| Mestský súd Bratislava III | |
| Spisová značka súdu: | 24K/45/2023 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Transprojekt s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 35729651 |
| Adresa dlžníka: | Železničiarska 13, 81104 Bratislava, SVK |
| Sudca: | JUDr. Lenka Čadanová |
| Správca: | Vrábel (S1633) |
| IČO správcu: | |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 22.2.2024 |
| Dátum začatia procesu: | 9.10.2024 |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | EDYPLUS s.r.o. |
| IČO: | 36258881 |
| Adresa: | Sad A. Kmeťa 24, 92101 Piešťany |
| ID oznamu: | 1093669 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Bratislava III (kód: 104) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 24K/45/2023 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 22.04.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v konkurznej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: Transprojekt s.r.o. v konkurze, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 651, o návrhu zabezpečeného veriteľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, na odvolanie správcu: Mgr. Peter Podolský, so sídlom kancelárie Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, zn. správcu: S 1230, z funkcie správcu úpadcu, o odvolaní správcu: Mgr. Peter Podolský, správca so sídlom kancelárie Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, zn. správcu: S 1230, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 24K/45/2023-997 zo dňa 18.06.2025, jednohlasne takto |
| Rozhodnutie: | I. Krajský súd v Bratislave odvolanie správcu: Mgr. Peter Podolský, so sídlom kancelárie Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, zn. správcu: S 1230 zo dňa 10.07.2025 odmieta. II. Navrhovateľovi súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti odvolanému správcovi: Mgr. Peter Podolský, so sídlom kancelárie Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, zn. správcu: S 1230 v rozsahu 100 %. |
| Odôvodnenie: | 1. Odvolaním napadnutým uznesením konkurzný súd rozhodol nasledovne: I. Súd odvoláva: Mgr. Peter Podolský, so sídlom kancelárie Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, zn. správcu: S 1230, z funkcie správcu úpadcu: Transprojekt s.r.o. v konkurze, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 651 a II. Súd ukladá: Mgr. Peter Podolský, so sídlom kancelárie Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, zn. správcu: S 1230, aby do ustanovenia nového správcu vykonával len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, najmä úkony, ktoré sa týkajú správy a ochrany majetku, ktorý podlieha konkurzu. 2. Konkurzný súd odvolaním napadnuté uznesenie odôvodnil najmä nasledovne: Mestský súd Bratislava III uznesením zo dňa 30.09.2024, č.k. 24K/45/2023-185, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2024, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Transprojekt s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 651 (ďalej len „Úpadca“) a do funkcie správcu ustanovil: Mgr. Peter Podolský, so sídlom kancelárie Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, zn. správcu: S 1230 (ďalej len „Správca“). Dňa 22.03.2025 spolu s jeho doplnením zo dňa 02.04.2025 podal zabezpečený veriteľ: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 (ďalej len „Zabezpečený veriteľ“), návrh na odvolanie Správcu (ďalej len „Návrh“) z dôvodu závažného porušenia povinností Správcu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), ako aj zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoS“). Vo svojom návrhu Zabezpečený veriteľ namieta viacero porušení zákona zo strany Správcu, a to najmä, že Správca dňa 21.03.2025 bez akéhokoľvek zákonného oprávnenia špekulatívne zmaril riadne zvolanú schôdzu veriteľov, čím podľa Zabezpečeného veriteľa závažne zasiahol do zákonom udelených práv veriteľov zistených pohľadávok a veriteľa so súdom priznanými hlasovacími právami znemožnil rozhodnúť o výmene správcu, pričom týmto konaním sa Správca udržal vo funkcii správcu konkurznej podstaty v predmetnom konkurznom konaní. Ďalším dôvodom podľa Zabezpečeného veriteľa bola snaha