| Mestský súd Bratislava III | |
| Spisová značka súdu: | 22K/3/2026 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | MODULAR GROUP s. r. o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 53852869 |
| Adresa dlžníka: | Viničnianska cesta 9, 90201 Pezinok, SVK |
| Sudca: | JUDr. Ing. Nikola Kosman |
| Správca: | () |
| Dátum začatia konania: | 19.3.2026 |
| Dátum začatia procesu: | |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. |
| IČO: | 36865281 |
| Adresa: | Hlavná 31, 91701 Trnava |
| ID oznamu: | 1099541 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Bratislava III (kód: 104) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 22K/3/2026 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 26.05.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: Deaf group s.r.o., so sídlom Št. Tučeka 186/45, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 48 273 180, pr. zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 15/31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: MODULAR GROUP s. r. o., so sídlom Viničnianska cesta 9, 902 01 Pezinok, IČO: 53 852 869, pr. zast.: GIERTL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 24, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 705 541, takto |
| Rozhodnutie: | I. Súd návrh navrhovateľa - veriteľa: Deaf group s.r.o., so sídlom Št. Tučeka 186/45, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 48 273 180 na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: MODULAR GROUP s. r. o., so sídlom Viničnianska cesta 9, 902 01 Pezinok, IČO: 53 852 869, zamieta. II. Dlžníkovi súd p r i z n á v a voči navrhovateľovi - veriteľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Súd navrhovateľovi - veriteľovi: Deaf group s.r.o., so sídlom Št. Tučeka 186/45, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 48 273 180, ako zložiteľovi preddavku, v r a c i a preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- EUR, vedený pod položkou denníka D 19, pol. reg. 47/2026, prostredníctvom učtárne tunajšieho súdu, a to po právoplatnosti tohto uznesenia. |
| Odôvodnenie: | 1. Dňa 11.02.2026 podal navrhovateľ - veriteľ na tunajšom súde návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktorý odôvodnil tvrdenou platobnou neschopnosťou dlžníka, ktorú odvodzuje od toho, že dlžník je viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že má voči dlžníkovi ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pohľadávku v celkovej výške 1.654.986,59 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v súvislosti s účasťou navrhovateľa a spoločnosti MASCOTT s.r.o. ako spoločných dodávateľov na verejnej zákazke - poskytovaní stravovania pre obstarávateľa Centrum výcviku Lešť. Podľa navrhovateľa boli medzi dodávateľmi (navrhovateľom a spoločnosťou MASCOTT s.r.o.) a dlžníkom uzatvorené len ústne zmluvy na základe ktorých im dlžník poskytol materiálne a technické vybavenie pre plnenie zákazky, pričom malo ísť o hnuteľné veci, ktoré boli v prenájme, prípadne odkúpené zo strany navrhovateľa a spoločnosti MASCOTT s.r.o. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že identifikoval viaceré platby v prospech dlžníka, ktoré sú bez akéhokoľvek právneho alebo skutkového základu, ktoré nemajú žiadne reálne zdaniteľné plnenie a ktoré boli dlžníkovi uhradené. Navrhovateľ je názoru, že peňažné prostriedky, ktoré poskytol dlžníkovi sú viac ako v hrubom nepomere s plnením, ktoré dlžník poskytol navrhovateľovi, navrhovateľ vyzval dlžníka výzvou zo dňa 05.02.2025 na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to výzvou, ktorá nadväzovala na výzvu jeho právneho zástupcu zo dňa 09.01.2025 na identifikáciu sporných faktúr vystavených dlžníkom v nadväznosti na právny, daňový a účtovný audit, ktorý si navrhovateľ objednal. Keďže dlžník na výzvu navrhovateľa tvrdené bezdôvodné obohatenie nevrátil, pristúpil navrhovateľ dňa 06.02.2025 k uplatneniu zádržného práva k dlžníkom poskytnutým hnuteľným veciam. Navrhovateľ doložil svoju pohľadávku potvrdením správcu zo dňa 30.01.2026, o tom, že pohľadávku dlžníka účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a má doložený dôvod vzniku. Ako ďalších veriteľov dlžníka s pohľadávkami viac ako 90 dní po splatnosti navrhovateľ označil spoločnosti ZinkPower Martin, s.r.o, Kilian s.r.o. a po výzve na doplnenie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany súdu aj spoločnosť FERONA Slovakia a.s. Okrem toho v návrhu poukázal na to, že v Notárskom centrálnom registri záložných práv sú registrované záložné práva v prospech financujúcej banky VÚB, a. s., a to v hodnote niekoľkých miliónov eur. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že situácia medzi ním a dlžníkom eskalovala natoľko, že na seba navzájom podali návrhy na nariadenie neodkladných opatrení, pričom tieto konania boli vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 74Cb/13/2025, kde navrhovateľ a spoločnosť MASCOTT s.r.o. vystupovali v procesnej pozícii navrhovateľov a pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 67Cb/45/2025, kde navrhovateľ a spoločnosť MASCOTT s.r.o. vystupovali ako žalovaní. K vzťahom medzi ním a dlžníkom navrhovateľ uviedol, že sú viac ako neprehľadné, stanoviská oboch strán k ich vzájomným vzťahom sú obsahom vyššie uvedených súdnych spisov. 2. Mestský súd Bratislava III začal na návrh navrhovateľa - veriteľa konkurzné konanie na majetok dlžníka uznesením č. k. 22K/3/2026 - 117 zo dňa 17.03.2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.03.2026. 3. Uznesením č. k. 22K/3/2026-129 zo dňa 27.03.2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2026, vyzval súd dlžníka na vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu a na osvedčenie platobnej schopnosti v lehote 20 dní od doručenia návrhu a aby predložil súdu zoznam všetkých peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, zoznam všetkých bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania, hlavnú knihu (stav hotovosti, stav pokladne) a aby uviedol, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 CSP. 4. Dňa 16.04.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie dlžníka v ktorom dlžník žiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie konkurzu o minimálne jeden mesiac a o odročenie pojednávania. Ako dôvod dlžník uviedol, že advokátska kancelária s ktorou spolupracoval mu nečakane odmietla poskytnúť právnu pomoc a nie je tak v jeho silách doručiť súdu vyjadrenie v stanovenej lehote. Okrem uvedeného dal dlžník v stručnosti súdu na vedomie, že nároky navrhovateľa sú bez právneho základu, v plnej miere ich spochybňuje a v súčasnosti prebiehajú viaceré sporové konania o tom, aby vymáhali nároky voči navrhovateľovi. 5. Súd na žiadosť dlžníka o predĺženie lehoty na vyjadrenie a odročenie pojednávania reagoval prípisom zo dňa 16.04.2026 v ktorom dlžníkovi ozrejmil, že lehotu nie je možné predĺžiť a pojednávanie sa uskutoční. 6. Dňa 14.05.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie dlžníka k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vo vyjadrení dlžník uviedol, že pohľadávka navrhovateľa je sporná a dlžník nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Dlžník poukázal na skutočnosť, že na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je podľa Ústavného súdu SR aktívne vecne legitimovaný len veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi nespornú pohľadávku a že súd má skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania a skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok sa má zoberať len v prípade, že je splnená aktívna vecná legitimácia navrhovateľa. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu (III. ÚS 383/2020). Dlžník poukázal na to, že odkedy ho navrhovateľ vyzval na vrátenie údajného bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1.654.986,59 EUR, dlžník opakovane, preukázateľne a nespochybniteľne odmietol tento nárok navrhovateľa. O spornosti podľa dlžníka niet pochýb a osvedčujú ju najmä konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči dlžníkovi, konanie o návrhu dlžníka na nariadenie neodkladného opatrenia voči navrhovateľovi a trestné oznámenie dlžníka o podozrení z marenia výkonu neodkladného opatrenia vydaného proti navrhovateľovi. 