| Okresný súd Žilina | |
| Spisová značka súdu: | 10K/7/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | PH-Invest s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 53593219 |
| Adresa dlžníka: | 245/245, 013 52 Jablonové, SVK |
| Sudca: | JUDr. Andrea Gulčiková |
| Správca: | () |
| Dátum začatia konania: | 24.9.2025 |
| Dátum začatia procesu: | |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Mária Kostolná |
| IČO: | |
| Adresa: | Pavla Mudroňa 1191/5 , 01001 Žilina |
| ID oznamu: | 1098178 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Žilina (kód: 131) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 10K/7/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 19.05.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Oznam |
| Text oznamu: | Okresný súd Žilina, vo veci zastaveného konkurzného konania voči dlžníkovi: PH-Invest s.r.o., Jablonové 245/245, 013 52 Jablonové, IČO: 53 593 219 zverejňuje rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici: ECLI:SK:KSBB:2026:5125209335.1 Sp. zn.:43CoKR/8/2026 - 323 IČS: 5125209335 UZNESENIE Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci začatého konkurzného konania voči dlžníkovi PH-Invest s.r.o., so sídlom Jablonové 245/245, 013 52 Jablonové, IČO: 53 593 219, v konaní zast. JUDr. Mária Kostolná, LL.M., advokátka, so sídlom kancelárie Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 578 na návrh navrhovateľa - veriteľa RedBau, s. r. o., so sídlom Rašov 119, 013 51 Maršová - Rašov, IČO: 50 905 724, v konaní zast. JUDr. Jana Veľas Hlucháňová, advokátka, so sídlom Červeňanského 540, 014 01 Bytča, IČO: 50 053 299 o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10K/7/2025-280 zo dňa 4. decembra 2025, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10K/7/2025-280 zo dňa 4. decembra 2025 p o t v r d z u j e . II. Dlžníkovi p r i z n á v a proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O d ô v o d n e n i e 1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 10K/7/2025-280 zo dňa 04.12.2025 vo výroku I. konkurzné konanie začaté voči dlžníkovi: PH-Invest s.r.o., Jablonové 245/245, 013 52 Jablonové, IČO: 53 593 219 zastavil a vo výroku II. rozhodol, že dlžník má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (ďalej len "napadnuté rozhodnutie" alebo "rozhodnutie"). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 28.08.2025 sa navrhovateľ - veriteľ domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka s tým, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/201/2025 sa domáha voči dlžníkovi ako žalovanému zaplatenia svojich pohľadávok vo výške 41.640,06 Eur, ktoré sú viac ako 90 dní po splatnosti a ktoré pohľadávky vznikli na základe objednávky dlžníka na dodanie stavebných prác a stavebného materiálu na stavbe Obytný súbor 6 RD Jablonové a po právnej stránke došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo. Dohodnutá cena diela bola vyfakturovaná faktúrami č. F2023008 zo dňa 06.03.2023 na sumu 7.676,89 Eur splatnou od 21.03.2023, ktorú dlžník čiastočne uhradil dňa 05.06.2023 vo výške 1.291,47 Eur; č. F2023059 zo dňa 14.11.2023 na sumu 961,34 Eur splatnou od 30.11.2023 a č. F2023060 zo dňa 14.11.2023 na sumu 34.293,30 Eur splatnou od 30.11.2023. Čiastočnou úhradou faktúry po splatnosti dlžník svoj záväzok na zaplatenie ceny diela uznal v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žiadnu z uvedených faktúr dlžník navrhovateľovi nevrátil, teda je pravdepodobné, že ich eviduje vo svojom účtovníctve, pričom navrhovateľ aj dlžník sú subjektmi registrovanými pre daň z pridanej hodnoty. Tri rozostavané rodinné domy tvoriace Obytný súbor 6 RD Jablonové sú vo vlastníctve dlžníka evidované na LV č. 1124 k. ú. Jablonové, obec Jablonové, okres Bytča. Dňa 16.06.2025 veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie pohľadávok po splatnosti. Dlžník na výzvu reagoval písomne dňa 17.07.2025, pričom pohľadávky navrhovateľa nerozporoval a uviedol zjavne účelové tvrdenie, a síce, že nemá prístup k svojmu účtovníctvo za rok 2023 a navrhovateľa vyzval na opakované predloženie faktúr po splatnosti, ktorých kópiu však navrhovateľ pripojil k predžalobnej výzve. Svoju pohľadávku navrhovateľ dokladoval Správou audítora o potvrdení finančnej informácie alebo inej skutočnosti zo dňa 22.08.2025 a skutočnosť, že dlžník bol jedným z veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie, dokladoval predložením Predžalobnej výzvy na zaplatenie - pokus o zmier zo dňa 16.06.2025 s e-podacím hárkom. Navrhovateľ označil ako ďalšieho veriteľa s pohľadávkami voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti spoločnosť MT IRON s. r. o., Bytča, IČO: 53 037 740 a veriteľa UVR s.r.o., Žilina, IČO: 52 132 374. 3. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 10K/7/2025-64 zo dňa 17.09.2025, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 182/2025 zo dňa 23.09.2025, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. 4. Dlžník sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 21.10.2025 s tým, že neeviduje žiadne záväzky, s ktorých plnením by bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní. Záväzok navrhovateľa považuje za neexistentný, nepreukázaný, sporný a ako taký ho neeviduje v účtovníctve. Záväzok voči spoločnosti MT IRON s.r.o., Bytča neuznáva, nakoľko tento zanikol splnením a záväzok voči spoločnosti UVR s.r.o., Žilina ku dňu začatia konkurzného konania nebol splatný. Pohľadávky navrhovateľa sú sporné v celom rozsahu v prvom rade z dôvodu, že vo vzťahu k nim bolo začaté súdne konanie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/201/2025 a z postupu navrhovateľa sa javí, že podal simultánne, približne v rovnakom čase jednak žalobu o zaplatenie a jednak návrh na vyhlásenie konkurzu, z čoho je možné badať účelovosť a určitú formu šikany vo vzťahu k dlžníkovi a nie ochranu jeho práv. Dlžník nespochybňuje, že medzi ním a navrhovateľom existoval záväzkovo právny vzťah, avšak práce, ktoré boli predmetom fakturácie, neboli vykonané v rozsahu a v cenách, ako je uvedené vo faktúrach. Nezakladá na pravde a je účelová skutočnosť, pokiaľ navrhovateľ uvádza, že dlžník uhradil dňa 05.06.2023 sumu 1.291,47 Eur na faktúru č. F2023008. Dlžník dňa 05.06.2023 uhradil v prospech účtu navrhovateľa sumu 25.000,- Eur ako úhradu faktúry č. F2022022, pričom uvedená suma predstavovala úhradu za práce, ktoré boli medzi dlžníkom a navrhovateľom nesporné, pričom sa ústne dohodli, že navrhovateľ zodpovedajúcim spôsobom upraví ním vystavenú faktúru a súpisy, k čomu však doposiaľ nedošlo. Skutočnosť, že rozdiel vo výške platby si navrhovateľ zaúčtoval na inú faktúru, bola pravdepodobne jednostranným úkonom navrhovateľa, o ktorom navrhovateľ dlžníka nijak nenotifikoval a navyše k uvedenému konaniu pristúpil v rozpore s dohodou strán. Uvedená platba pritom bola realizovaná bez variabilného symbolu. Ako je tiež zrejmé z predložených faktúr a ich príloh, zo strany dlžníka nikdy nedošlo k schváleniu súpisov a dlžník žiadne z fakturovaných plnení neprevzal. Dlžník namietal, že ak sú pohľadávky dokladované potvrdením audítora, takéto potvrdenie nepreukazuje v prípade, že sú pohľadávky sporné, že pohľadávky navrhovateľa skutočne existujú a že veritelia majú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Už len z popisu skutkovej situácie je tak na prvý pohľad zrejmé, že o pohľadávkach navrhovateľa by bolo potrebné viesť rozsiahlejšie dokazovanie, čo v konkurznom konaní nie je možné, keď účelom konkurzného konania nie je zisťovať existenciu sporných pohľadávok. 5. Navrhovateľ sa k vyjadreniu dlžníka vyjadril podaním zo dňa 30.10.2025 s tým, že jeho pohľadávky sú skutočné, majú riadny skutkový základ a právny základ v ústne uzatvorenej zmluva o dielo a je úlohou dlžníka, aby súdu preukázal svoju skutočnú platobnú schopnosť. Navrhovateľ k podaniu ako dôkazné prostriedky predložil e-mailovú komunikáciu medzi konateľom navrhovateľa a konateľom dlžníka Patrikom Hanulíkom zo dňa 12.12.2023, dňa 13.12.2023 a zo dňa 22.08.2023 a tiež SMS komunikáciu zo dňa 03.04.2024, dňa 08.04.2024 a dňa 26.07.2024, v kontexte obsahu ktorých je zrejmé, že dlžník mal a má vedomosť o tom, že predmetné faktúry sú po splatnosti a eviduje ich ako neuhradené vo svojom účtovníctve a dokonca uznáva svoj zámer predmetné faktúry po splatnosti navrhovateľovi uhradiť. Navrhovateľ predložil aj stavebný denník vykonaných stavebných prác na RD 4,5 a 6 k.ú. Jablonové realizovaných v čase od 16.03.2023 do 14.11.2023, ktorého obsah plne korešponduje s vystavenými faktúrami navrhovateľa. Ďalej predložil dodacie listy k stavebnej oceli a k stavebnému materiálu - betónu použitého na stavbu RD 4,5 a 6 k.ú. Jablonové, ktoré korešpondujú s obsahom stavebného denníka. Navrhovateľ navrhol ako dôkazný prostriedok vykonať výsluch konateľa navrhovateľa Ing. Milana Minárika, ktorý môže potvrdiť reálnosť dodania prác a tovarov na diele pre dlžníka, ktorý osobne komunikoval s konateľom dlžníka, ktorý mu osobne prisľúbil včasnú úhradu pohľadávok po splatnosti, ako aj výsluch konateľa žalovaného Patrika Hanulíka. Navrhovateľ súd prvej inštancie žiadal, aby uložil dlžníkovi edičnú povinnosť na predloženie účtovného denníka a hlavnej knihy dlžníka za roky 2023, 2024 a 2025 za účelom preukázania, že dlžník pohľadávky veriteľa eviduje vo svojom účtovníctve ako neuhradené a tiež za účelom verifikácie tvrdení dlžníka, že nemá žiadne ďalšie záväzky, ktoré sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Ďalej žiadal, aby súd prvej inštancie vyžiadal z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky kontrolné výkazy dlžníka za marec 2023, november 2023 a december 2023 za účelom preukázania, že dlžník označené faktúry navrhovateľa účtuje vo svojom účtovníctve a uviedol ich v kontrolných výkazoch pre daň z pridanej hodnoty v roku 2023 a kontrolné výkazy dlžníka za október 2022, apríl 2023 a október 2023 za účelom preukázania, že dlžník faktúry veriteľa MT IRON s. r. o., označené v návrhu na vyhlásenie konkurzu taktiež eviduje vo svojom účtovníctve. Navrhovateľ tiež žiadal, aby súd prvej inštancie uložil dlžníkovi edičnú povinnosť na predloženie Kúpnej zmluvy so spoločnosťou Separax s.r.o., so sídlom Potočná 424/42, Báhoň, 90084, IČO: 51 700 034, ktorej vklad bol povolený pod č. V-1338/2025 dňa 12.09.2025, a to za účelom preukázania, či dlžník napriek svojej zjavnej platobnej neschopnosti neodpredal predmetné pozemky pod ich skutočnú trhovú hodnotu v úmysle ukrátiť jedného či viacerých svojich veriteľov a v prípade, ak dlžník edičnú povinnosť nesplní, žiadal, aby súd prvej inštancie uložil Okresnému úradu Bytča, katastrálnemu odboru povinnosť predložiť predmetnú kúpnu zmluvu medzi dlžníkom ako predávajúcim a so spoločnosťou Separax s.r.o., so sídlom Potočná 424/42, Báhoň, 90084, IČO:51700034, ktorej vklad bol povolený pod č. V-1338/2025 dňa 12.09.2025. Navrhovateľ žiadal, aby súd prvej inštancie uložil dlžníkovi edičnú povinnosť na predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2025, v prospech záložného veriteľa UVR s.r.o., Žilina, IČO: 52 132 374 a tiež Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 01.03.2024 pre záložného veriteľa ERIBA s.r.o., IČO 47 743 204, Predmier, zavkladovanú Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom pod č. V-366/2024 a ak by si dlžník edičnú povinnosť nesplnil, aby si súd prvej inštancie vyžiadal predmetné listiny z Okresného úradu Bytča, katastrálneho odboru, a to za účelom preukázania pravdivosti tvrdení dlžníka, že nemá akékoľvek pohľadávky, ktoré sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti, keď navrhovateľa bol presvedčený o tom, že z obsahu požadovaných listín bude možné jednoznačne preukázať, že pohľadávka pôvodného veriteľa, spoločnosti ERIBA s.r.o. je viac ako 90 dní po splatnosti. Ďalej žiadal, aby súd prvej inštancie uložil dlžníkovi edičnú povinnosť na predloženie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 25.7.2025 so spoločnosťou Separax s.r.o., Báhoň, IČO: 51 700 034, ktorú dlžník označil vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2025, avšak z neznámych dôvodov túto zmluvu súdu nepredložil. 6. Dlžník v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 24.11.2025 poukázal na to, že obchodnoprávne konanie vedené pod sp. zn. 38Cb/201/2025 je zásadným pre posúdenie, či tu povinnosť dlžníka na zaplatenie je alebo nie je, keď proti vydanému platobnému rozkazu podal dlžník odpor a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v tomto konaní súdom zamietnutý ako nedôvodný. Zdôraznil, že návrh na vyhlásenie konkurzu a činnosť súdu pri rozhodovaní o jeho vyhlásení nemá nahrádzať nachádzacie konanie, a ustálená judikatúra je v zhode v tom, že účelom konkurzného konania nie je zisťovať existenciu sporných pohľadávok. Poukázal na to, že dňa 10.03.2022 uzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o dielo č. 2022-001 (ďalej aj len "Zmluva"), ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - stavebné práce na stavbe "Jablonové - p. č. 549/15 Obytný súbor 6 RD, rodinné domy R D1, RD 2 a RD 3. Táto Zmluva bola podkladom aj pre ďalšiu spoluprácu navrhovateľa a dlžníka pri zhotovovaní zvyšných troch rodinných domov RD 4, RD 5 a RD 6, ktorých čiastková cena diela je spornou v tomto konaní, avšak k jej písomnému uzatvoreniu nikdy nedošlo. Zmluva zároveň obsahovala dve štandardné prílohy, a to dva rozpočty na stavbu, ktoré položkovito stanovovali predmet diela (jednotlivé práce a dodávky) a jeho cenu. Na stavbu zvyšných troch rodinných domov nemali zmluvné strany uzatvorenú písomnú zmluvu, jej prílohy však bolo možné aplikovať aj na zvyšné tri identické rodinné domy v rámci obytného súboru, keďže navrhovateľ začal so stavbou ďalších domov na základe ústnej dohody v podstate hneď po dokončení prvých troch. Z dôvodu existencie bezprostredne predchádzajúcej písomnej Zmluvy a na aplikáciu obchodných zvyklostí pri jej druhej časti, je možné podľa dlžníka nepochybne ustáliť, že dlžník sa mal pri vyúčtovaní svojich sporných prác riadiť už vopred dohodnutým postupom v zmysle čl. V bod 5.5.1 a 5.5.2 Zmluvy a síce, že výkaz vykonaných prác musí byť potvrdený objednávateľom a podmienkou vystavenia