 zo dňa 13.08.2021, právoplatné dňa 09.09.2021) určené, že popretý veriteľ je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v sume 279.539,94 Eur prihlásenej v konkurze vedenom pod sp. zn. 38K/17/2019. Pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa tak považuje za zistenú v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa bola zabezpečená majetkom tretej osoby (navrhovateľa), mal navrhovateľ možnosť brániť sa excindačnou žalobou vylúčenia uvedeného majetku zo súpisu oddelenej podstaty a taktiež mohol podať žalobou o popretie zabezpečovacieho práva, ktoré spôsoby predstavujú pre navrhovateľa (ako vlastníka dotknutých nehnuteľností) možnosť vyhnúť sa ich speňaženiu správcom konkurznej podstaty. Navrhovateľ podal žalobu o vylúčenie tejto nehnuteľnosti z majetku oddelenej podstaty (konanie vedené na Okresnom súdu Trenčín pod sp. zn. 22Cbi/1/2022), nepodal žalobu o popretie zabezpečovacieho práva. 41. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 22Cbi/1/2022-121 zo dňa 13.11.2023 žalobu o vylúčenie tejto nehnuteľnosti z majetku oddelenej podstaty zamietol. Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 42CoKR/6/2024-149 zo dňa 15.04.2025, právoplatný dňa 22.05.2025). Zabezpečený majetok navrhovateľa tak nebol vylúčený zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa (BKS BANK AG). Za daného stavu správne okresný súd konštatoval, že niet zákonnej prekážky k tomu, aby správca pristúpil k speňaženiu majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu, keďže tento majetok nie je zapísaný do súpisu s poznámkou a v súčasnosti sa ani nevedie na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je ani zapísaný do súpisu v inom konkurze (§ 78 ods. 6 ZKR). Okresný súd správne poukázal na to, že správca má priamo zo zákona nielen právo, avšak aj povinnosť predmetný majetok speňažovať, aby získal čo najvyšší výťažok, čo v najkratšom čase, pričom spôsob speňaženia vyberá správca s odbornou starostlivosťou. Správca je pritom povinný dbať na pokyny príslušného orgánu v súlade s ust. § 83 ZKR. 42. Je síce pravdou, tak ako na to poukazuje odvolateľ, že v súlade s ust. § 41 ZKR konkurzný súd vykonáva počas konkurzného konania dohľad nad činnosťou správcu, pri ktorej činnosti môže súd od správcu požadovať vysvetlenia, alebo správy o priebehu konkurzného konania a v prípade porušovania povinností správcu môže súd správcovi uložiť vykonanie potrebných opatrení na odstránenie týchto nedostatkov, avšak uvedená dohľadová činnosť súdu v sebe nezahŕňa oprávnenie konkurzného súdu obmedzovať právomoci správcu stanovené zákonodarcom v ZKR ako osobitnom predpise. Táto dohľadová činnosť sa zameriava len na odstránenie prípadných nedostatkov v postupe správcov, nie na ukladanie povinnosti zdržať sa speňažovania majetku, čo je v priamom rozpore s princípmi stanovenými v ZKR, ktorý správcovi priamo ukladá povinnosť postupovať pri speňažovaní majetku rýchlo a účinne (v čo najkratšom čase a s čo najvyšším výťažkom). Pokiaľ sú v konkurznom konaní splnené všetky podmienky na speňažovanie majetku, potom konkurzný súd nie je oprávnený postupom v zmysle Civilného sporového poriadku ukladať správcovi povinnosť zdržať sa úkonov súvisiacich so speňažovaním majetku. 