7. Dlžník tiež uviedol, že navrhovateľ sa spoločne so svojím obchodným partnerom MASCOTT s.r.o. pred viac ako rokom pokúšal o zabezpečenie jeho údajnej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol prvostupňovým súdom zamietnutý, čo potvrdil aj odvolací súd. Dôvodom pre jeho zamietnutie bolo okrem iného, že navrhovateľ nesplnil už prvú základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to hodnoverné osvedčenie existencie pohľadávky voči dlžníkovi, čo podľa dlžníka svedčí o spornosti tejto pohľadávky. 8. Podľa dlžníka osvedčuje najdetailnejšie spornosť pohľadávky navrhovateľa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal dlžník voči navrhovateľovi a jeho obchodnému partnerovi, kde dlžník v bodu 14 návrhu uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu popiera a považuje to za účelové konanie navrhovateľa po tom, čo sa vzťahy medzi jednotlivými stranami pokazili, v bode 18 návrhu uviedol, že pohľadávka neexistuje a v bode 19 túto argumentáciu bližšie vysvetlil ako účelovú, keď navrhovateľ a spoločnosť MASCOTT s.r.o. nepopierajú, že hnuteľnými vecami poskytnutými na realizáciu zákazky uvedenej v bode 1 uznesenia disponujú a využívajú ich na plnenie zákazky, ale v určitom momente sa rozhodli, že za užívanie týchto vecí nebudú dlžníkovi viac platiť a doposiaľ poskytnuté úhrady za poskytnutie materiálno - technického vybavenia považujú za mylné a vykonané bez právneho dôvodu, zároveň však odmietajú dlžníkovi hnuteľné veci vrátiť. V odvolaní voči rozhodnutiu o zamietnutí neodkladného opatrenia dlžník uviedol, že navrhovateľ a spoločnosť MASCOTT s.r.o. sedem mesiacov uhrádzali dohodnutú odmenu podľa dohody o rozdelení prác vypovedá o tom, že po narušení vzájomných obchodných vzťahov si vzájomný obchodnoprávny vzťah rozmysleli a nakoľko nemali legitímny dôvod na jeho ukončenie a zároveň materiálno - technické zabezpečenie naďalej na realizáciu zákazky potrebovali, vydali sa cestou uplatňovania mylných platieb, pričom zároveň hnuteľné veci vo vlastníctve resp. oprávnenej držbe navrhovateľa odmietajú vydať a naďalej ich používajú. 9. Dlžník tiež vo vyjadrení uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 67Cb/45/2025 zo dňa 25.11.2025 následne čiastočne vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhovateľovi a jeho obchodnému partnerovi MASCOTT s.r.o. nariadil zdržať sa užívania motorových vozidiel označených v návrhu a poskytnúť dlžníkovi písomnú informáciu o stave tachometra týchto vozidiel, pričom súd konštatoval v bode 30 rozhodnutia, že zádržné právo, ktoré si v spojitosti s pohľadávkou navrhovateľa na majetok dlžníka navrhovateľ uplatňuje sa mu nepodarilo v konaní osvedčiť, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik pohľadávky. Výrok, ktorým Okresný súd Banská Bystrica čiastočne zamietol návrh dlžníka na nariadenie neodkladného opatrenia ešte nie je právoplatný a v súčasnosti o ňom prebieha odvolacie konanie. V odvolaní dlžník okrem iného uviedol, že navrhovateľ návrh na vydanie platobného rozkazu nepodal, nakoľko vie, že by sa celý jeho nárok na sumu 1.654.986,59 EUR, ako aj uplatnenie zádržného práva, ukázal ako nedôvodný a v následnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ a jeho obchodný partner nemôžu na jednej strane počas siedmich mesiacov plniť záväzky vyplývajúce z Dohody o rozdelení prác, priamo sa na ňu odvolávať v obchodnej komunikácii a následne tvrdiť, že takáto dohoda nikdy neexistovala. 