Správcu o uspokojenie zabezpečenej pohľadávky Zabezpečeného veriteľa v rozpore s ust. § 96 ZKR, kedy Správca pri zostavovaní rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty postupoval v súlade s predmetným ustanovením až po písomnom upozornení od Zabezpečeného veriteľa. Zabezpečený veriteľ v priebehu konania taktiež poukazoval na spôsob speňaženia majetku oddelenej podstaty priamym predajom vopred vybranému subjektu, pričom tento postup bol spochybňovaný aj zo strany niektorých nezabezpečených veriteľov. Súd mal za preukázané, že Zabezpečený veriteľ má v tomto prípade aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na odvolanie Správcu z funkcie, nakoľko disponuje zabezpečenou zistenou pohľadávkou voči Úpadcovi. Súd preskúmaním obsahu spisového materiálu, najmä návrhom Zabezpečeného veriteľa, vyjadreniami Správcu, podnetom veriteľa EDYPLUS s.r.o. z 25.03.2025, zistil, že Správca v priebehu tohto konkurzu porušil povinnosti ustanovené ZKR a Zákonom o správcoch, a to opakovane, ako aj závažným spôsobom. Za závažné porušenie povinnosti Správcu je v danom prípade potrebné považovať zmarenie, resp. neuskutočnenie riadne zvolanej schôdze veriteľov dňa 21.03.2025 zo strany Správcu, ktorý bez zákonného dôvodu po otvorení schôdze veriteľov túto ukončil z dôvodu potreby rozhodnúť o podnete veriteľov Radio Media Service, s.r.o. a Prvé finančné družstvo na priznanie hlasovacích práv. Súd sa v danom prípade stotožňuje s argumentáciou Zabezpečeného veriteľa, že na takéto konanie Správca nemal zákonný mandát, pričom týmto konaním závažne zasiahol do práv veriteľov zistených pohľadávok a veriteľa so súdom priznanými hlasovacími právami na schôdzi veriteľov kontrolovať priebeh konkurzného konania a priamo rozhodovať o spôsobe vedenia konkurzného konania, v tomto prípade aj rozhodovať o výmene správcu. Tak, ako ZKR považuje porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov za závažné porušenie povinnosti, aj riadne neuskutočnenie zvolanej schôdze, resp. jej úmyselné zmarenie, je podľa názoru konkurzného súdu potrebné považovať za závažné porušenie povinnosti. Súd sa pred rozhodnutím o odvolaní oboznámil aj s vyjadreniami Správcu v spise, najmä zo dňa 26.03.2025 a zo dňa 12.05.2025, ktorý v súvislosti s ním zvoleným postupom na schôdzi veriteľov dňa 21.03.2025 svoje konanie ospravedlňuje z dôvodov tam uvedených, t.j. v podstate nerozhodnutím konkurzného súdu o priznaní hlasovacích práv veriteľom Radio Media Service, s.r.o., so sídlom Panská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 47 313 145 a Prvé finančné družstvo, so sídlom Teplická 89, 921 70 Piešťany, IČO: 36 239 917, ktorí by mali významný vplyv na prijatie uznesení na schôdzi veriteľov, v súlade so zákonnou požiadavkou zákazu zvýhodňovania niektorých veriteľov, s poukazom na § 6 ZKR. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že Správca konal svojvoľne, v rozpore so zákonom a predčasné ukončenie schôdze zdôvodnil tým, že ho veritelia Radio Media Service, s.r.o. a Prvé finančné družstvo požiadali dňa 20.03.2025 o to, aby neumožnil prijímať uznesenia na schôdzi veriteľov. Súd vo veci priznania hlasovacích práv predmetných veriteľov podľa § 32a ods. 2 ZKR už rozhodol, a to uznesením č.k. 24K/45/2023-542 zo dňa 17.02.2025 a uznesením č.k. 24K/45/2023-548 zo dňa 18.02.2025, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoKR/21/2025-787 zo dňa 20.03.2025, ktorými konkurzný súd hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretými pohľadávkami predmetným veriteľom nepriznal a totožní veritelia podali dňa 17.03.2025 opakovaný podnet podľa § 32a ZKR. Ďalšie porušenie povinnosti zo strany Správcu konkurzný súd videl v nedodržaní postupu pri zostavovaní rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty. Z podaní Zabezpečeného veriteľa, a aj z obsahu súdneho spisu, je zrejmé, že Správca predložil dňa 01.04.2025 Zabezpečenému veriteľovi rozvrh výťažku z oddelenej podstaty na schválenie predčasne, bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o zostavení zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate a zámere zostaviť rozvrh výťažku z