43. Taktiež je pravdou, že ust. § 203 ZKR rieši prípad, kedy môže priamo konkurzný súd pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, avšak tak môže postupovať len v prípade pokiaľ je to potrebné pre zistenie, alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). Toto ustanovenie tak rieši úplne inú situáciu aká je daná v prejednávanom prípade, keďže takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže podať len predbežný správca, resp. správca (podľa toho v akom štádiu sa konkurzné konanie nachádza), a to len na zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (nie tretej osoby). Ide tak o ochranu majetku dlžníka pred zneužívajúcimi úkonmi, ktoré by ohrozili jeho speňaženie. Konkurzný súd tak postupuje v záujme veriteľov, ktorí sa uspokojujú z majetku úpadcu. V prejednávanom prípade je však navrhovateľ neodkladného opatrenia treťou osobou, ktorá zabezpečuje svojím majetkom pohľadávku zabezpečeného veriteľa, a preto sa uvedené ustanovenie na jeho postavenie nevzťahuje. Toto zabezpečenie pritom nebolo právoplatnými súdnymi konaniami zo speňažovania vylúčené. Správcovi tak nič nebráni v postupe speňažovania majetku, ktorý nebol z konkurzných podstát vylúčený. Akýkoľvek postup konkurzného súdu, ktorý by ukladal povinnosť správcovi daný majetok nespeňažovať by tak bol v rozpore s ustanoveniami ZKR. Inak povedané, neodkladné opatrenie nemôže nariadiť konkurzný súd v konkurznom konaní podľa ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia v Civilnom sporovom poriadku. Nariadiť neodkladné opatrenie môže konkurzný súd len podľa ustanovenia špeciálneho predpisu ZKR (§ 203 ZKR), v ktorom prípade patrí aktívna legitimácia na podanie takéhoto návrhu len správcovi, resp. pred vyhlásením konkurzu predbežnému správcovi, a to len pokiaľ ide o majetok úpadcu. Je nepochybné, že takáto situácia v prejednávanom prípade nenastala. Preto námietka odvolateľa, že súd mohol postupovať pri vydaní neodkladného opatrenia podľa ust § 203 ZKR, nie je dôvodná. 44. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na rozhodnutie Obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002, odvolací súd uvádza, že odvolateľ si síce správne vykladá závery tohto rozhodnutia, že v konkurznom konaní môže ukladať povinnosti správcovi konkurznej podstaty len konkurzný súd, avšak v ďalšie závery predmetného rozhodnutia aplikuje nesprávne. V danom prípade Najvyšší súd SR konštatoval, že pokyn nespeňažovať majetok do právoplatného rozhodnutia o vylučovacej žalobe môže dať správcovi konkurznej podstaty len konkurzný súd, takýto pokyn mu nemôže dať súd v inom súdnom konaní (napr. v konaní o incidenčnej žalobe). Takéto predbežné opatrenie (teraz neodkladné opatrenie) by bolo preto neprípustným zásahom do iného konania. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie sú v rozpore so závermi okresného súdu v tomto konaní. Odvolací súd však poukazuje na to, že aplikácia tohto rozhodnutia v smere naznačovanom odvolateľom nie je na daný prípad použiteľná, keďže v prejednávanom prípade (vzhľadom na obdobie rozhodovania Najvyššieho súdu SR za účinnosti zák. č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní), konkurzný súd rozhodoval za účinnosti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je priamo v ustanovení § 78 ods. 6 vylúčené speňažovať majetok, ktorý je spísaný do súpisu len pokiaľ je zapísaný do súpisu s poznámkou, resp. sa vedie o ňom súdne konanie o jeho vylúčení zo súpisu, alebo je zapísaný do súpisu v inom konkurze. Uvedené podmienky zakotvené v ZKR (takéto znenie ZKV neobsahovalo), tak priamo vylučujú speňažovanie tohto majetku, a preto nie je nutný zásah súdu v podobe osobitných pokynov súdu. Tento záver však nič nemení na tom, že konkurzný súd nemôže v konkurznom konaní postupovať v zmysle zásad Civilného sporového poriadku o vydávaní neodkladných opatrení. V prípade, pokiaľ správca konkurznej podstaty porušuje svoje povinnosti pri speňažovaní majetku, konkurzný súd má možnosť v rámci činnosti dohľadu preverovať daný postup, prípadne žiadať od správcu vysvetlenia, správy, resp. mu