| Okresný súd Žilina | |
| Spisová značka súdu: | 9R/1/2024 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | HASTRA s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 31606296 |
| Adresa dlžníka: | Dolné Rudiny 2/3528, 01001 Žilina, SVK |
| Sudca: | JUDr. Gabriela Bargelová |
| Správca: | Origon Recovery Solutions, k. s. (S2082) |
| IČO správcu: | 55103821 |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 14.11.2024 |
| Dátum začatia procesu: | 14.11.2024 |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Origon Recovery Solutions, k. s. |
| IČO: | 55103821 |
| Adresa: | Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto |
| ID oznamu: | 1095840 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Žilina (kód: 131) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 9R/1/2024 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 05.05.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Žilina v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka: HASTRA, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 606 296, správcom ktorého je: Origon Recovery Solutions, k.s., so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821, v časti o návrhu veriteľa obchodná spoločnosť VANNES, s.r.o., Borová 40, 010 07 Žilina, IČO: 46 393 820 na zrušenie uznesenia veriteľského výboru, takto |
| Rozhodnutie: | Návrh veriteľa VANNES, s.r.o., Borová 40, 010 07 Žilina, IČO: 46 393 820 na zrušenie uznesenia veriteľského výboru prijatého na zasadnutí veriteľského výboru dňa 24.03.2026, v znení: „Veriteľský výbor ukladá správcovi Origon Recovery Solutions, k.s., so sídlom kancelárie: Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821, správcovi úpadcu HASTRA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 606 296, ako člen príslušného orgánu podľa ust. § 82 ods. 2 písm. c) a § 83 ods. 1 písm. d) ZKR záväzný pokyn v nasledovnom znení: Správca speňažení všetok majetok vo všeobecnej podstate v jeho aktuálnom znení spoločne s ostatným majetkom úpadcu HASTRA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 606 296 ako celok - podnik úpadcu vo verejnom ponukovom konaní vedenom správcom v insolvenčnom registri za podmienok uvedených v prílohe k tejto zápisnici zo zasadnutia veriteľského výboru.“ zamieta. |
| Odôvodnenie: | 1. Uznesením č. k. 9R/1/2024 - 1128 zo dňa 07.11.2024 súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu súd ustanovil: Origon Recovery Solutions, k.s., so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821. 2. Podaním doručeným súdu dňa 07.04.2026 veriteľ úpadcu - obchodná spoločnosť VANNES, s.r.o., IČO: 46 393 820 podal návrh, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru prijaté veriteľským výborom na zasadnutí dňa 24.03.2026, pričom napádané uznesenie veriteľského výboru je podľa jeho názoru tendenčným rozhodnutím, v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Podľa názoru veriteľa predaj podniku úpadcu ako celku nemá žiadnu oporu v spisovom materiáli ani v iných dostupných skutočnostiach. Práve naopak, záujem o predaj časti majetku úpadcu prejavili viaceré spoločnosti, nehovoriac o tom, že potenciálny záujem možno očakávať aj od nájomcov nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu. V správcovskom spise sa nachádzajú návrhy spoločností Euro Credit, s.r.o. a Ingeom s.r.o. na odkúpenie súboru nehnuteľností v Ivanke pri Dunaji a súboru nehnuteľností v Žiline. Uvedené ponuky pritom neboli dôsledkom inzercie, či inej prezentácie nehnuteľností správcom, čo znamená, že o súbory nehnuteľností je záujem aj bez propagácie. Ponuky spoločnosti Euro Credit, s.r.o. a Ingeom s.r.o. boli zo strany Fenestra Construction, s.r.o. zamietnuté bez udania dôvodu. Predmetný záujem u oboch spoločností je však bez ďalšieho dôkazom, že atraktivita - a tým pádom i predpoklad vyššie výťažku, je zrejmá pri rozdelenom predaji majetku úpadcu. K rovnakému záveru dospel i správca, keď presadzoval speňažovanie majetku v rámci okruhov, ktoré pomenoval ako „areál