akejkoľvek čiastkovej faktúry je odsúhlasený súpis prác. Navrhovateľ sa však dohodnutým postupom neriadil a faktúry vystavil napriek skutočnosti, že zo strany dlžníka neboli práce potvrdené a ani schválené. Faktúra č. F2023008 obsahuje v nepodpísanom a neodsúhlasenom súpise prác a dodávok položky, z ktorých ani jedna sa nenachádza v rozpočtoch, ktoré boli prílohou Zmluvy; faktúra č. F2023059 obsahuje v nepodpísanom a neodsúhlasenom súpise prác a dodávok položky, z ktorých ani jedna sa nenachádza vo vyššie uvedených dvoch rozpočtoch, ktoré boli prílohou Zmluvy a faktúra č. F2023060 obsahuje v nepodpísanom a neodsúhlasenom súpise prác a dodávok niektoré položky (p. č. 1, 21, 22, 24, 25, 26, 30, 31), ktoré sa nenachádzajú v rozpočtoch, ktoré boli prílohou Zmluvy a zároveň obsahuje položky, ktoré sú síce v rozpočtoch uvedené, ale s odlišnými jednotkovými cenami. 7. Na pojednávaní konanom dňa 27.11.2025 sa navrhovateľ vyjadril k doplňujúcemu vyjadreniu dlžníka, pričom predložil Faktúru č. 2312 s dátumom vystavenia 05.10.2023, Faktúru č. F2023022 s dátumom vystavenia 02.06.2023 so súpisom vykonaných prác a dodávok, S2023022a, Faktúru č. F2023033 s dátumom vystavenia 10.07.2023 so súpisom vykonaných prác a dodávok, Faktúru č. F2023049 s dátumom vystavenia 16.09.2023 so súpisom vykonaných prác a dodávok, Faktúru č. F2023081 s dátumom vystavenia 02.06.2023 so súpisom vykonaných prác a dodávok, Faktúru č. F2023004 s dátumom vystavenia 31.01.2023 so súpisom vykonaných prác a dodávok, Faktúru č. F2023050 s dátumom vystavenia 16.09.2023 so súpisom vykonaných prác a dodávok, Výpis z bankového účtu, e-mailovú komunikáciu zo dňa 24.04.2023, Rozpočet k dátumu 31.03.2023, e-mailovú komunikáciu zo dňa 03.06.2022, Odbornú prehliadku a skúšku plynového zariadenia so Správou o revízii plynového zariadenia číslo 01/2023 zo dňa 10.10.2023, Protokol o tlakovej skúške zo dňa 10.10.2023, Odbornú prehliadku a skúšku plynového zariadenia so Správou o revízii plynového zariadenia číslo 02/2023 zo dňa 10.10.2023, Odbornú prehliadku a skúšku plynového zariadenia so Správou o revízii plynového zariadenia číslo 03/2023 zo dňa 10.10.2023, Stavebný denník a SMS komunikáciu a mal za to, že osvedčil, že jeho pohľadávky sú v plnom rozsahu nesporné a naopak, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť. 8. Dlžník na pojednávaní poukázal na to, že predmetom tohto konania nie je nachádzanie toho, či je dlžník povinný zaplatiť navrhovateľom tvrdené pohľadávky alebo nie, ale predmetom je výlučne rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi. Dlžník zastával názor, že osvedčil spornosť pohľadávok tvrdených navrhovateľom, ktoré sú sporné a mali by byť predmetom samostatného sporového konania, pričom aj súd prvej inštancie v obchodnoprávnom spore v uznesení o zamietnutí neodkladného opatrenia uviedol, že v súčasnosti nárok navrhovateľa a ním označeného veriteľa nie je osvedčený. 9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že účelom konkurzného konania nie je zisťovať oprávnenosť pohľadávok navrhovateľom označených veriteľov dlžníka a ani oprávnenosť pohľadávok navrhovateľa. Súd v konkurznom konaní nevykonáva dokazovanie o tom, či označené pohľadávky skutočne existujú. Riešenie sporu o existencii pohľadávok nemôže byť predmetom konkurzného konania a nemôže nahradiť ani vylúčiť prejednanie sporu v riadnom sporovom konaní. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávok viesť rozsiahle dokazovanie. Konkurzný súd nemôže v rámci konkurzného konania viesť dokazovanie ohľadom preukázania základu pohľadávok, ktorých spornosť sa namieta. Úlohou konkurzného súdu je len vytvoriť podmienky navrhujúcemu veriteľovi domôcť sa uspokojenia osvedčenej a nespornej pohľadávky, ktorú dlžník bez právne akceptovateľného dôvodu neplní. Pokiaľ dlžník spochybňuje pohľadávky veriteľa, je nutné, aby tak robil relevantným spôsobom. Nepostačuje označenie pohľadávok dlžníkom za sporné bez uvedenia relevantných argumentov. Miera osvedčenia spornosti pohľadávok pritom závisí aj od toho, akou listinou navrhovateľ svoje pohľadávky preukazoval pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. 10. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že navrhovateľ svoje pohľadávky voči dlžníkovi dokladoval Správou audítora o potvrdení finančnej informácie o tom, že navrhovateľ pohľadávky eviduje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Potvrdenie audítora samo o sebe nezakladá nespornosť pohľadávok, ale je iba dokladom o tom, že navrhovateľ pohľadávky eviduje vo svojom účtovníctve a účtuje o nich podľa účtovných predpisov. Dlžník pohľadávky navrhovateľa rozporoval z dôvodu ich neexistencie, s poukazom na tvrdenie, že fakturované práce neboli dlžníkovi dodané, a zároveň poukázal na prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa navrhovateľ voči dlžníkovi domáha zaplatenia práve tých pohľadávok, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podľa názoru súdu prvej inštancie dlžník dostatočne osvedčil spornosť pohľadávok navrhovateľa poukázaním na prebiehajúce sporové konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn 38Cb/201/2025, ktoré je v štádiu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej. Z Uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 11.09.2025, sp. zn. 38Cb/201/2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.09.2025, a ktorým bol návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia voči dlžníkovi zamietnutý, vyplývalo, že existenciu nárokov navrhovateľa voči dlžníkovi súd nepovažoval za dostatočne osvedčenú. Riešenie sporu o existencii pohľadávok navrhovateľa je tak predmetom prebiehajúceho sporového konania. 11. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávok navrhovateľa. Spor o existenciu pohľadávok navrhovateľa a relevantnej výhrady dlžníka voči existencii pohľadávok navrhovateľa majú za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, keďže aktívne legitimovaným navrhovateľom môže byť iba subjekt, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je nesporná. Nakoľko v tomto prípade išlo o jediného navrhovateľa, uvedené malo za následok zastavenie začatého konkurzného konania voči dlžníkovi podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR v znení účinnom do 30.09.2025. Súd prvej inštancie vo výroku neuviedol dôvod, pre ktorý konanie zastavil, nakoľko neboli splnené podmienky na uvedenie, že súd konanie zastavuje z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, keďže súd prvej inštancie platobnú schopnosť dlžníka neposudzoval a zároveň uvedené zákonné ustanovenie nedáva súdu možnosť rozhodnúť o návrhu navrhovateľa inak ako rozhodnutím o vyhlásení konkurzu alebo zastavení konania. 12. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom konateľa veriteľa Ing. Milana Minárika a konateľa dlžníka Patrika Hanulíka, a tiež návrh na vykonanie dokazovania uložením povinnosti dlžníkovi predložiť navrhovateľom označené dokumenty ako aj vyžiadaním navrhovateľom označených dokumentov od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, keďže rozsah navrhovaného dokazovania k preukázaniu oprávnenosti pohľadávky navrhovateľa prekračoval účel tohto konania. Súd prvej inštancie s poukazom na §153 CSP neprihliadal na dôkazy predložené navrhovateľom na pojednávaní, keď zároveň tiež zohľadnil, že účelom konania o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu nie je nahrádzať sporové (nachádzacie) konanie, pričom listinné dôkazy mali smerovať k preukazovaniu sporného základu pohľadávky, čo je predmetom prebiehajúceho sporového konania sp. zn. 38Cb/201/2025. 13. Súd prvej inštancie dlžníkovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP), a teda z dôvodu, a že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávok navrhovateľa, hoci dlžník nepreukázal relevantnú a právne významnú obranu, ktorá by zakladala dôvodnú pochybnosť o existencii alebo výške uplatnených pohľadávok veriteľa. Samotné tvrdenie dlžníka o nesúhlase s pohľadávkou ako aj zrejmé účelové spochybňovanie záväzkov dlžníka voči navrhovateľovi bez predloženia hodnoverných dôkazných prostriedkov, nie sú spôsobilé založiť osvedčenie spornosti pohľadávok veriteľa. Súd prvej inštancie neprípustne preniesol dôkazné bremeno na navrhovateľa nad rámec zákona, keď od neho fakticky vyžadoval úplné preukázanie pohľadávok a pritom ad absurdum znemožnil navrhovateľovi vykonať dokazovanie ohľadom existencie pohľadávok výsluchom konateľa navrhovateľa a konateľa dlžníka. Vykonanie týchto dôkazných prostriedkov pritom nebolo nijako časovo náročné, mohlo byť vykonané priamo na pojednávaní dňa 27.11.2025. Súd prvej inštancie konal pomerne schizofrenicky, keď na jednej strane od navrhovateľa požadoval preukázanie jeho pohľadávok bez akýchkoľvek pochybností a na strane druhej znemožnil navrhovateľovi vykonanie akéhokoľvek ním navrhnutého dokazovania a uspokojil sa len s tvrdením dlžníka, že pohľadávky navrhovateľa vo svojom účtovníctve neeviduje. Osvedčenie spornosti pohľadávok zo strany dlžníka nemožno založiť len na všeobecných alebo nekonkrétnych tvrdeniach dlžníka ako tomu bolo v tomto prípade. 