| Mestský súd Bratislava III | |
| Spisová značka súdu: | 81K/36/2024 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | BUILDHOUSE, s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 35808349 |
| Adresa dlžníka: | Hlavná 77, 90029 Nová Dedinka, SVK |
| Sudca: | Mgr. Vladimíra Roštárová |
| Správca: | Maruniak (S1364) |
| IČO správcu: | |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 18.7.2024 |
| Dátum začatia procesu: | 10.7.2025 |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Advokátska kancelária JUDr. Ivan Drdoš s.r.o. |
| IČO: | 50231456 |
| Adresa: | Párovská 26, 949 01 Nitra |
| ID oznamu: | 1103119 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Bratislava III (kód: 104) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 81K/36/2024 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 16.06.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Mestský súd Bratislava III v právnej veci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu: BUILDHOUSE, s.r.o. v konkurze, so sídlom: Hlavná 77, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 35 808 349, pr. zast.: JUDr. Tomáš Pintér, so sídlom: Dulovo námestie 4, 821 08 Bratislava, IČO: 36 069 850, správcom ktorého je: Mgr. Jozef Maruniak., so sídlom kancelárie: Konventná 6, 81103 Bratislava, zn. sp.: S1364, o návrhu úpadcu zo dňa 05.02.2026 na nariadenie neodkladného opatrenia, takto |
| Rozhodnutie: | I. Súd návrh úpadcu, BUILDHOUSE, s.r.o. v konkurze, so sídlom: Hlavná 77, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 35 808 349 zo dňa 05.02.2026 na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. |
| Odôvodnenie: | 1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 81K/36/2024- 203 zo dňa 3.7.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2025, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: BUILDHOUSE, s.r.o. v konkurze, so sídlo: Hlavná 77, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 35 808 349 („úpadca“). Správca konkurznej podstaty úpadcu je: Mgr. Jozef Maruniak., so sídlom kancelárie: Konventná 6, 81103 Bratislava, zn. sp.: S 1364 („správca“) 2. Dňa 05.02.2026 podal úpadca cestou svojho PZ (viď plná moc- čl.l. 635) tunajšiemu súdu podanie s názvom „Návrh na preskúmanie zákonnosti postupu správcu a prijatých uznesení prvej schôdze veriteľov s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia“ („návrh“). 3. Návrh odôvodnil tým, že dňa 21.11.2025 sa konala prvá schôdza veriteľov úpadcu, na ktorej sa úpadca zúčastnil. Do konkurzného konania si prihlásil pohľadávku aj veriteľ- spoločnosť Atos Slovakia s. r. o. (predtým Eviden Slovakia)., IČO: 45 650 276 („Veriteľ“), ktorému konkurzný súd uznesením č.k. 81K/36/2024-491, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2025 priznal hlasovacie práva. Úpadca má za to, že súd tieto hlasovacie práva priznal nad rámec zákonom stanovený počet, nakoľko Veriteľovi ako veriteľovi so zabezpečením zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu patria hlasovacie práva iba v rozsahu v zmysle § 28 ods. 7 ZKR. Počas prvej schôdze dotknutý majetok nebol zapísaný v súpise majetku úpadcu. Úpadca je teda toho názoru, že na schôdzi nemal Veriteľ právo hlasovať (táto schôdza rozhodla o výmene pôvodného správcu konkurznej podstaty za správcu). Na tejto schôdzi bol ďalej Veriteľ zvolený za člena veriteľského výboru. Úpadca navrhol: a) aby súd vyzval správcu na predloženie vysvetlenia, prečo dotknuté nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zabezpečenia Veriteľa nezapísal do súpisu oddelenej podstaty, b) aby súd nariadil vykonanie znaleckého posúdenia hodnoty predmetných nehnuteľností alebo uložil správcovi, aby taký posudok zabezpečil a ďalej c) navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie s tým, že do právoplatného rozhodnutia o Návrhu pozastaví účinky tých uznesení prvej schôdze veriteľov úpadcu, ktoré boli prijaté na základe hlasovania, pri ktorom Veriteľ vykonal hlasovacie práva v rozsahu celej prihlásenej pohľadávky, pokiaľ sú tieto uznesenia závislé od výsledku tohto hlasovania (napr. výmena správcu, voľba členov veriteľského výboru) a to vzhľadom na možné riziko ťažko vratného zásahu do postavenia veriteľov, ak by sa neskôr ukázalo, že hlasovacie práva boli vykonané nad rámec zákonných oprávnení). 