oddelenej podstaty v súlade s ust. § 96 ZKR. Súd mal jednoznačne za preukázané, že predmetné oznámenia Správca zverejnil v Obchodnom vestníku až po upozornení Zabezpečeného veriteľa dňa 07.04.2025, napriek tomu, že vo svojom vyjadrení zo dňa 10.05.2025 uviedol súdu, že tieto oznámenia boli riadne zverejnené, čo bolo vyvrátené práve predloženými listinami zo strany Zabezpečeného veriteľa, ktoré tvoria prílohy k doplneniu návrhu na odvolanie správcu zo dňa 02.04.2025. Z uvedeného je opäť zrejmé, že Správca pri výkone svojej funkcie nedodržal povinnosti, ktoré mu ZKR ukladá, opomínajúc pritom najmä práva veriteľov na oboznámenie sa s pohľadávkami proti podstate a zároveň práva na uplatnenie námietok poradia pohľadávok proti podstate, z ktorého postupu ZKR nepozná žiadne výnimky. Poukázal aj na obsah uznesenia súdu č.k. 24K/45/2023-679 zo dňa 10.03.2025, ktorým súd zrušil uznesenia č. 1 až č. 4 prijaté na schôdzi veriteľov Úpadcu konanej dňa 31.01.2025 z dôvodu ich rozporu so zákonom, ktorej predmetom bola voľba členov veriteľského výboru a z ktorého vyplýva nesplnenie povinností Správcu podľa § 31 ZKR a i. v priebehu tohto konania, súd teda musí opätovne konštatovať, že Správca nedodržiava povinnosti, ktoré mu ukladá ZKR a Zákon o správcoch. Správca tak svojím sústavným a závažným porušovaním povinností v dotknutom konkurze nastolil neprípustný stav, ktorý konkurzným súdom ďalej nemožno tolerovať. Súd nepostupoval s poukazom na § 42 ods. 1 ZKR veta druhá, pretože veriteľský výbor nie je v danom čase riadne ustanovený a navrhovateľom bol v danom prípade práve Zabezpečený veriteľ, takže jeho vôľa odvolať Správcu je z povahy veci zrejmá. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je súd prvej inštancie toho názoru, že Správca v konkurze vyhlásenom na majetok Úpadcu opakovane, ako aj závažne porušil povinnosti ustanovené mu ZKR a ZoS, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (výrok I.). Súd zároveň uložil Správcovi vykonávať len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, týkajúce sa správy a ochrany majetku, ktorý podlieha konkurzu, až do ustanovenia nového správcu. 3. Proti uzneseniu podal odvolanie správca, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 121/2025 dňa 26.06.2025. Správca s obsahom predmetného uznesenia nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné a keďže ide o rozhodnutie vydané v neprospech správcu, ktorý je dotknutý v zmysle ustanovenia § 359 zákona č. 160/2015 Z.z Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ako osoba oprávnená podať odvolanie takto v súlade s ustanovením § 363 a nasl. CSP podáva odvolanie voči celému výroku predmetného uznesenia a žiada, aby súd druhej inštancie zmenil výrok uznesenia tak, že súd návrh na odvolanie správcu zamieta alebo aby predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konania súdu prvej inštancie. Uviedol, že podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP možno odvolanie odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení, ktoré špecifikujeme ako dôvody podaného odvolania: konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Spomenutá nesprávnosť (vadnosť) napadnutého rozhodnutia vyplýva z viacerých závažných arbitrárnych pochybení súdu pri interpretácii a aplikácii na prejednávaný prípad aplikovateľných právnych predpisov akými sú zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ako „ZKR“) a zákon č. 8/2005 Z.z. o správcoch (ďalej aj ako „ZS“) ako aj z ďalších skutočností, ktoré spôsobujú, že týmto odvolaním predmetné uznesenie je nevyhnutné považovať za rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, a to konkrétne na nesprávnom posúdení dôvodov pre odvolanie správcu ako aj nedôvodného obmedzenia jeho konania (ide o odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie, z ktorého nie je možné určiť, na základe akých úvah súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako dôvodný posúdením tam uvádzaných dôvodov ako závažné a opakované porušenie povinností správcu, ktoré bez odôvodnenia závažnosti a preukázania opakovanosti vyhodnotil súd (ide o odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Správca