16. Navrhovateľ v odvolaní považoval za porušenie svojich procesných práv, keď súd prvej inštancie vôbec neprihliadal na listiny, ktoré predložil na pojednávaní a ktorými chcel a mohol rozporovať obsah vyjadrenia dlžníka zo dňa 24.11.2025. Za daných okolností koncentračná zásada bola neaplikovateľná z dôvodu, že navrhovateľ nemohol bez svojej viny skôr predložiť listiny, ktorými rozporoval tvrdenia dlžníka uvedené v jeho účelovom podaní zo dňa 24.11.2025. Súčasne súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď si od dlžníka nevyžiadal kontrolné výkazy k DPH, hoci k uloženiu edičnej povinnosti súdu prvej inštancie nebránila žiadna prekážka a do termínu pojednávania mal dostatočný časový priestor, aby túto povinnosť dlžníkovi uložil a uvedeným nesprávnym procesným postupom bola zvýhodnená strana dlžníka. Súd prvej inštancie týmto svojím procesným postupom znemožnil veriteľovi osvedčiť nespornosť svojej pohľadávky. Obdobne takto procesne nesprávne sa súd prvej inštancie vysporiadal s návrhom veriteľa na vyžiadanie si listinných dôkazov od Finančného riaditeľstva SR a z Okresného úradu Bytča, katastrálneho odboru. 17. Dlžník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolanie bolo podľa neho podané len na základe nesúhlasu navrhovateľa s výsledkom konania, a to bez existencie relevantného odvolacieho dôvodu. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávok navrhovateľa. Ide o pohľadávky, ktorých právny základ, rozsah aj výška sú medzi účastníkmi sporné a ktoré sú predmetom samostatného sporového konania. Ustálená judikatúra dlhodobo konštatuje, tak ako dlžník viackrát poukázal v prvoinštančnom konaní, že konkurzné konanie neslúžili na riešenie sporov o existenciu pohľadávok a nemôže suplovať sporové (nachádzacie) konanie. 18. Podľa dlžníka námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci je založená výlučne na jeho vlastnej interpretácii zákona a ignoruje kogentnú povahu ustanovenia podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZKR ako lex specialis. Z ustálenej Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na spravodlivý proces nezahŕňa právo účastníka na vykonanie všetkých ním navrhovaných dôkazov. Súd je oprávnený odmietnuť dôkazy, ktoré považuje za nadbytočné, nehospodárne alebo právne nerelevantné a súd prvej inštancie v rozhodnutí riadne odôvodnil, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie. Ak by súd prvej inštancie vykonával rozsiahle dokazovanie o spornej pohľadávke, poprel by samotný účel konkurzného konania. 19. Súd prvej inštancie dňa 29.01.2026 navrhovateľovi ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie dlžníka k odvolaniu s tým, že sa môže vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia. Písomnosti boli doručené dňa 02.02.2026 do elektronickej schránky zástupkyne navrhovateľa, ktorou je advokátka. Navrhovateľ sa už vo veci nevyjadril. 20. Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu bola vec predložená súdom prvej inštancie dňa 11.03.2026 a spisový materiál došiel odvolaciemu súdu dňa 16.03.2026. Odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 30.09.2025 (ďalej len "ZKR"), veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. 22. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil. 23. Podľa § 19 ods. 2 ZKR proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní. 24. Podľa § 19 ods. 3 ZKR odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo. 25. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 26. Pretože z viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi vyplýva, že odvolacie konanie nepredstavuje všeobecnú kontrolu správnosti napadnutého rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len z dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených navrhovateľom v podanom odvolaní, pričom v zmysle § 19 ods. 3 veta druhá zákona č. 7/2005 Z.z. vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu súd prvej inštancie o zastavení konkurzného konania vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a v konaní na súde prvej inštancie nezistil odvolací súd porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý proces a ex offo nezistil ani vady procesných podmienok. Odvolací súd na podklade odvolania navrhovateľa nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od záverov súdu prvej inštancie prijatých v napadnutom rozhodnutí, a preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania navrhovateľa dopĺňa ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie uplatnené námietky a argumenty, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005). 27. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zastavil konkurzné konanie začaté voči dlžníkovi, keď navrhovateľ ako veriteľ dlžníka sa domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka a súd prvej inštancie dospel k záveru, že spor o existenciu pohľadávok navrhovateľa a relevantné výhrady dlžníka voči existencii pohľadávok navrhovateľa majú za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže aktívne legitimovaným navrhovateľom môže byť iba subjekt, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi je nesporná a nakoľko v súdenej veci ide o jediného navrhovateľa, uvedené konštatovanie má za následok zastavenie začatého konkurzného konania voči dlžníkovi podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR v znení účinnom do 30.09.2025. 28. Navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že existenciu a nespornosť svojich pohľadávok preukázal predloženými listinnými dôkazmi, pričom dlžník nepreukázal obranu, ktorá by zakladala dôvodnú pochybnosť o existencii alebo výške pohľadávok navrhovateľa a navrhovateľ tiež súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľovi osvedčiť nespornosť jeho pohľadávky. 29. Návrh na vyhlásenie konkurzu je podľa § 11 ods. 1 veta druhá ZKR oprávnený podať aj veriteľ dlžníka. V prípade veriteľského návrhu nemožno pripustiť, aby bol konkurz vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom, keď veriteľom vo všeobecnosti je ten, komu zo záväzkovo právneho vzťahu vzniklo od dlžníka právo na plnenie (pohľadávka) a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ síce v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že od navrhovateľa požadoval preukázanie jeho pohľadávok bez akýchkoľvek pochybností a na strane druhej navrhovateľovi znemožnil vykonanie akéhokoľvek ním navrhnutého dokazovania a uspokojil sa len s tvrdením dlžníka, že pohľadávky veriteľa vo svojom účtovníctve neeviduje, avšak navrhovateľ ponecháva v odvolaní bez povšimnutia poukaz súdu prvej inštancie na účel konkurzného konania, ktorý súd prvej inštancie zdôraznil tým, že súd v konkurznom konaní nevykonáva dokazovanie o tom, či označené pohľadávky skutočne existujú a oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu musí veriteľ osvedčiť bez potreby viesť rozsiahle dokazovanie o existencii jeho pohľadávok. Nadväzujúc na poukaz súdu prvej inštancie na účel konkurzného konania, odvolací súd udáva, že dlžník môže s návrhom na vyhlásenie konkurzu nesúhlasiť a brániť sa vyhláseniu konkurzu, keď najmä má zákonné právo sa k návrhu vyjadriť a osvedčiť svoju platobnú schopnosť (§ 19 ods. 1 ZKR), na základe čoho potom súd pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť (§ 19 ods. 1 písm. c) ZKR). Spornosťou sa pritom mienia pochybnosti na otázku existencie pohľadávky veriteľa, a tomu zodpovedajúcemu záväzku dlžníka, čo do dôvodu a výšky. Zákon teda predpokladá, resp. umožňuje, aby dlžník "osvedčil" spornosť záväzkov. Osvedčenie (spravdepodobnenie) znamená, že dlžník uvedie také skutočnosti do takej miery spochybňujúce jeho záväzok, že o ňom možno pochybovať. Zhodne so súdom prvej inštancie preto aj dovolací súd zdôrazňuje, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok navrhovateľa, resp. veriteľov. Dokazovanie existencie a výšky sporných nárokov presahuje účel prvej fázy konkurzného konania (do vyhlásenia konkurzu), ktoré má síce v zásade charakter sporového konania, ale len pokiaľ ide o zistenie splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu (existencia platobnej neschopnosti dlžníka a dostatku majetku dlžníka) a nie pokiaľ ide o zistenie existencie pohľadávok navrhovateľa či ním v návrhu označených veriteľov. Odvolací súd potom musí konštatovať, že nezodpovedá skutočnosti odvolacia argumentácia navrhovateľa, že súd prvej inštancie od navrhovateľa fakticky vyžadoval úplné preukázanie pohľadávok, ale súd prvej inštancie v súlade s účelom prvej fázy konkurzného konania správne od navrhovateľa vyžadoval osvedčenie jeho pohľadávok, teda vyžadoval, aby existencia navrhovateľom označených pohľadávok voči dlžníkovi bola zo skutočností uvedených navrhovateľom do takej miery pravdepodobná, že o nej nebolo možné pochybovať a najmä, že o nej nebolo potrebné vykonávať dokazovanie. 30. Z hľadiska potreby vykonania dokazovania na osvedčenie pohľadávok navrhovateľa bolo pritom irelevantné, či vykonanie dôkazných prostriedkov nebolo nijako časovo náročne a mohlo byť vykonané priamo na pojednávaní dňa 27.11.2025, ako v odvolaní dôvodil navrhovateľ, rozhodujúce bolo už len to, že by vôbec bolo potrebné dokazovanie vykonať a tiež v akom rozsahu by bolo potrebné dokazovanie vykonať. Samotný navrhovateľ totiž v odvolaní konštatuje nielen to, že podľa jeho názoru existenciu a nespornosť svojich pohľadávok preukázal listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými s návrhom na začatie konkurzného konania, k podaniu navrhovateľa zo dňa 30.10.2025 a na pojednávaní dňa 27.11.2025, ale zároveň tiež vytýka súdu prvej inštancie, že neuložil dlžníkovi navrhovateľom požadovanú edičnú povinnosť a nevysporiadal sa s návrhom navrhovateľa na vyžiadanie si listinných dôkazných prostriedkov od Finančného riaditeľstva