4. Úpadca záverom návrhu uviedol, že správca medzičasom zapísal dotknuté nehnuteľnosti do súpisu majetku úpadcu. Úpadca žiadal, aby rozhodnutie súdu obsahovalo poučenie o opravnom prostriedku. 5. Konajúci súd návrh preposlal na vyjadrenie správcovi, ktorý uviedol, že z jeho obsahu možno jednoznačne usúdiť, že úpadca ním sleduje zrušenie uznesení schôdze veriteľov, ktorá sa konala dňa 21.11.2025. Poukázal na § 35 ZKR (mechanizmus návrhu na zrušenie uznesení schôdze veriteľov) a na to, že úpadca na iniciovanie takého konania nie je vecne legitimovaný. Rovnako mal správca za to, že úpadca nie je legitimovaný domáhať sa, aby súd vykonal iné, s návrhom súvisiace, úkony (napr. nariadenie znaleckého posúdenia). K návrhu úpadcu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že úpadca nijako nedefinoval nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ani nijako neopísal skutočnosti, ktoré by hodnoverne osvedčovali dôvodnosť a trvanie takéhoto nároku. Správca uviedol, že úpadca nie je veriteľom a nemá právny záujem na výsledku svojho Návrhu a jediným cieľom úpadcu je podľa správcu vytvoriť prekážku ďalšiemu postupu v konkurznom konaní. Zákonné ustanovenia 6. Podľa § 35 ods. 8 ZKR ( v znení účinnom do 1.10.2025), každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť. Ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, na ktorej bol prítomný súd, môže súd o námietke rozhodnúť bezprostredne; rozhodnutie o námietke sa nevyhotovuje písomne. 7. Podľa § 196 ZKR ( v znení účinnom do 1.10.2025), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 8. Podľa § 203 ZKR (v znení účinnom od 1.10.2025) , súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v insolvenčnom registri. 9. Podľa § 206q ods. 1 ZKR (v znení účinnom od 1.10.2025), konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025. 10. Podľa § 206q ods. 4 ZKR (v znení účinnom od 1.10.2025), ustanovenia § 197a až 199, § 201, § 203 a 203b v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použijú aj v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, okrem konaní podľa § 206; právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní do 30. septembra 2025, zostávajú zachované. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha Právne posúdenie veci súdom 13. Súd v prvom rade uvádza, že úpadca sa v návrhu okrem vydania neodkladného opatrenia domáhal aj vykonania iných úkonov na strane súdu, s ktorými sa súd vysporiada osobitne a v tomto uznesení sa bude zaoberať iba návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. 14. Úvodom súd poznamená, že možnosť nariadiť neodkladné opatrenie v konkurznom konaní je v slovenskom právnom poriadku upravená „dvojkoľajne“- aj v ZKR ako aj v CSP (viď aj Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, komentár k § 203 ZKR). Základným diferenčným znakom medzi týmto inštitútom v prostredí týchto dvoch právnych noriem je skutočnosť, že neodkladné opatrenie v zmysle ZKR je možné nariadiť výlučne ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka. Navrhovateľ v Návrhu nijako nešpecifikoval v zmysle akých ustanovení sa vydania neodkladného opatrenia domáha (napriek tomu, že bol zastúpený advokátom ako odborne spôsobilou osobou) a preto súd, aby zabezpečil čo najširšiu ochranu jeho práv, preskúmal prípadnú dôvodnosť takéhoto návrhu z pohľadu oboch dotknutých právnych noriem- ako aj ZKR tak aj CSP. Táto situácia je zaujímavá aj procesne, nakoľko z pohľadu ZKR v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ZKR nepripúšťa odvolanie (viď §198 ods. 1 ZKR v spojení s § 203 ZKR) - čo je v kontraste s právnou úpravou CSP. Zrejme aj preto úpadca žiadal, aby rozhodnutie súdu obsahovalo poučenie o opravnom prostriedku, čo je samozrejmosťou, nakoľko ide o zákonnú náležitosť rozhodnutia a účastníci o ňu nemusia žiadať. Neodkladné opatrenie v zmysle § 203 ZKR 15. Súd vo všeobecnosti uvádza, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). 