ukladať potrebné opatrenia na odstránenie nedostatkov. Účelom tohto dohľadu však nie je znemožňovať výkon činnosti správcu, pokiaľ tento postupuje v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii pri speňažovaní majetku. Pokiaľ mal navrhovateľ za to, že správca postupuje v rozpore so zákonom, mal sa brániť inými účinnými prostriedkami, ktoré by bol súd oprávnený preskúmať v rámci dohľadu nad činnosťou správcu na základe oprávnení súdu plynúcich mu zo ZKR, avšak nie na podklade neodkladného opatrenia v zmysle CSP. 45. Ani námietka odvolateľa, že nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pre posúdenie dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia je irelevantná tá skutočnosť, že na Mestskom súde Bratislava III je vedené konanie pod sp. zn. B1-34Cb/45/2021 o žalobe navrhovateľa o určenie neexistencie práva na peňažné plnenie a neexistencie záložného práva, nie je dôvodná. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že pre speňažovanie majetku navrhovateľa má význam tá skutočnosť, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa považuje za právoplatne zistenú, pričom navrhovateľ neviedol konanie o popretie zabezpečenia, ktoré konanie by umožňovalo vylúčiť majetok z konkurznej podstaty. Konanie, ktoré inicioval navrhovateľ o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty bolo ukončené zamietnutím jeho žaloby, ktoré konanie je právoplatne ukončené. Pre účely speňažovania majetku konkurznej podstaty sú pritom rozhodujúce výsledky konaní vyvolaných konkurzom, z ktorých v danom prípade vyplynulo, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa je právoplatne zistená, zabezpečenie daným majetkom nebolo popreté a tento majetok nebol ani vylúčený z konkurznej podstaty. Správca tak nemá zákonné prekážky k tomu, aby mohol speňažovať majetok podstát. Akékoľvek vedenie konania na Mestskom súde Bratislava III ohľadne neexistencie práva na peňažné plnenie, či neexistencie záložného práva, potom nemá vplyv na ďalší postup správcu konkurznej podstaty pri speňažovaní majetku konkurznej podstaty. Uvedené závery súdu prvej inštancie boli preto správne. Na ochranu práva navrhovateľa ZKR určil práve konanie o excindačnej žalobe, v ktorom konaní bol navrhovateľ neúspešný. Taktiež podstatné bolo konanie o určenie popretej pohľadávky, ktoré konanie bolo taktiež právoplatne ukončené zistením pohľadávky zabezpečeného veriteľa. A nakoniec, navrhovať sa nebránil popretím zabezpečenia, ktoré sa preto považuje za nesporné. Správcovi konkurznej podstaty preto nemožno ukladať, nad rámec uvedených konaní, povinnosť zdržať sa speňažovania majetku oddelenej podstaty, ktorá povinnosť mu, naopak, vyplýva zo zákona. V jeho postupe mu nebráni žiadne z konaní vyvolaných konkurznom, keďže tieto konania už boli ukončené (resp. ich navrhovateľ nevyvolal - popretie zabezpečenia). 46. Námietka odvolateľa, že súd nepravdivo konštatoval vo svojom rozhodnutí v bode 22 odôvodnenia, že navrhovateľ nepožiadal o odkladný účinok vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Trenčín vedeného pod sp. zn. 22Cbi/1/2022 o vylúčenie majetku (pozn. odvolacieho súdu - ktorým bola exindačná žaloba navrhovateľa zamietnutá), s poukazom na to, že na dovolací súd podal návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia ( pozn. odvolacieho súdu - bez uvedenia dátumu tohto podania ako aj bez pečiatky dovolacieho súdu na podaní), s tým, že vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté, nie je taktiež dôvodná. V danom smere odvolací súd poukazuje na to, že uvedená skutočnosť nič nemení na tom, že predmetné rozhodnutie je právoplatné, pričom právoplatné rozhodnutie spôsobuje