konštatovanie konkurzného súdu o úmyselnom zmarení schôdze veriteľov zo dňa 21.03.2025, ktorú správca riadne zvolal, ktorej sa riadne zúčastnil a ktorá sa riadne konala považuje za nedôvodné, nakoľko nepristúpenie k hlasovaniu bolo vyvolané skutkovým stavom, identickým ako sa udialo na 1. schôdzi veriteľov dňa 31.01.2025, po ktorej spoločnosť EDYPLUS s.r.o. podala súdu vyjadrenie. Zdôrazňuje, že súd je povinný k posudzovaniu porušenia povinností musí súd pristupovať individuálne, zohľadniť skutkový stav a okolnosti, za ktorých malo dôjsť k porušeniu povinnosti vedúcich k odvolaniu správcu. Súd nezobral v úvahy osobitnú skutočnosť, na ktorú správca súd vo svojom vyjadrení upozornil a síce, že zápis „ zistenia pohľadávky veriteľa EDYPLUS s.r.o. do Registra úpadcov“ sa stal technickou chybou správcu, a teda správca žiadal o rešpektovanie zápisu ako mylného. Za takýchto okolností, priebeh 1. schôdze veriteľov, ale aj ďalšej schôdze veriteľov, by bol identický a zároveň by neboli posudzované ďalšie úkony správcu na 1. schôdzi veriteľov ako porušenie povinností, nakoľko EDYPLUS s.r.o. by nebol oprávnený z titulu zistenia pohľadávky hlasovať, a teda k odopretiu jeho hlasovacích práv správcom (čo mu je vytýkané ako porušenie povinnosti) nedošlo, a teda by bolo dôvodné ako navrhoval veriteľ EDYPLUS s.r.o. chcel 1. schôdzu prerušiť. Konajúci súd formalisticky bez zohľadnenia uvedenej skutočnosti - mylného zápisu do Registra úpadcov odkázal na aplikáciu § 31 ods. 2 ZKR. Na schôdzi veriteľov konanej dňa 21.03.2025 skutkovo nastala identická situácia, kedy veritelia Prvé finančné družstvo, so sídlom Teplická 89, 921 70 Piešťany, Slovenská republika, IČO: 36 239 917, družstvo zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Dr, vložka č.: 10019/T, Radio Media Service, s.r.o., so sídlom Panská 9, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 313 145, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 91031/B, sa podaním zo dňa 17.03.2025 domáhali priznania hlasovacích a ďalších práv spojených s popretými pohľadávkami z dôvodu novej právne významnej skutočnosti v súlade s ustanovením § 32a ZKR uvedením novej právne významnej skutočnosti, ktorou je zistenie pohľadávok v súlade s ustanovením § 32 ods. 18 ZKR. Obaja veritelia mali ku dňu konania schôdze riadne prihlásené a právoplatne zistené pohľadávky. Z uvedeného dôvodu by im malo prináležať aj právo hlasovať na predmetnej schôdzi veriteľov. Takto argumentoval aj veriteľ EDYPLUS s.r.o. na svoju obranu voči prijatým uzneseniam na 1. schôdzi veriteľov úpadcu. Z dôvodu opatrnosti a snahy o zachovanie právnej istoty správca sledujúc spoločný záujem veriteľov a rešpektujúc aj účel konkurzného konania som ako predsedajúci schôdze veriteľov úpadcu nepristúpil k hlasovaniu na schôdzi, a to do momentu, kým súd o tejto otázke nerozhodne. Obdobne aj EDYPLUS s.r.o. na 1. schôdzi žiadal prerušiť konanie schôdze do rozhodnutia súdu o priznaní hlasovacích a ďalších práv. Riziko opätovného zrušenia prijatých uznesení správca vyhodnotil ako vysoké, konajúc s odbornou starostlivosťou a rešpektovaním zákazu zvýhodňovania veriteľa. Z takéhoto postupu nie je objektívne ani spravodlivé vyvodiť porušenia povinnosti správcu dokonca závažné definované ako riadne neuskutočnenie zvolanej schôdze, čo sa ani skutkovo správne vymedzené. Z hľadiska právneho posúdenia správca namieta, že súd posúdil navrhovateľom uvádzané porušenia povinností bez ohľadu na skutočnosť, že týmito porušeniami, aj keby boli relevantné, nedošlo k mareniu konkurzného konania ani k prieťahom, čo by bol relevantný dôvod na odvolanie správcu. Poukázal na judikatúru, právnu teóriu ako aj Ústavu SR. Zdôraznil práva správcu v súvislosti s výkonom funkcie a podnikaním. Predmetným uznesením je podľa odvolateľa bezdôvodne odňaté ústavné právo správcu na výkon podnikateľskej činnosti, teda správca pociťuje ujmu tak po hmotnej stránke (odmena správcu za výkon činnosti), ale aj po stránke morálnej (poškodenie dobrého mena). Správca trvá na tom, že konajúci súd v odôvodnení predmetného uznesenia neuviedol, aké myšlienkové pochody v