Belá“, „areál Žilina“, či „areál Ivanka pri Dunaji“, ako vyplýva napr. i zo Žiadosti o uloženie záväzného pokynu a odporúčania o postupe speňažovania zo dňa 23.06.2025, či 14.09.2025. Spôsob speňažovania majetku formou ponukového konania pri predaji podniku ako celku podľa názoru veriteľa nemá žiadnu oporu v akejkoľvek ponuke, návrhu, či inej skutočnosti, ktorá by preukazovala výhodnosť zvoleného spôsobu speňažovania majetku. Jedná sa o svojvoľné rozhodnutie veriteľského výboru, u ktorého sú od počiatku pochybnosti o jeho snahe postupovať s najlepším úmyslom v prospech všetkých veriteľov. Tomu nasvedčujú i podmienky, za ktorých má k predaju podniku dôjsť. Veriteľský výbor reflektoval na výhrady súdu vyjadrené v uznesení zo dňa 18.03.2026 a pozmenil niektoré postupy v súvislosti so speňažovaním majetku úpadcu. V samotnej podstate však nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by eliminovala netransparentnosť a možnosť manipulácie v rámci ponukového konania, čo aj bez ďalšej argumentácie možnosť považovať za konanie v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Veriteľ poukázal na oprávnenie: príslušný orgán má právo ktorúkoľvek predloženú ponuku ktoréhokoľvek úspešného záujemcu odmietnuť aj bez uvedenia dôvodu. Hoci podľa súdu sa nejedná o neštandardnú podmienku v rámci ponukového konania, je zrejmé, že rovnaké pochybnosti o transparentnosti speňažovania majetku ako veriteľ, môžu nadobudnúť i potencionálni záujemcovia o kúpu majetku úpadcu, čo by ich mohlo odradiť. Uvedené hľadisko je preto potrebné brať do úvahy ako faktor ovplyvňujúci výťažok, a teda aj uspokojovanie pohľadávok ostatných, nezabezpečených veriteľov. Súd síce poukázal na to, že veritelia by sa v prípade nedôvodného odmietnutia ponuky veriteľským výborom mohli domáhať zrušenia takého uznesenia, takýto postup by však viedol k vyvolaniu konania o zrušení takého uznesenia, čo je v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti a uplatňovanou zásadou, aby usporiadanie pomerov nevyvolávalo ďalšie súdne konania. Namieste je tiež potrebné zdôrazniť, že odmietnutie ktorejkoľvek ponuky uchádzača sa môže uskutočniť bez uvedenia dôvodov. Tiež je potrebné uviesť, že veriteľský výbor stanovenými podmienkami naďalej zasahuje do procesu speňažovania majetku, ktorý prislúcha výlučne do právomoci správcu. Ako vyplýva z dikcie vybraných ustanovení Prílohy č. 1 k zápisnici zo zasadnutia veriteľského výboru uvedených nižšie, správca doručí obálky na zasadnutie veriteľského výboru, kde má dôjsť k ich otváraniu, pričom po otvorení budú vrátené správcovi. Veriteľ má za to, že hoci sa otváranie má uskutočniť za prítomnosti správcu, naďalej sa jedná o neoprávnené zasahovanie veriteľského výboru do procesu speňažovania. Okrem toho nie je zrejmé, kto má obálky otvárať, čo vytvára zmätočnosť celého procesu a negatívne vplýva na záujem uchádzačov o majetok úpadcu. - ponuky bude možné predkladať výlučne v listinnej podobe Správcovi, ktorý všetky jemu doručené a neotvorené ponuky, zapečatené a bez pochybností označené ako ponuky doručí na zasadnutie veriteľského výboru za účelom vyhodnotenia ponukového konania a to najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplynutia lehoty na predkladanie ponúk; - za účelom vyhodnotenia ponukového konania predseda veriteľského výboru zvolá zasadnutie veriteľského výboru, otváranie obálok sa bude realizovať na zasadnutí veriteľského výboru za prítomnosti správcu a predsedu veriteľského výboru; - ponuky budú po otvorení bezodkladne poskytnuté správcovi spoločnej so zápisnicou z veriteľského výboru. Z uvedenej argumentácie podľa jeho názoru vyplýva, že neexistujú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výhodnosť predaja podniku ako celku Práve naopak, existuje preukázateľný záujem o súbory nehnuteľností rozdelené podľa lokalít, kde sa nachádzajú, ktoré opodstatňujú predaj majetku úpadcu rozdelený na časti. K rovnakému záveru v konečnom dôsledku dospel i správca, ktorý ako odborne