záväznosť súdneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, je to vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorým je uložená povinnosť plniť, ktorá spočíva v priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami, pričom strana má povinnosť plniť do uplynutia paričnej lehoty (lehoty určenej v rozhodnutí na splnenie povinnosti). Po uplynutí uvedenej povinnosti sa rozhodnutie stáva vykonateľným a v ňom uložená povinnosť je právne vynútiteľná zákonnými prostriedkami. V danom prípade však okresný súd zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, a preto predmetným rozhodnutím nebola uložená žiadna povinnosť. Uvedená námietka odvolateľa ohľadne odkladu vykonateľnosti rozhodnutia (ktoré neukladá povinnosť plniť) tak postráda zmysel. 47. Ani námietky odvolateľa voči odôvodneniu súdu prvej inštancie uvedenému v bode 24 a 28 súdneho rozhodnutia, ktoré smerovali voči tomu, že konkurzný súd nemôže v rámci konkurzného konania rozhodnutím, ani iným opatrením, zakázať správcovi konať (v danom prípade speňažovať pozemky prostredníctvom dražby), nie sú dôvodné. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že síce je pravdivá argumentácia odvolateľa, že súd vykonáva dohľad v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii nad činnosťou správcu, za ktorým účelom môže správcovi ukladať opatrenia smerujúce k odstráneniu nedostatkov pri výkone jeho činnosti a taktiež môže správcu za jeho nečinnosť, resp. nesplnenie povinnosti uloženej súdom sankcionovať, avšak súd za daným účelom postupuje výlučne v intenciách ZKR a nemôže zasahovať do činnosti správcu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia podľa predpisu upravujúceho civilné sporové konanie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špecifický predpis, ktorý obsahuje tak ustanovenia upravujúce hmotnoprávne podmienky konkurzného konania ako aj procesný postup konkurzného súdu ohľadne priebehu konkurzného konania. V danom prípade, tak ako už odvolací súd konštatoval vyššie, je možné nariadiť neodkladné opatrenie len v zmysle ust. § 203 ZKR, ktoré upravuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie na návrh správcu (či predbežného správcu) a len vo vzťahu k zabezpečeniu, či zisteniu majetku dlžníka (úpadcu). Iné zásahy formou neodkladného opatrenia tento špeciálny predpis nepripúšťa, a to ani vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty. Odvolací súd prízvukuje, že k danému účelu slúžia oprávnenia súdu dohliadať nad činnosťou správcu a za daným účelom sú v ust. § 41 ZKR formulované možnosti zásahu konkurzným súdom do postavenia správcu konkurznej podstaty. Pokiaľ ide o vykonanie dobrovoľnej dražby, súd v danom smere síce vykonáva dohľad nad činnosťou správcu, avšak nie je spôsobilý zvrátiť rozhodnutie správcu konkurznej podstaty (na návrh oprávneného orgánu) vykonať dražbu prostredníctvom dražobnej spoločnosti. S uvedenými okolnosťami sa konkurzný súd môže vysporiadať v rámci jeho dohľadovej činnosti, nie prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. 48. Ani námietka odvolateľa, že sudkyňa JUDr. Hana Hubináková, ako konkurzná sudkyňa, konala vo veci ako vylúčená sudkyňa a odvolateľovi bolo odopreté právo na informáciu, ktorý sudca bude vo veci rozhodovať, nie sú dôvodné. Odvolateľ namietal, že hoci návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý podal dňa 08.01.2026 do konania 38K/17/2019 priamo obsahoval spisovanú značku 38K/17/2019, bol pridelený pod sp. zn. 36Cbi/1/2026, a to sudkyni JUDr. Alene Bielikovej. Poukázal pritom na to, že tento postup rešpektoval a voči sudkyniam JUDr. Alene Bielikovej a JUDr. Barbore Štefanovej obratom podal námietku zaujatosti najmä z dôvodu, že bolo voči nim podané trestné oznámenie ešte dňa 29.12.2025 a takúto námietku podal aj voči všetkým sudcom OS TN. Následne však odvolateľ namietal, že bez toho, aby bol upovedomený o tom, že o predmetnom neodkladnom opatrení bude rozhodovať nie uvedený senát v konaní 36Cbi/1/2026, avšak v konaní 38K/17/2019, sudkyňa JUDr. Hubináková vo veci rozhodla, a tak ju nemohol ako zaujatú namietať. Mal za to, že mu bolo odopreté právo na informáciu, ktorý sudca bude vo veci rozhodovať. 