10. Dlžník vo vzťahu k právoplatnému a vykonateľnému uloženiu povinnosti zdržať sa užívania navrhovateľom a jeho obchodným partnerom vo vzťahu k zadržaným motorovým vozidlám uviedol, že má dôvodné podozrenie, že navrhovateľ marí výkon neodkladného opatrenia, pričom toto oznámil aj orgánom činným v trestnom konaní a hoci došlo k odmietnutiu trestného oznámenia, podal proti uzneseniu sťažnosť, o ktorej príslušné orgány stále konajú. Poukázal na to, že samotný návrh na vyhlásenie konkurzu naznačuje, že pohľadávka navrhovateľa nie je nesporná, keď sám navrhovateľ potvrdzuje, že mu dlžník poskytoval určité plnenia a nevie jednoznačne určiť, ktoré hnuteľné veci údajne nadobudol do svojho vlastníctva a ktoré si od dlžníka prenajímal za údajne neprimeraných podmienok. Celá pohľadávka navrhovateľa tak podľa dlžníka stojí výlučne na neosvedčených tvrdeniach o neprimerane vysokých platbách dlžníkovi, ktoré navrhovateľ počas siedmich mesiacov bez výhrad dlžníkovi platil a audite vykonanom na objednávku navrhovateľa. Je tak podľa dlžníka zrejmé, že posúdenie dôvodnosti takejto pohľadávky si vyžaduje riadne dokazovanie v sporom konaní. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok (II. ÚS 300/2014). Dlžník je toho názoru, že s ohľadom na doterajší priebeh konaní medzi navrhovateľom a dlžníkom, musí byť navrhovateľovi jasné, že s jeho údajným nárokom na zaplatenie bezdôvodného obohatenia nemá proti dlžníkovi v sporovom konaní šancu uspieť, preto si takýto návrh na súde ani neuplatňuje a zneužíva iné druhy súdnych konaní na odklad svojej povinnosti vydať dlžníkov majetok a vytváranie neprimeraného tlaku na dlžníka. 11. K pohľadávkam spoločností ZinkPower Martin s.r.o. a FERONA Slovakia, a.s. dlžník uviedol, že tieto zanikli a exekúcie vedené na vymoženie týchto pohľadávok boli po tom, ako boli dlžníkom vrátane trov exekúcie uhradené, zastavené. Pohľadávku spoločnosti KILIAN s.r.o. považuje dlžník tiež za spornú a spor medzi ním a predmetnou spoločnosťou podľa dlžníka spočíva v tom, že táto do dnešného dňa nepreviedla na dlžníka vlastníctvo k bytu, ktorý je predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve aj keď v plnej výške prijala kúpnu cenu za tento byt od pôvodnej zmluvnej strany, spoločnosti JACKS s.r.o. 12. K osvedčovaniu platobnej schopnosti dlžník uviedol, že keďže pohľadávka navrhovateľa je sporná, neexistuje dôvod, pre ktorý by mal osvedčovať svoju platobnú schopnosť a ak by aj bol platobne neschopný, potom je zodpovednosťou jeho štatutárneho orgánu, aby dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu. S ohľadom na prebiehajúce spory s navrhovateľom existuje podľa dlžníka dôvodné riziko, že akékoľvek informácie týkajúce sa dlžníkovej platobnej schopnosti predložené v konaní, navrhovateľ zneužije vo svoj prospech alebo prospech tretích osôb. Poukázal na skutočnosť, že vyhlásenie konkurzu na jeho majetok výlučne z formálneho dôvodu zmeškania zákonnej lehoty by pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností predstavovalo neprimeraný zásah do jeho ústavných práv a bolo by tak v rozpore s povinnosťou súdu vykladať a uplatňovať zákony v súlade s Ústavou (I. ÚS 191/2019). S ohľadom na argumentáciu uvedenú vo vyjadrení dlžník navrhol, aby súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania v rozsahu 100%, eventuálne aby súd konanie o návrhu zastavil a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13. Dňa 15.05.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie navrhovateľa v ktorom súdu navrhoval postup podľa § 19 ods. 1 písm. b) c) d) zákona č. 7/2005 Z. z. a tiež navrhoval vyhlásenie konkurzu bez pojednávania. Poukázal na to, že dlžník sa v zákonnej 20- dňovej lehote k návrhu na vyhlásenie konkurzu, t. j. do 17.04.2026, vôbec nevyjadril a nepredložil žiaden z dokumentov v zmysle výzvy na osvedčenie platobnej schopnosti, čím podľa § 19 ods.1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) nastala ex lege zákonná fikcia neosvedčenia platobnej schopnosti. Navrhovateľ tiež uviedol, že nechal vypracovať znalecký posudok znaleckou organizáciou BCSR EXPERTS s.r.o. ku dňu 14.11.2025 na stanovenie všeobecnej hodnoty súboru hnuteľných vecí dlžníka pozostávajúcich zo strojových zariadení pre verejné stravovanie a motorových vozidiel, t. j. vecí ktoré sú predmetom zádržného práva. Znalecký posudok stanovuje celkovú hodnotu posudzovaného majetku na minimálne 146.838,- EUR, a preto nie sú žiadne pochybnosti o majetnosti dlžníka