spôsobilá osoba so skúsenosťami z daného oboru tento spôsob dlhodobo presadzoval. Možno preto bez pochybností konštatovať, že pokiaľ má byť spoločným záujmom veriteľov čo najvyššie uspokojenie ich pohľadávok, zvoleným spôsobom speňažovania majetku úpadcu má byť predaj rozdelený do okruhov podľa miesta, kde sa nehnuteľnosti a tomu prislúchajúci hnuteľný majetok nachádzajú. Veriteľ má za to, že rozdelením predaja na okruhy sa priláka viac záujemcov, ako v prípade predaja celého podniku s rôznorodým zameraním. V tomto ohľade neobstojí argument, že záujemcovia o podnik môžu časť, o ktorú nemajú záujem, speňažiť. Nezáujem o niektorú časť podniku bude znamenať iba toľko, že záujemca o podnik ako celok bude prikladať tejto časti nižšiu hodnotu, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na jeho nižšej ponuke. Predaj majetku pritom môže prebiehať paralelne, čím sa dosiahne i časová efektivita. Naďalej tiež trvá na tom, že veriteľským výborom navrhovaný spôsob speňažovania naráža na absenciu podniku, ktorý by bolo možné predať ako celok, keďže chýbajú definičné znaky podniku. Judikatúra (najmä európska a súťažnoprávna) pracuje s tým, že podnik alebo jeho časť musí mať charakter fungujúceho hospodárskeho celku, resp. byť schopný pokračovať v hospodárskej činnosti. Hoci nejde o požiadavku výslovne uvedenú v § 5 Obchodného zákonníka, ide o výkladový záver súdov. Pre správne posúdenie, či sa jedná o podnik, alebo nie (aj v kontexte jeho predaja, ako to požaduje veriteľský výbor) je rozhodujúce, či hospodárska jednotka si zachováva svoju identitu a umožňuje pokračovanie činnosti. Jedným z rozhodujúcich faktorov sú zákazníci, dodávatelia, zamestnanci, goodwill, budovy, či iný majetok. Samotný predaj jednotlivých aktív preto nemusí stačiť, pretože sa skúma, či ide o prevod podniku ako „going concern“. Ako je zrejmé zo stavu úpadcu, podnik s výnimkou prenájmu nehnuteľností nevykonáva žiadnu činnosť. Ani nemôže, keďže nemá zamestnancov, ktorí by dokázali pokračovať v činnosti. V prípade nehmotných zložiek môžeme hovoriť o absencii akejkoľvek hodnoty, ktorá by mohla prispieť k vyššiemu výťažku. Obchodné meno je vzhľadom k nevysporiadaným povinnostiam či už vo vzťahu k dodávateľom alebo odberateľom skôr negatívnym faktorom. Rovnako tak goodwill, či know-how, ktoré nepredstavujú žiadnu hodnotu u podniku, ktorý sa dostal do konkurzu a zanechal miliónové dlhy a škody a ktorá je primárne viazaná na osobnú zložku. Osobná zložka reprezentovaná zamestnancami, resp. organizačnou štruktúrou fakticky neexistuje, rovnako ako reálne neexistujú zmluvné vzťahy so odberateľmi a dodávateľmi. Absentuje aj vozový park, ktorý je z predaja podniku vylúčený, ako konštatuje i samotný veriteľský výbor. Za daných okolností je preto namieste konštatovať, že celý podnik úpadcu ani nemožno predať. Nič na stave veci podľa názoru veriteľa nemôže zmeniť ani prenájom nehnuteľností, ktorý správca prezentuje ako pokračovanie v prevádzkovaní podniku. V skutočnosti podľa jeho názoru ide v zmysle § 86 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), keďže predmetom činnosti úpadcu nebol prenájom nehnuteľností ale primárne stavebná činnosť. 3. Uznesením č. k. 9R/1/2024-2132 zo dňa 14.04.2026 súd pozastavil účinky napadnutého uznesenia veriteľského výboru a vyzval správcu, aby z titulu svojej funkcie poskytol odborné vyjadrenie k niektorým posudzovaným okolnostiam. 