16. Ako vyplýva zo samotného znenia § 203 ZKR (ktoré upravuje neodkladné opatrenie v konkurznom práve) ako aj ustálenej judikatúry súdov (viď napr. uznesenie KS Banská Bystrica, sp.zn.: 41CoKR/15/2022 zo dňa 4.10.2022, Uznesenie KS Nitra, sp.zn.: 5Co/812/2014 zo dňa 12.11.2014 alebo uznesenie KS Bratislava, sp.zn.: 4Cob/71/2017 zo dňa 25.05.2017) iná osoba ako je uvedené v tomto ustanovení nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Uvedené je v zhode s názorom právnej doktríny (viď aj Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, komentár k § 203 ZKR). 17. V zmysle uvedeného teda súd dospel k záveru, že u úpadcu chýba aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v zhode s vyššie uvedenými uzneseniami všeobecných súdov dodáva, že takýto prípadný návrh osoby, u ktorej absentuje aktívna vecná legitimácia môže predstavovať pre konajúci súd podnet na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci aj bez návrhu (nakoľko takéto oprávnenie súdu vyplýva priamo zo znenia § 203 ZKR). Uvedené je však aplikovateľné v prípade, že konajúci súd dospeje k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je v konaní potrebné a v rámci dikcie tohto ustanovenia aj možné. V tomto konaní súd k takému záveru neprišiel a preto nenariadil neodkladné opatrenie z vlastnej činnosti. 18. Súd v tomto smere poukazuje aj na skutočnosť, že správca ako osoba odborne spôsobilá takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala a súd na podklade návrhu nevzhliadol nijaký argument, z ktorého by vyplývala potreba nariadenia neodkladného opatrenia pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (toto ani úpadca netvrdil). 19. Záverom súd uzatvára, že ZKR explicitne neupravuje postup súdu v procesnej situácii, kedy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 203 ZKR podá osoba bez aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je účastníkom konkurzného konania. Súd preto zvažoval aký zvolí procesný postup pri vybavení návrhu. Vzhľadom na to, že návrh urobil účastník konkurzného konania a aj z pohľadu právnej istoty, súd rozhodol o návrhu formou uznesenia. Do úvahy prichádzal aj spôsob vybavenia návrhu (v časti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ZKR) prípisom, súd však ustálil, že k tomuto by pristúpil skôr za procesnej situácie, kedy by procesný návrh v konaní uplatňovala iná osoba ako účastník konania (teda akákoľvek tretia osoba). Neodkladné opatrenie v zmysle CSP 20. Súd je v zhode so správcom toho právneho názoru, že úpadca sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia primárne domáha pozastavenia/ zrušenia uznesení prijatých na prvej schôdzi veriteľov úpadcu. V tomto smere súd poukazuje na mechanizmus upravený v § 35 ods. 8 ZKR, ktorý slúži práve na takéto účely a ktorým zákonodarca umožňuje subjektom tam menovaným (teda veriteľom oprávneným na schôdzi hlasovať) vzniesť námietku a ďalej sa procesne brániť proti uzneseniam schôdze veriteľom, ktoré majú za rozporné so zákonom). Súd uvádza, že úpadca takýmto oprávnením nedisponuje, pričom zo zápisnice z prvej schôdze veriteľov súd zistil, že žiaden oprávnený subjekt nepodal námietku. Súd je toho právneho názoru, že vzhľadom na to, že existuje riadny procesný mechanizmus, ktorý oprávneným osobám umožňuje iniciovať proces, ktorým sa uznesenia prijaté schôdzou veriteľov zrušia (pričom v priebehu tohto procesu môže ich účinky súd podľa svojej úvahy aj pozastaviť), osoba, ktorej zákon toto oprávnenie nepriznáva sa nemôže, využijúc iný inštitút (neodkladného opatrenia), domáhať podobnej resp. rovnakej právnej ochrany. Súd ale z opatrnosti, pre prípad, že by sa prípadne nadriadený súd s týmto názorom nestotožnil, preskúmal aj návrh z materiálneho hľadiska (teda z pohľadu, či je dôvodný). 