| Mestský súd Bratislava III | |
| Spisová značka súdu: | B1-8K/44/2014 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Vladimír Slamka |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 2.11.1958 |
| Adresa dlžníka: | Fándlyho 49/4, 90089 Častá |
| Sudca: | JUDr. Ing. Nikola Kosman |
| Správca: | Demčák (S1581) |
| IČO správcu: | |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 24.10.2014 |
| Dátum začatia procesu: | 4.11.2014 |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Malata, Pružinský, Hegedüš Partners s. r. o. |
| IČO: | 47239921 |
| Adresa: | Prievozská 4/B, 82109 Bratislava |
| ID oznamu: | 1093648 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Bratislava III (kód: 104) |
| Spisová značka súdneho spisu: | B1-8K/44/2014 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 22.04.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci úpadcu: Vladimír Slamka, nar. 02.11.1958, trvale bytom Fándlyho ulica 49/4, 900 89 Častá, správcom ktorého je JUDr. Stanislav Demčák, LL.M., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava, zn. správcu: S 1581 (pozastavený výkon funkcie dňa 08.09.2025), o návrhu správcu na zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, o odvolaní veriteľa: Mikuláš Czocher, nar. 19.09.1972, bytom Mikovíniho 1621/1, 831 02 Bratislava, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-8K/44/2014-325 zo dňa 12.03.2025, jednohlasne takto |
| Rozhodnutie: | I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-8K/44/2014-325 zo dňa 12.03.2025 potvrdzuje. II. Úpadcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti veriteľovi nepriznáva. |
| Odôvodnenie: | 1. Odvolaním napadnutým uznesením Mestský súd Bratislava III rozhodol podľa § 102 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), že konkurz na majetok úpadcu: Vladimír Slamka, nar. 02.11.1958, trvale bytom Fándlyho ulica 49/4, 900 89 Častá, zrušuje po splnení konečného rozvrhu výťažku. 2. Odvolaním napadnuté uznesenie odôvodnil nasledovne: Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8K/44/2014-42 zo dňa 28.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2014. Správcom bol ustanovený JUDr. Stanislav Demčák, LL.M. Správca dňa 11.03.2025 doručil návrh na zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku podľa § 102 ods. 3 ZKR. Z podkladov doručených správcom vyplýva, že v rámci konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu bola vytvorená len všeobecná podstata a všetky súdne spory súvisiace s touto podstatou už boli ukončené. Návrh končeného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 22.04.2022. Rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty bol schválený uznesením súdu č.k. B1-8K/44/2014-307 zo dňa 18.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2024. V zmysle schváleného rozvrhu výťažku následne správca realizoval rozvrh výťažku a pomerne uspokojil jednotlivých prihlásených konkurzných veriteľov, čo doložil platobným príkazom z účtu úpadcu a poštovým poukazom zaslaným na adresu veriteľa z dôvodu nekontaktnosti veriteľa a jeho právneho zástupcu. Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj podkladov doručených správcom, mal súd za to, že sú splnené predpoklady pre zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, keďže návrh konečného rozvrhu výťažku bol schválený súdom, tento bol následne realizovaný, správca v súvislosti so speňažením majetku uhradil súdny poplatok a ukončeniu konkurzného konania nebránili iné prebiehajúce konania. 3. Proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-8K/44/2014 podal veriteľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu. Odvolateľ podané odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie predčasne zrušil konkurz, hoci dlžník počas konania neprejavil žiadnu aktivitu smerujúcu k uspokojeniu veriteľov a neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť. Veriteľ poukazuje na to, že jeho pohľadávka pochádza z trestného činu úpadcu (poškodzovanie veriteľa) a ako taká má podľa neho osobitný charakter, ktorý súd mal pri rozhodovaní zohľadniť. Namieta, že súd a správca nevyhodnotili, či dlžník vyvinul aspoň minimálne úsilie na získanie príjmov, z ktorých by bolo možné pohľadávky veriteľov čiastočne uspokojiť, čím podľa veriteľa došlo k porušeniu účelu konkurzného konania, teda dosiahnuť maximálne možné uspokojenie veriteľov. Ďalej argumentuje, že v zmysle § 193 CSP súd je viazaný zisteniami trestného súdu o spáchaní trestného činu, jeho páchateľovi a vzniku škody. Veriteľ tiež tvrdí, že súd nesmie ignorovať možnosť, že v budúcnosti sa objavia nové majetkové zdroje úpadcu (napr. zamestnanie, dedičstvo, dar), ktoré by mohli byť predmetom konkurznej podstaty, a zrušením konkurzu sa veritelia pripravujú o možnosti ich