49. Odvolací súd prisvedčuje odvolateľovi, že právo na zákonného sudcu patrí v súdnom procese medzi základné právo účastníka konania a jeho porušenie zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces. V prejednávanom prípade však o takýto postup nešlo, a preto nemožno konštatovať, že odvolateľovi bolo odopreté právo na informáciu, ktorý sudca bude vo veci rozhodovať a nemal možnosť namietať jeho zaujatosť. Sám odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že podával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia do konania 38K/17/2019 (pozn. odvolacieho súdu - ktorá sp. zn. bola aj označená na nadriadenom neodkladnom opatrení), avšak predmetné neodkladné opatrenie bolo náhodným výberom pridelené do senátu 36Cbi/1/2026, a to sudkyni JUDr. Alene Bielikovej. Z rozhodnutia konkurzného súdu o neodkladnom opatrení vyplýva (bod 20 odôvodnenia), že práve vzhľadom k tomu, že uvedené neodkladné opatrenie bolo nesprávne zaradené do senátu prejednávajúceho incidenčné spory (Cbi), keďže obsahovalo presné označenie konania, do ktorého neodkladné opatrenie smerovalo (konkurzné konanie 38K/17/2019), bolo toto neodkladné opatrenie následne po tomto zistení zapísané pod správnu spisovú značku (do už vedeného konkurzného konania). Odvolateľovi daným postupom okresného súdu nemohlo byť odňaté právo namietať zákonnú sudkyňu, keďže sám svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia označil konanie, do ktorého svoj návrh smeroval. Je potrebné pritom poznamenať, že toto konkurzné konanie prebieha od roku 2019 (návrh podaný dňa 04.07.2019), pričom od počiatku bola vec pridelená na rozhodovanie sudkyni JUDr. Hane Hubinákovej ako zákonnej sudkyni. Odvolateľovi tak muselo byť známe, že konkurznou sudkyňou v danej veci je práve JUDr. Hana Hubináková. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že odvolateľovi bolo odopreté právo namietať prípadnú zaujatosť uvedenej sudkyne, keďže už v čase podania návrhu vedel, kto je zákonným sudcom v konaní 38K/17/2019. 50. Odvolací súd len okrajom uvádza, že vzhľadom na postup preradenia neodkladného opatrenia na rozhodnutie do konkurzného spisu (vzhľadom na dispozíciu odvolateľa na neodkladnom opatrení uvedením spisovej značky), nebolo následne potrebné riešiť zaujatosť sudkýň JUDr. Aleny Bielikovej, či JUDr. Barbory Štefanovej, keďže tieto neboli zákonnými sudkyňami v prejednávanej veci neodkladného opatrenia. Uvedeným okolnostiam postupu okresného súdu vo vzťahu k prideleniu neodkladného opatrenia do správneho senátu sa zaoberal okresný súd v bodoch 20 a 31 odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde tento postup ozrejmil. 51. Okresný súd sa správne vysporiadal aj s námietkou navrhovateľa neodkladného opatrenia, keď na jeho námietku zaujatosti voči ostatným sudcom OS TN neprihliadal, keďže navrhovateľ uvedenú námietku voči sudcom neodôvodnil. Správne potom okresný súd postupom podľa § 52 ods. 2 CSP na predmetnú námietku neprihliadol. Odvolací súd zdôrazňuje, že § 52 ods. 2 CSP ustanovuje presné náležitosti námietky zaujatosti, ktorá musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať aj dôvod, pre ktorý strana namieta zaujatosť sudcu a tento dôvod musí podporiť aj dôkazmi na preukázanie svojich tvrdení. Námietka zaujatosti musí taktiež obsahovať aj označenie momentu kedy sa strana uplatňujúca námietku o dôvode vylúčenia dozvedela. Námietka zaujatosti odvolateľa však tieto povinné náležitosti neobsahovala. Preto potom okresný súd postupoval legitímne, keď sa danou námietkou vznesenou voči všetkým sudcom Okresného súdu Trenčín nezaoberal (neprihliadol na ňu). 