v zmysle § 19 ods. 1 písm. d) ZKR. Navrhovateľ preto navrhol, aby súd neustanovoval predbežného správcu a rozhodol priamo o vyhlásení konkurzu bez zbytočného predlžovania konania. Záverom podania uviedol, že keďže zákonná fikcia neosvedčenia platobnej schopnosti nastala dňa 17.04.2026 a súd nemá dôvod pochybovať o majetnosti dlžníka, sú splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd zrušil termín pojednávania nariadeného na deň 20.05.2026 a rozhodol o vyhlásení konkurzu bez nariadenia pojednávania v lehote podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZKR. 14. Tunajší súd spoločne s vydaním uznesenia o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka vytýčil termín pojednávania na prejednanie veci na deň 20.05.2026. Na pojednávaní dňa 20.05.2026 sa zúčastnili právni zástupcovia navrhovateľa a dlžníka, ktorí súhlasili s prejednaním veci napriek skutočnosti, že lehota stranám sporu na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Súd preto pristúpil k prejednaniu veci. Na pojednávaní sa dlžník a navrhovateľ pridŕžali svojich predošlých písomných podaní a v stručnosti zopakovali svoju argumentáciu prezentovanú v priebehu konania. Ako nové tvrdenie uviedol navrhovateľ že dlžník má v súčasnosti aktívne ďalšie dve exekučné konania a zároveň má dlžník dlhy voči VŠZP, Sociálnej poisťovni a Union-u (viac ako 18.000,- EUR). 15. Medzi navrhovateľom a dlžníkom bola sporná aktívna vecná legitimáciu z dôvodu dlžníkom tvrdenej spornosti pohľadávky. Naopak medzi stranami nebolo sporné, že dlžník svoju platobnú schopnosť na výzvu súdu v zákonnej lehote neosvedčil. 16. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. 17. Podľa § 3 ods. 2 veta prvá a druhá ZKR právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. 18. Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. 19. Podľa § 19 ods. 1 ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania: 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil 1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, 1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, 1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, 1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania, 1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz, 1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, 2. určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri, 3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, b) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania, c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil, d) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. 20. Podľa § 19 ods. 2 ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní. 21. Súd v prvom rade uvádza, že prihliadal k vyjadreniu dlžníka podanému po uplynutí lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti z dôvodu, že táto lehota je stanovená výlučne pre osvedčenie platobnej schopnosti, dlžník však môže kedykoľvek v priebehu konania rozporovať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, čo napokon aj dlžník v stručnosti vo svojej žiadosti o predĺženie lehoty urobil a následne túto argumentáciu rozvinul v podaní zo dňa 14.05.2026 a aj na samotnom pojednávaní. 22. Keďže v zásade jedinou spornou a pre rozhodnutie veci podstatnou skutočnosťou je aktívna vecná legitimácia navrhovateľa, súd sa na túto otázku pri svojom rozhodovaní zameral a konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľom a dlžníkom v priebehu roku 2025 prebiehali konania o nariadení neodkladných opatrení, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný navrhovateľom a spoločnosťou MASCOTT s.r.o. bol tunajším súdom uznesením pod sp. zn. 74Cb/13/2025 zo dňa 14.02.2025 zamietnutý. Predmetným neodkladným opatrením sa navrhovateľ a spoločnosť MASCOTT s.r.o. domáhali, aby súd uložil dlžníkovi povinnosť zdržať sa nakladania, scudzenia, prenajatia, vypožičania, darovania, zaťaženia, zamenenia, znehodnotenia, odovzdania do držby tretej osoby alebo odňatia z držby žalobcov vo vzťahu k v návrhu špecifikovaným