4. Správca v podaní doručenom súdu dňa 24.04.2026 uviedol, že podľa jeho názoru podmienka otvárania obálok na zasadnutí veriteľského výboru je v súlade so ZKR. Určenie podmienok speňažovania, vrátane miesta a spôsobu otvárania obálok, patrí do pôsobnosti príslušného orgánu. Prítomnosť členov veriteľského výboru pri otváraní obálok neznižuje zákonnosť procesu, práve naopak - zvyšuje transparentnosť a kontrolu nad procesom speňažovania. Zamedzuje sa tým akýmkoľvek pochybnostiam o manipulácii s ponukami pred ich oficiálnym vyhodnotením. K prevádzkovaniu podniku vs. správe majetku uviedol, že úpadca už v období pred vyhlásením konkurzu časť svojich nehnuteľností prenajímal tretím osobám. Správca po vyhlásení konkurzu v tejto činnosti pokračuje. Správca zastáva názor, že striktné rozlíšenie, či ide o „prevádzkovanie časti podniku“ alebo o „správu majetku za účelom speňaženia“, je v tomto prípade závislé na značne nejednoznačných kritériách. Hoci v súčasnosti absentuje stavebná činnosť úpadcu, nehnuteľný majetok je využívaný spôsobom, akým bol využívaný úpadcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti pred vyhlásením konkurzu. Z pohľadu správcu je však posúdenie tejto otázky pre zákonnosť postupu veriteľského výboru sekundárne. Zámery veriteľského výboru vyjadrené v napadnutom uznesení sú jasné: speňažiť majetok úpadcu ako celok jednou zmluvou. Ak by súd dospel k záveru, že súbor tohto majetku už nespĺňa atribúty podniku podľa § 5 Obchodného zákonníka, výsledok procesu speňažovania sa tým podľa názoru správcu nemení. Veriteľský výbor je totiž oprávnený udeliť správcovi pokyn na predaj majetku ako súboru vecí, práv a iných majetkových hodnôt. Výťažok zo speňaženia by bol v oboch prípadoch rovnaký. Vo vzťahu k námietke veriteľa, ktorou spochybňuje možnosť predaja majetku úpadcu ako podniku, pričom argumentuje absenciou „going concern“ (fungujúceho podniku) a chýbajúcou personálnou zložkou, uviedol správca, že podľa § 5 Obchodného zákonníka je podnik definovaný ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. Zákonná definícia neustanovuje podmienku, že tento súbor musí byť v každom čase v stave aktívnej prevádzky (tzv. going concern), aby mohol byť považovaný za podnik. Skutočnosť, že úpadca v súčasnosti nerealizuje stavebnú činnosť, nespôsobuje zánik podniku ako právneho objektu. Podnik ako súhrn majetkových hodnôt existuje podľa názoru správcu naďalej. Ak v dôsledku úpadku došlo k strate zamestnancov, ide o stav, ktorý je v konkurze bežný. Absencia jednej zo zložiek podniku neznamená zánik podniku ako celku. 5. Podľa § 38 ods. 7 ZKR, každý veriteľ zistenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru v insolvenčnom registri domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom veriteľov. Ak je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť. 6. Podľa § 82 ods. 1 ZKR, príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu. 7. Podľa § 82 ods. 2 písm. b) ZKR, príslušným orgánom na účely tohto zákona je (b/) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku. 8. Podľa § 83 ods. 1 ZKR, príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o a) speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný pokyn nevyžaduje, b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, c) spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, d) odplatný prevod podniku alebo jeho časti, e) speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky, f) prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti, g) prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky, h) uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, i) uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie, j) pokračovanie v prevádzkovaní podniku, ak je úpadcom inštitúcia podľa § 176 ods. 1 alebo ods. 5, na ktorú sa vzťahuje šiesta časť tohto zákona, k) zriadenie záložného práva na majetok úpadcu.. 9. Podľa § 83 ods. 3 ZKR, ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade s vytknutými vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. 10. Podľa § 91 ods. 2 ZKR, účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom. 11. Súd najskôr preskúmal včasnosť podania návrhu veriteľa na zrušenie uznesenia veriteľského výboru, pričom ustálil, že návrh bol podaný včas, nakoľko zápisnica bola zverejnená v insolvenčnom registri dňa 02.04.2026, účinky zverejnenia nastali dňa 03.04.2026 a návrh na zrušenie uznesenia bol doručený súdu dňa 07.04.2026, teda včas, nakoľko pondelok 06.04.2026 bol štátny sviatok, preto v zmysle § 203a ods. 2 ZKR sa koniec lehoty posunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, teda utorok 07.04.2026. 