52. A nakoniec, nie sú namieste ani námietky odvolateľa voči postupu súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na návrh odvolateľa ohľadne prikázania veci na rozhodnutie inému súdu s poukazom na to, že odvolateľ namietal sudkyne JUDr. Bielikovú a JUDr. Štefanovú a zároveň aj všetkých sudcov OS TN. Odvolací súd uvádza, že konkurzný súd postupoval správne, keď konštatoval, že nebol naplnený dôvod na prikázanie veci inému súdu z dôvodu, že na námietku zaujatosti voči všetkým sudcom tunajšieho súdu podľa § 52 ods. 2 CSP neprihliadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že postup ohľadne prikázania veci inému súdu je možné využiť v súlade s ust. § 39 ods. 1 CSP len v prípade, pokiaľ nemôže príslušný okresný súd o spore konať z dôvodu, že sudcovia sú vylúčení. Len v takom prípade musí byť spor prikázaný inému súdu tej inštancie. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade takáto situácia nenastala, nebol potom dôvod sa zaoberať prikázaním veci inému súdu. 53. Okresný súd sa taktiež správne vysporiadal aj s návrhom navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, keď poukázal na to, že navrhovateľ nijakým spôsobom neodôvodnil z akého dôvodu navrhuje vec prikázať inému súdu a takýto súd ani neoznačil, aby bolo možné určiť spoločne nadriadený súd. Odvolací súd sa s uvedeným odôvodnením konkurzného súdu stotožňuje a poukazuje na to, že návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti musí byť náležite odôvodnený. Je tomu tak preto, že v danom prípade by vec bola odňatá zákonnému sudcovi, čo v civilnom procese predstavuje výnimočný prípad, ktorý musí byť dôvodný. Navrhovateľ preto musí v návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti takúto vhodnosť odôvodniť a vysvetliť, z ktorého dôvodu je vhodné, aby vo veci rozhodoval iný súd a vec tak bola pridelená inému sudcovi súdu tej istej inštancie. Môže tomu tak byť napr. z hľadiska hospodárnosti konania (napr. z dôvodu vzdialenosti bydliska strán sporu od súdu a pod.). Práve z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ označil súd, ktorému má byť vec prikázaná na rozhodnutie, aby bolo možné posúdiť vhodnosť jeho návrhu. Konkurzný súd preto správne konštatoval, že navrhovateľ v návrhu neodôvodnil ani vhodnosť prikázania veci inému súdu a taktiež ani neoznačil takýto súd, z ktorého dôvodu je jeho návrh nekonkrétny a nevykonateľný. Správne tak okresný súd naň neprihliadal. 54. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietky odvolateľa voči rozhodnutiu konkurzného súdu o návrhu na nariadenie odkladného opatreniach nie sú dôvodné, a preto potvrdil vecnú správnosť tohto rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol ani jednu z odvolacích dôvodov uvádzaných odvolateľom (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) CSP), a preto považuje odvolanie odvolateľa za v celom rozsahu nedôvodné. 55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP na princípe úspechu v konaní tak, že priznal úspešnému odporcovi 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi. 56. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. |
| Poučenie: | Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). |