21. V prvom rade súd uvádza, že úpadcov návrh „aby konajúci súd vydal neodkladné opatrenie s tým, že do právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu pozastaví účinky tých uznesení...“ nekorešponduje so zvyškom jeho návrhu, ktorým sa domáhal, aby súd od správcu vyžiadal písomné vysvetlenie a nariadil vykonanie znaleckého posúdenia. Aj keby súd na tento postup pristúpil (teda uvedené by nariadil) súdu nie je zrejmé za akým účelom by mal pozastaviť účinky prijatých uznesení na prvej schôdzi veriteľov, keďže nebol iniciovaný proces na ich zrušenie. Jednoducho povedané, aj po zabezpečení vysvetlenia od správcu a znaleckého posúdenia hodnoty nehnuteľností súd nemá akékoľvek oprávnenie zmeniť/ zrušiť už prijaté uznesenia schôdze veriteľov, ktoré neboli riadne procesne napadnuté a preto jednoducho neexistuje nijaký dôvod ich pozastaviť. S uvedeným súvisí aj to, že úpadca nijako neopísal dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Treba prisvedčiť argumentácii správcu, ktorý uviedol, že úpadca nie je veriteľom a svojím návrhom sa fakticky pre seba snaží docieliť ochranu, ktorú mu zákon nepriznáva. 22. Súd má za to, že úpadca neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov (§ 325 ods. 1 CSP), pričom túto nevzhliadol ani súd z vlastnej činnosti. 23. Záverom súd uvádza, že v zmysle CSP je proti zamietnutiu odvolania prípustné odvolanie a preto uvádza nižšie príslušné poučenie. Vzhľadom na špecifickosť procesnej situácie, ktorú súd uviedol vyššie, však súd považuje za potrebné uviesť, že to, že v poučení načrtol možnosť takéhoto odvolania neznamená, že sa s jeho prípadnou prípustnosťou stotožní aj nadriadený súd. Inými slovami v prípade ak nadriadený súd dospeje k právnemu názoru o neprípustnosti odvolania voči tomuto uzneseniu, ani skutočnosť, že konkurzný súd v poučení túto možnosť pripúšťa, nezakladá právo prípadného odvolateľa na jeho podanie. 24. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia (odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia v Insolvenčnom registri) na Mestskom súde Bratislava III. Odvolanie je potrebné podať elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu (REPLIK- Register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní), odvolanie musí byť autorizované odvolateľom alebo jeho zástupcom, inak sa na odvolanie neprihliada. (§ 198 ods. 1 ZKR v spojení s § 197a ZKR). Prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k odvolaniu doručovanému elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu, vrátane prílohy, pre ktorú sa vyžaduje úradné osvedčenie podpisu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s týmto podaním alebo s inou písomnosťou, inak sa na podanie alebo inú písomnosť doručovanú elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu neprihliada. Ak je príloha vyhotovená v listinnej podobe, doručuje sa elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k podaniu alebo k inej písomnosti; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. (§ 197a ods. 3 ZKR). Ak odvolanie doručované elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu nemožno preukázateľne doručiť prostredníctvom špecializovaného portálu z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota ustanovená pre odvolanie doručovaného elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu sa považuje za zachovanú, ak sa odvolanie doručí príslušnému orgánu najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona. (§ 197a ods. 4 ZKR). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu je spojený so zverejnením uznesenia v Insolvenčnom registri. |