hnuteľným veciam, ktoré boli dlžníkom odovzdané navrhovateľovi za účelom realizácie zákazky v CV Lešť a tiež aby sa súd uložil povinnosť dlžníkovi zdržať sa voči nim odňatia z držby v návrh špecifikovaných hnuteľných vecí (vrátane motorových vozidiel). Súd v uznesení, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol okrem iného uviedol, že navrhovatelia neodkladného opatrenia nepreukázali nad všetku pochybnosť ani druhú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou bolo osvedčenie danosti žalovaného nároku, teda zodpovedanie otázky, že predmetné hnuteľné veci sú vo vlastníctve navrhovateľov neodkladného opatrenia. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave vydaným pod sp. zn. 7Cob/34/2025 zo dňa 15.04.2025, ktorý okrem iného konštatoval, že navrhovateľ a spoločnosť MASCOTT s.r.o. nesplnili už prvú základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to hodnoverné osvedčenie existencie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana. Je preto zrejmé, že otázka vlastníctva hnuteľných vecí resp. ich oprávnenej držby v súvislosti s ich poskytnutím navrhovateľovi a spoločnosti MASCOTT s.r.o., je sporná a navrhovatelia neodkladného opatrenia neboli v konaní o nimi iniciovanom neodkladnom opatrení schopní uniesť dôkazné bremeno ani len v nižšej miere dôkazného štandardu, t. j. vo forme osvedčenia rozhodujúcich okolností pre nariadenie neodkladného opatrenia, okrem iného aj existencie ich tvrdeného vlastníckeho práva k zvereným hnuteľným veciam. 23. Súd tiež uvádza, že vlastníctvo zverených hnuteľných vecí je relevantné aj vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenej pohľadávke z bezdôvodného obohatenia, keďže na jednej strane navrhovateľ tvrdí, že mu dlžník dodal a dodával v priebehu mesiacov máj až november 2024 viaceré hnuteľné veci, ktoré navrhovateľ a spoločnosť MASCOTT s.r.o. potrebovali na plnenie zákazky - t.j. zariadenie kuchyne a motorové vozidlá, pričom uviedol, že niektoré z hnuteľných vecí boli navrhovateľom riadne odkúpené, na niektoré hnuteľné veci boli riadne vystavované faktúry na ktorých je ako zdaniteľné plnenie deklarovaný nájom hnuteľných vecí (kontajnery, motorové vozidlá) a niektoré faktúry vystavované dlžníkom mali pôvodne znieť podľa dohody na predaj a postupné splácanie hnuteľných vecí, avšak predmetom zdaniteľného plnenia deklarovaného dlžníkom bolo iné plnenie resp. neidentifikovateľné plnenie. Na druhej strane však navrhovateľ tiež tvrdí, že v priebehu mesiacov máj až november 2024 zaplatil dlžníkovi celkovo sumu 1.654.986,59 EUR, a to „na základe faktúr, ktoré nemajú žiadny právny či skutkový základ a ktorých zdaniteľné plnenie je fiktívne“. Navrhovateľ tiež uviedol, že motorové vozidlá, ktorých nájom dlžník navrhovateľovi fakturoval mali byť podľa predošlých ústnych dohôd v konečnom dôsledku predmetom prevodu vlastníckeho práva z dlžníka na navrhovateľa. Poukázal na to, že nájom hnuteľných vecí fakturovaný zo strany dlžníka je zásadne vyšší oproti trhovej cene nájmu porovnateľných hnuteľných vecí, pričom navrhovateľ má za to, že musí ísť len o chybu v písaní a ide o jednotlivé splátky hnuteľných vecí. Keďže k zaplateniu navrhovateľom vyčísleného bezdôvodného obohatenia nedošlo, uplatnil si tento voči zvereným hnuteľným veciam zádržné právo. Súd v tomto vidí zásadný logický rozpor vo vyjadreniach navrhovateľa, keď tento na jednej strane tvrdí že splácal resp. si prenajímal materiálno - technické vybavenie pre realizáciu zákazky a následne tvrdí, že fakturované a ním uhradené faktúry nemajú žiaden skutkový ani právny základ. 24. Dlžník podaním zo dňa 24.04.2025 na Okresnom súde Banská Bystrica podal voči navrhovateľovi a spoločnosti MASCOTT s.r.o. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcom povinnosť vydať mu v návrhu špecifikované vozidlá, uložil im povinnosť zdržať sa používania, jazdenia, prenájmu, scudzenia a poškodenia v návrhu špecifikovaných vozidiel a tiež povinnosť poskytnúť písomnú informáciu o stave tachometra predmetných vozidiel. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dlžník odôvodnil účelovým uplatnením pohľadávky z bezdôvodného obohatenia zo strany odporcov, neplatným uplatnením zádržného práva (hnuteľných vecí zverených dlžníkom navrhovateľovi a spoločnosti MASCOTT s.r.o.) voči dlžníkovi, užívaním hnuteľných vecí v rozpore s inštitútom zádržného práva a ich neochotou zverené veci dlžníkovi vydať. 25. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 67Cb/45/2025 -2018 zo dňa 25.11.2025 bolo navrhovateľovi a spoločnosti MASCOTT s.r.o. nariadené neodkladné opatrenie, ktorým im súd uložil povinnosť zdržať sa používania, jazdenia, prenájmu, scudzenia a poškodenia vo výroku špecifikovaných motorových vozidiel a poskytnúť dlžníkovi informáciu o stave tachometra týchto motorových vozidiel. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie odkladného opatrenia zamietol. Konajúci súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí pod bodom 30 uviedol, že navrhovateľ a spoločnosť MASCOTT s.r.o. odmietli motorové vozidlá navrhovateľovi vydať a uplatnili si k nim zádržné právo, ktoré nie je riadne osvedčené - nebol preukázaný vznik pohľadávky ( pozn. konajúceho súdu: z bezdôvodného obohatenia) ani jej splatnosť ani súvislosť pohľadávky s konkrétnymi vozidlami. Rovnako tak pod bodom 33 okresný súd okrem iného konštatuje a zdôrazňuje, že skutkový stav a skutkové tvrdenia strán sú viac ako sporné, zmluvy medzi sporovými stranami boli podľa všetkého uzatvárané len ústne, v dôsledku čoho možno prezentovaný skutkový stav označiť za nejednoznačný. 26. Z vyššie uvedených konaní o nariadenie neodkladných opatrení podľa názoru súdu vyplýva záver, že existencia pohľadávky navrhovateľa, jej výška, ako aj splatnosť sú okrem otázok týkajúcich sa vlastníctva hnuteľných vecí poskytnutých dlžníkom na zabezpečenie realizácie zákazky CV Lešť nanajvýš sporné, a to aj s ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy a 7- mesačné pravidelné platenie vyfakturovaných čiastok dlžníkovi zo strany navrhovateľa. Ani súdy v konaniach o nariadenie neodkladných opatrení sa neboli schopné v plnej miere stotožniť s prezentovaným skutkovým stavom zo strany sporových strán resp. neboli stotožnené s plným vyhovením podaným návrhom, a to ani za situácie, kedy postačuje len osvedčenie rozhodujúcich skutkových tvrdení a argumentovali nutnosťou viesť plnohodnotné dokazovanie v ktorom by sa preukázali sporné skutkové tvrdenia strán. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok, musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. Rovnako tak pre zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu postačuje osvedčiť spornosť u tých pohľadávok, ktoré sa týkajú veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, k skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza len v prípade, že veriteľ má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (II. ÚS 300/2014). 27. Rovnako tak má súd preukázané, že odkedy si navrhovateľ voči dlžníkovi tvrdenú pohľadávku z bezdôvodného obohatenia začal uplatňovať, dlžník ju rozporoval a neuznával jej existenciu s odôvodnením, že ide o účelové správanie navrhovateľa a jeho spoločníka, ktorí sa snažia vytvoriť si priestor pre uplatňovanie zádržného práva voči zvereným hnuteľným veciam vo vlastníctve dlžníka aj po tom, čo prestali za ich používanie platiť a odmietali ich vrátiť. Ide teda o konzistentné popieranie pohľadávky navrhovateľa v komunikácii s navrhovateľom, ako aj v priebehu súdnych konaní o nariadenie neodkladných opatrení a nejedná sa tak podľa súdu len o procesnú stratégiu dlžníka v konkurznom konaní. 