12. Úvodom súd uvádza, že z komentára - Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 676-680, vyplýva, že „ZKR v záujme urýchlenia konkurzného konania presunul mnohé právomoci súdu na správcu. Súčasne s tým mimoriadne sprísnil zodpovednosť správcu za priebeh konania a najmä za rozsah uspokojenia veriteľov formou zodpovednosti náhrady škody veriteľom a iným osobám. Dohľad veriteľov nad správcom sa prejavuje hlavne v možnosti jeho výmeny a jeho riadenia pri správe a speňažovaní majetku. Dohľad správcu nad veriteľmi je predovšetkým v možnosti popierať im prihlásené pohľadávky a vymáhať pokuty za neoprávnene prihlásené a vymáhané sumy (KR v znení účinnom do 1. 1. 2012). Dohľad súdu nad správcom je v možnosti odvolať správcu súdom. Súd ako dominus litis funguje vždy v prípade konfliktu medzi správcom a veriteľmi alebo medzi veriteľmi navzájom a svoj procesný vplyv prejaví v rozhodnutí sporu, pričom jeho rozhodnutie je záväzné pre účastníkov tohto konfliktu alebo aj iné osoby. Všetky procesné subjekty musia pôsobiť koordinovane, aby sa dosiahol cieľ konania. KR ukladá súdu, správcovi a veriteľskému výboru postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok. Dlžník je povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať (§ 5). Súčasne zákon deklaruje, že veritelia s rovnakými právami majú pri riešení dlžníka rovnaké postavenie, a zakazuje zvýhodňovať niektorých veriteľov (§ 6).“ 13. Vo všeobecnosti platí, že pri predaji majetku patriaceho do všeobecnej podstaty, je oprávneným orgánom na záväzný pokyn veriteľský výbor a pri predaji majetku, ktorý patrí do oddelenej podstaty je príslušným orgánom zabezpečený veriteľ. Pri súbehu zabezpečených veriteľov dáva záväzný pokyn ten zabezpečený veriteľ, ktorému vzniklo ako prvému právo na zabezpečenie. Ak možno dôvodne predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku bude postačovať na uspokojenie pohľadávok viacerých zabezpečených veriteľov, všetci títo zabezpečení veritelia tvoria príslušný orgán. Ak sa časť výťažku použije aj na uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov, príslušný orgán tvoria zabezpečení veritelia spolu s veriteľským výborom. Na spoločný postup veriteľského výboru a zabezpečených veriteľov stačí, ak pred predajom majetku, ku ktorému je zriadené zabezpečovacie právo, sa dá dôvodne predpokladať, že časť výťažku sa použije na uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Účelom kreovania spoločného orgánu je možnosť ovplyvňovať speňaženie majetku všetkými veriteľmi, ktorých sa speňažovanie týka. 14. V tejto konkrétnej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že napadnuté uznesenie veriteľského výboru sa týka speňažovania majetku úpadcu, ktorý je jednak zapísaný v súpise oddelených podstát zabezpečených veriteľov ako aj v súpise všeobecnej podstaty. Súd zároveň ustálil, že veriteľ namietajúci prijaté uznesenie veriteľského výboru vymedzil 2 základné okolnosti, ktoré by mali mať za následok, že prijaté uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. 15. Pokiaľ ide o prvý dôvod a to, že by malo dôjsť k speňaženiu majetku úpadcu ako podniku, súd v tomto ohľade rovnako ako pri predchádzajúcom rozhodovaní (uznesenie č.k. 9R/1/2024-2088 zo dňa 18.03.2026) nevzhliadol dôvod na rozpor so spoločným záujmom veriteľov, nakoľko pre veriteľov úpadcu je podľa názoru súdu dôležitá výška uspokojenia ich do konkurzu prihlásených a zistených pohľadávok, pričom samotný spôsob speňaženia, ktorý je v súlade so zákonom a vygeneruje najlepší výsledok je akceptovateľný. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že s účinnosťou od 17.07.2022 došlo k zmene § 92 ZKR, podľa ktorého v súčasnosti, teda aj pre toto konanie, platí, že akýkoľvek majetok, teda aj hnuteľný aj nehnuteľný je možné speňažiť ktorýmkoľvek § 92 ods. 1 ZKR dovoleným spôsobom, a teda už neplatí obmedzenie možnosti speňažiť nehnuteľný majetok iba dražbou, ako tomu bolo v konaniach začatých do 16.07.2022, podľa predpisov účinných do 16.07.2022. Zároveň sa súd v tomto ohľade stotožnil s argumentáciou správcu o tom, že správca od začiatku konkurzu pokračuje v prevádzkovaní podniku v zmysle ust. § 88 ZKR. V zmysle § 92 ods. 3 ZKR platí, že v konkurze je možné speňažiť podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, preto v tomto ohľade podľa názoru súdu nie je prekážkou, ak niektorá zo zložiek majetku patriacich k podniku chýba. Zároveň ako uviedol správca, zámer veriteľského výboru vyjadrený v napadnutom uznesení je jasne definovaný, a to speňažiť majetok úpadcu ako celok jednou zmluvou, pričom v konečnom dôsledku ani nie je relevantné, či majetok spĺňa alebo nespĺňa atribúty podniku podľa § 5 Obchodného zákonníka, keďže výsledok procesu speňažovania sa tým nemení. Súd v tomto ohľade ustálil, že nie je možné v takomto postupe vzhliadnuť rozpor so spoločným záujmom veriteľov, ktorých záujmom je dosiahnuť v konkurze čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, keďže veriteľským výborom nastavenú minimálna ponuku vo výške 90% súpisovej hodnoty majetku pre prvé kolo nemožno považovať za neprimeranú. Súd zdôrazňuje, že ak by prijal argumentáciu veriteľa domáhajúceho sa zrušenia prijatého uznesenia, viedlo by to k záveru, podľa ktorého by každé spoločné speňaženie majetku úpadcu bolo automaticky považované za konanie v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, pričom takýto výklad ale nereflektuje ekonomickú realitu konkurzného konania. V praxi totiž môže spoločné speňaženie majetku viesť k dosiahnutiu vyššieho výnosu, než keby bol majetok predávaný po jednotlivých častiach, čo nevylučuje ani skutočnosť, že niektorá samostatne predávaná zložka by bola potenciálne speňažená za lepšiu percentuálnu hodnotu. Ak sa teda v rámci takéhoto predaja podarí získať dostatočne vysokú ponuku, ktorá maximalizuje uspokojenie pohľadávok veriteľov, nemožno takýto postup považovať za rozporný so spoločným záujmom veriteľov. Rozhodujúcim kritériom je dosiahnutý výsledok a miera uspokojenia veriteľov, teda nie samotná forma speňaženia majetku. Zároveň veriteľský orgán je orgánom oprávneným určovať spôsoby speňaženia majetku. 16. Pokiaľ ide o možnosť odmietnutia akejkoľvek doručenej ponuky zo strany veriteľského výboru, súd veriteľom uvádzané argumenty nepovažoval za relevantné pre spochybnenie spoločného záujmu veriteľov. Súd opätovne zdôrazňuje, že ide o pomerne bežnú podmienku, ktorú si stanovujú príslušné orgány, pričom účastníci ponukového konania (súťažitelia) budú s touto možnosťou už v rámci vyhláseného ponukového konania oboznámení a zároveň veritelia v prípade, že by podľa ich názoru došlo k nedôvodného odmietnutia ponuky zo strany veriteľského výboru, ktoré by bolo v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, budú mať možnosť domáhať sa jeho zrušenia v zmysle § 38 ZKR rovnakým postupom ako v tomto prípade. 17. Pokiaľ ide o možnosť manipulácie s obsahom ponukových obálok súd po úprave, ktorú veriteľský výbor vykonal aj na podklade prechádzajúceho uznesenia súdu (uznesenie č.k. 9R/1/2024-2088 zo dňa 18.03.2026) nevzhliadol rovnako rozpor so spoločným záujmom veriteľov. Súd sa stotožňuje s názorom správcu, že prítomnosť členov veriteľského výboru pri otváraní obálok neznižuje zákonnosť procesu, ale zvyšuje jeho transparentnosť a kontrolu nad procesom speňažovania, keď sa otvárania obálok zúčastní jednak správca ako aj orgán zastupujúci veriteľov - veriteľský výbor. 18. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, že návrh veriteľa na zrušenie uznesenia veriteľského výboru zamietol, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 19. Záverom súd uvádza, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia zanikajú v zmysle § 38 ods. 7 ZKR účinky pozastavenia účinkov uznesenia veriteľského výboru, ku ktorým došlo na základe uznesenia č.k. 9R/1/2024-2088 zo dňa 18.03.2026. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. |