logických súvislostiach ho viedli ku konštatovaniu a záveru, že sú dané dôvody pre odvolanie správcu. Súčasťou právnej ochrany je aj právo účastníkov konania na prejednanie veci v primeranej lehote, na informovanie o úkonoch správneho orgánu, ako aj na riadne odôvodnené rozhodnutie. Súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia zreteľne uviesť, na akých skutkových a právnych základoch rozhodoval, akými úvahami bol vedený pri ich hodnotení a ako sa vyrovnal s návrhmi, vyjadreniami a námietkami sporových strán. Správca namietame porušenie zásady legitímneho očakávania nakoľko predmetné uznesenie je rozhodnutím v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorá je garantovaná v čl. 1 Ústavy SR, ako jedna z podmienok existencie právneho štátu. Očakávania účastníkov musia byť opodstatnené, a to buď vzhľadom na platnú právnu úpravu alebo na postup orgánov verejnej moci v podobných prípadoch. Porušenie uvedenej zásady je zreteľne reflektované v predmetnom uznesení, ktoré možno považovať za prekvapivé najmä z dôvodu, že sa súd vôbec nezaoberal skutkovými ani právnymi okolnosťami za ktorých malo dôjsť k porušeniu povinností správcu. Súd len opísal stav deklarovaný navrhovateľom, pričom neobjasnil v odôvodnení čo považoval za rozhodujúce pre posúdenie splnenia podmienok na odvolanie správcu. Súd bez primeraného odôvodnenia neprimerane odďaľoval vydanie predmetného uznesenia, pričom jeho postup oprávnene vyvoláva dojem účelového vyčkávania. Takýto prístup predstavuje porušenie zásady legitímneho očakávania, nestrannosti, právnej istoty, rýchlosti a hospodárnosti konania, ale aj zásah do základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými medzinárodnými dohovormi o ochrane ľudských práv. 4. Odvolateľ podaním zo dňa 12.08.2025 žiadal, aby Krajský súd v Bratislave priznal uzneseniu odkladný účinok do času, kým nebude právoplatne rozhodnuté v predmetnej veci. Mal za to, že existuje hrozba vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy, nakoľko za predpokladu ustanovenia nového správcu, čo by vyplývalo z ustanovenia ZKR, nebude možné v prípade úspechu v odvolacom konaní, úkony nového správcu úpadcu modifikovať. Poukázal na ust. § 40 ods. 2 ZKR, Ústavu a uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/36/2017. Žiadal, aby bolo rozhodnuté, že Krajský súd v Bratislave odkladá vykonateľnosť uznesenia Mestského súdu v Bratislave III zo dňa 18.06.2025, č.k. 24K/45/2023-997, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 5. Navrhovateľ v odvolacom konaní uviedol, že odvolanie nie je prípustné a je potrebné odvolanie odmietnuť. V súvislosti s návrhom na odklad vykonateľnosti uviedol, že správca žiada o niečo, čo zákon nepozná a čo je v rozpore so základmi procesného práva. Procesné kroky správcu nemajú oporu v zákone, je možné ich považovať za obštrukcie s cieľom zabrániť zvoleniu nového správcu alebo aspoň zdanlivo navodiť a predĺžiť stav právnej neistoty. Správca koná výlučne vo vlastný prospech s úmyslom zadržiavať postup konkurzu úpadcu na úkor veriteľa. Následne listom zo dňa 14.08.2025 uviedol, že uznesenie nie je rozhodnutím na plnenie, a preto nemá vykonateľnosť, a preto nie je čo odkladať. Návrh na odklad vykonateľnosti je inštitútom mimoriadnych opravných prostriedkov. Správca postupuje svojvoľne a v rozpore so zákonom. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP a 196a ZKR, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolanie, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť ako neprípustné, bez meritórneho preskúmavania odvolaním napadnutého rozhodnutia. 7. Podľa § 196 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/. 8. Podľa § 198 ods. 1 ZKR v znení ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie, súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona, nie je prípustné. 9. Podľa § 198 ods. 1 ZKR v znení ku dňu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave: Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie § 197a pre podanie odvolania platí rovnako. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. 