28. V podobnom duchu ako súdy v konaniach o nariadenie neodkladných opatrení konkurzný súd uzatvára, že pohľadávka navrhovateľa je sporná a je potrebné o nej viesť rozsiahle dokazovanie na pozadí zložitých vzťahov, na čo na konkurznom súde nie je priestor. Súd má za to, že dlžník kvalifikovane osvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa z bezdôvodného obohatenia v tvrdenej výške. Pre preukázanie existencie spornej pohľadávky navrhovateľa je preto potrebné iniciovať sporové konanie a toto nie je možné obchádzať podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Súd tiež neprijíma argumentáciu navrhovateľa prezentovanú na pojednávaní, že v takom prípade by musel platiť súdny poplatok, keďže povinnosť platiť súdny poplatok (spravidla určený s ohľadom na hodnotu sporu) je legitímnou požiadavkou a existuje aj inštitút oslobodenia od súdneho poplatku v prípade, že by súdny poplatok predstavoval pre stranu sporu prekážku v prístupe k súdu. 29. Súd konštatuje, že aktívna vecná legitimácia navrhovateľa je nevyhnutnou podmienkou pre veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom túto súd skúma počas celého konkurzného konania, v každom jeho štádiu a pred tým, než vôbec pristúpi k skúmaniu platobnej schopnosti dlžníka (pozri napr. III. ÚS 383/2020). Ak navrhovateľ neosvedčí, že je veriteľom dlžníka s nespornou pohľadávkou, jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu nemožno vyhovieť, keďže s ohľadom na výslovné znenie § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť a rovnako tak uvedený záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry vyšších súdnych inštancií, v zmysle ktorej konkurz nemožno vyhlásiť na návrh osoby, ktorá nemá voči dlžníkovi nespornú pohľadávku a ani existencia iných veriteľov resp. neosvedčenie platobnej schopnosti dlžníka nemôžu tento nedostatok zhojiť. 30. Na základe vyššie uvedeného preto súd konštatuje, že navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a z tohto dôvodu súd návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zamietol (výrok I). 31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Keďže rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu je rozhodnutie, ktorým sa konkurzné konanie končí, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že aplikoval princíp úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému dlžníkovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). 35. Podľa § 21 ods. 3 veta tretia a štvrtá ZKR, odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. 36. Keďže sa konkurzné konanie skončilo a súd nebude ustanovovať predbežného správcu, súd vrátil zložený preddavok, ktorý slúži výlučne na úhradu a odmeny a výdavkov predbežného správcu, navrhovateľovi. |
| Poučenie: | Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie(§ 19 ods. 2 ZKR). Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v insolvenčnom registri, prostredníctvom Mestského súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení rozhodnutia v insolvenčnom registri, a to aj v prípade ak bolo rozhodnutie doručované aj iným spôsobom (§ 199 ods. 7 ZKR). Odvolanie je potrebné podať elektronicky prostredníctvom elektronického formulára špecializovaného portálu (§ 198 ods. 1 ZKR v spojení s § 197a ZKR), odvolanie musí byť autorizované odvolateľom alebo jeho zástupcom, inak sa na odvolanie neprihliada. Prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k odvolaniu doručovanému elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu, vrátane prílohy, pre ktorú sa vyžaduje úradné osvedčenie podpisu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s odvolaním, inak sa na odvolanie doručované elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu neprihliada. Ak je príloha vyhotovená v listinnej podobe, doručuje sa elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k odvolaniu; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Ak odvolanie doručované elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu nemožno preukázateľne doručiť prostredníctvom špecializovaného portálu z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota ustanovená pre doručenie odvolania doručovaného elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu sa považuje za zachovanú, ak sa odvolanie doručí príslušnému orgánu najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti rozhodnutiu o vrátaní preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu nie je prípustné odvolanie (198 ods. 1 ZKR). |