SR a Okresného úradu Bytča, katastrálneho odboru. Za takého rozsahu dôkazných prostriedkov, ktorými navrhovateľ mienil osvedčiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi, zhodne zo súdom prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že by šlo o postup presahujúci účel tohto konkurzného konania, kedy skutočne účelom konkurzného konania v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je zisťovať oprávnenosť pohľadávok veriteľov, t.j. aj navrhovateľa. Odvolací súd preto vyhodnocuje, že šlo o správny procesný postup súdu prvej inštancie, ak nevykonal navrhovateľom požadované dokazovanie, vrátane uloženia edičnej povinnosti dlžníkovi a vyžiadania si listín od iných inštitúcií a takýmto postupom súd prvej inštancie právo navrhovateľa na spravodlivý proces neporušil, ani neznevýhodnil dlžníka, ale postup súdu prvej inštancie bol súladný s účelom konkurzného konania, ktoré nemá nahrádzať nachádzacie (sporové) konanie. 31. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že skutočnosti nezodpovedá ani argumentácia navrhovateľa v odvolaní, že súd prvej inštancie sa uspokojil len s tvrdením dlžníka, že pohľadávky navrhovateľa neeviduje vo vojom účtovníctve. Dlžník už v písomných podaniach pohľadávky navrhovateľa rozporoval najmä z dôvodu, že práce, ktoré boli predmetom fakturácie, neboli vykonané v rozsahu a v cenách, ako je uvedené vo faktúrach, pričom tiež zdôrazňoval, že svoje nároky si navrhovateľ proti dlžníkovi uplatňuje aj v sporovom konaní a takúto obranu dlžníka zdôrazňoval aj súd prvej inštancie v sumarizujúcom ods. 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Od tejto obrany dlžníka však navrhovateľ v odvolaní abstrahuje. V kontexte obrany dlžníka nemožno tiež opomenúť, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, že na základe žaloby navrhovateľa je na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cb/201/2025 vedené konanie, v ktorom sa navrhovateľ v procesnom postavení žalobcu domáha proti dlžníkovi v procesnom postavení žalovaného splnenia peňažnej povinnosti spočívajúcej v úhrade pohľadávok, ktoré v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil navrhovateľ ako svoje pohľadávky proti dlžníkovi, pričom v predmetnom sporovom konaní súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 38Cb/201/2025 zo dňa 11.09.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.09.2025, zamietol návrh navrhovateľa proti dlžníkovi na nariadenie neodkladného opatrenia, keď nepovažoval za dostatočne osvedčenú existenciu nárokov navrhovateľa voči dlžníkovi. V prípade neodkladného opatrenia sa pritom tiež vyžaduje hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP), a teda aj v sporom konaní, kde sa pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenia vyžaduje pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP), konajúci súd prvej inštancie nárok navrhovateľa, t.j. existenciu pohľadávok navrhovateľa, nepovažoval za osvedčené. Odvolací súd preto nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľa v odvolaní, že by dlžník nepreukázal relevantnú a právne významnú obranu. 32. Tak ako vyplýva zo zvukového záznamu o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 24.11.2025 (§ 98 CSP), ako aj z písomnej zápisnice (§ 99 CSP), súd prvej inštancie na pojednávaní neznemožnil navrhovateľovi reagovať na doplňujúce vyjadrenie dlžníka a navrhovateľ toto právo aj využil. Od splnenia povinnosti tvrdenia je však potrebné odlišovať povinnosť dôkaznú a v konkurznom konaní v štádiu do vyhlásenia konkurzu prioritná je povinnosť tvrdenia a ak by súd mal na existenciu alebo výšku pohľadávky navrhovateľa vykonávať dokazovanie, išlo by o prekročenie zmyslu a účelu konkurzného konania. Navrhovateľ síce môže uvádzať aj ďalšie skutočnosti na dosiahnutie osvedčenia (spravdepodobnenia) svojej pohľadávky, je však neprípustné, aby tieto skutočnosti museli byť osvedčované vykonaním dokazovania, a preto ak súd prvej inštancie neprihliadol na dôkazy označené a predložené navrhovateľom na pojednávaní, zodpovedá to účelu a zmyslu konkurzného konania. Súd prvej inštancie síce neprihliadanie na dôkazy dôvodil ustanovením § 153 CSP, teda sudcovskou koncentráciou konania, avšak súd prvej inštancie aj v tomto kontexte správne zohľadňoval tiež účel konkurzného konania, ktoré nemá nahrádzať konanie sporové (nachádzacie). 33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konkurzného konania, ako aj závislé rozhodovanie o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie správne rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a dlžníkovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V Žiline dňa 23. apríla 2026 Mgr. Miriam Kamenská predsedníčka senátu, sudkyňa spravodajkyňa |