10. Podľa § 201 ZKR v znení ku dňu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave: Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutia súdu vydané v konaniach podľa tohto zákona alebo súvisiacich konaniach sú záväzné pre všetkých účastníkov konania. 11. Podľa § 206q ods. 4 ZKR v znení ku dňu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave: Ustanovenia § 197a až § 199, § 201, § 203 a 203b v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použijú aj v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, okrem konaní podľa § 206; právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní do 30. septembra 2025, zostávajú zachované. 12. Podľa poučenia v odvolaní napadnutom uznesení, proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 121/2025 zo dňa 26.06.2025. 13. Podľa § 386 CSP: Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363 https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20220717, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 14. Podľa § 375 CSP: Ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, odvolanie sa predloží odvolaciemu súdu až po vydaní rozhodnutia vo veci samej. 15. Správca podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému ZKR odvolanie nepripúšťa. ZKR totiž možnosť podania odvolania v tomto prípade výslovne neupravuje. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie proti uznesenia je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c/ CSP ako neprípustné, nakoľko ZKR odvolanie proti týmto výrokom nepripúšťa. 16. Vymedzenie odvolacích dôvodov odvolateľom s odkazom na ustanovenie § 365 CSP nemá vplyv na prípustnosť odvolania, nakoľko prípustnosť odvolania musí vyplývať zo ZKR, teda byť explicitne uvedená. Odvolateľ s odkazom na CSP teda súdu prípustnosť odvolania nepreukázal (§ 198 ZKR). 17. V dôsledku odmietnutia odvolania, odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie meritórne nepreskúmaval. 18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne, logicky, zrozumiteľne, na základe podrobne zisťovaného skutkového stavu odôvodnil a vyvodil závery, ktoré vysvetlil s odkazom na konkrétne skutkové zistenia, ako aj aplikovanú právnu úpravu. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že rozhodnutie nespĺňa predpoklady pre riadne odôvodnenie, ani že by sa jednalo o rozhodnutie prekvapivé, arbitrárne, alebo inak neprípustné. V procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol pochybenia, ktoré by bránili odmietnutiu odvolania. 19. Pokiaľ ide o návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, ZKR ani CSP neupravuje právomoc odvolacieho súdu rozhodovať o takom návrhu v prípade odvolania správcu z funkcie. Uznesenie vydané podľa ZKR sa spravuje ustanoveniami ZKR, pričom s odkazom na ustanovenia § 196 a nasl. ZKR nie je ustanovená možnosť, aby odvolací súd odložil vykonateľnosť prvoinštančného rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Odvolateľ nepoukázal na konkrétne ustanovenie, ktoré by malo ním podaný návrh pripúšťať ako zákonom predpokladaný. Odkaz na súdnu prax dovolacieho súdu nemožno považovať za aplikovateľný v konaní pred odvolacím súdom, osobitne aj so zreteľom na neprípustnosť dovolania. Vzhľadom na skutočnosť, že proti odvolaním napadnutému uzneseniu nie je prípustné odvolanie, nie je ani dôvodné požadovať odklad vykonateľnosti, keďže nie je predpoklad zrušenia rozhodnutia v odvolacom konania, a teda ani vzniku ujmy pre prípad jeho budúceho zrušenia odvolacím súdom. Vzhľadom na skutočnosť, že hmotné ani procesné právo odvolaciemu súdu neukladá o takom návrhu rozhodovať, odvolací súd o návrhu vo výroku tohto uznesenia nerozhodoval. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa zásady úspechu v odvolacom konaní a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal proti odvolanému správcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval nakoľko trovy navrhovateľovi vznikli, ich účelnosť však bude súd prvej inštancie posudzovať pri rozhodovaní o konkrétnej výške. Odvolací súd postupoval podľa § 396 CSP, § 255 CSP, §262 CSP. 21. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je prípustné (§ 198 ods. 1 tretia veta ZKR). |