využitia. Na podporu svojho stanoviska poukazuje na § 166c ods. 1 písm. d) ZKR v znení účinnom po 01.03.2017, podľa ktorého oddlžením nie sú dotknuté pohľadávky na náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním. I keď predmetný prípad sa riadi právnou úpravou pred 1. marcom 2017 považuje za nespravodlivé a nelogické, aby v situácii, keď už dnes zákon takéto prípady vyslovene rieši v prospech veriteľov, súdy tvrdili, že skôr účinný zákon im umožňuje pohľadávku z úmyselného trestného činu „vymazať“. Veriteľ sa teda dovoláva jeho zmyslu a účelu ako výrazu legislatívneho zámeru chrániť poškodených veriteľov. Podľa názoru veriteľa napadnuté uznesenie porušuje princíp právnej istoty a vymožiteľnosti práva, keďže umožňuje dlžníkovi, ktorý sa dopustil úmyselného protiprávneho konania, vyviaznuť bez reálneho uspokojenia poškodeného. V petite odvolania žiada, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne rozhodol tak, že konkurz sa nezrušuje a ďalej navrhuje, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 4. K odvolaniu veriteľa sa písomne vyjadril správca JUDr. Stanislav Demčák, LL.M., ktorý uviedol, že argumentácia veriteľa nesmeruje proti samotnému výroku o zrušení konkurzu, ale proti budúcemu rozhodovaniu o oddlžení úpadcu. Správca zdôraznil, že napadnuté uznesenie sa týka výlučne zrušenia konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku podľa § 102 ods. 3 ZKR, pričom o prípadnom oddlžení úpadcu bude Mestský súd Bratislava III rozhodovať až po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 206f ods. 4 ZKR. Podľa správcu budú námietky veriteľa o nepoctivom správaní úpadcu, jeho nesúčinnosti, či trestnej minulosti predmetom skúmania až v rámci konania o povolení oddlženia. V prípade, že by súd oddlženie povolil, veriteľ má k dispozícií ochranné prostriedky, a to najmä možnosť žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166f ZKR. Správca ďalej uvádza, že samotná existencia možnosti, že úpadca v budúcnosti nadobudne ďalší majetok, nie je dôvodom na ponechanie konkurzu otvoreného, konkurz nemožno viesť „nekonečne“. Všetky zákonné podmienky pre zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku boli podľa správcu naplnené, a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III ako vecne a právne správne potvrdil. 5. K vyjadreniu správcu sa následne písomne vyjadril odvolateľ, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne zdôraznil, že jeho pohľadávka má pôvod v úmyselnom trestnom čine úpadcu a z tohto dôvodu podľa jeho názoru nemôže byť predmetom oddlženia ani zániku v dôsledku konkurzu. Veriteľ nesúhlasil so záverom správcu, že sa môže účinne domáhať ochrany len prostredníctvom žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže inštitút nepoctivého zámeru podľa jeho názoru nepostihuje situácie, v ktorých pohľadávka vznikla priamo z trestnej činnosti dlžníka a veriteľ má už právoplatný rozsudok o náhrade škody. Tvrdí, že v takomto prípade právny poriadok neposkytuje účinný prostriedok nápravy a vzniká „právne vákuum“. Veriteľ poukazuje aj na zásadné rozdiely medzi právnou úpravou konkurzu fyzických osôb účinnou do 28. februára 2017 a právnou úpravou tzv. osobných bankrotov po 1. marci 2017, pričom zdôrazňuje, že novšia právna úprava výslovne chráni pohľadávky z náhrady škody spôsobenej úmyselným konaním (§ 166c ods. 1 písm. d) ZKR). Má za to, že túto zásadu treba zohľadniť aj pri posudzovaní starších konaní. Veriteľ tiež uviedol, že počas konkurzu nebolo preukázané, že by úpadca vyvíjal úsilie smerujúce k uspokojeniu veriteľov, pričom jeho správanie a trestná minulosť svedčia o absencii akejkoľvek snahy o nápravu. Uzavrel, že zrušenie konkurzu bez reálneho uspokojenia pohľadávky poškodzuje princíp právnej istoty a odporuje cieľu konkurzného konania, ktorým je maximálne možné uspokojenie veriteľov. V závere veriteľ trval na návrhu, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň má veriteľ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na základe (§ 34 CSP, § 196a ZoKR) po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP ), postupom bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné potvrdiť ako správne. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania odvolateľa a vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. 7. Podľa § 102 ods. 3 ZKR: Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. 8. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Skutočnosť, či dlžník vyvinul aspoň čiastočné úsilie smerujúce k uspokojeniu veriteľov, nie je predpokladom podľa § 102 ods. 3 ZKR na zrušenie konkurzu. Predmetom konania nie je ani posudzovanie predpokladov pre oddlženie úpadcu, ani skúmanie poctivého zámeru úpadcu. 11. Skutočnosti, či sa úpadca dopustil trestného činu, či vykazoval potrebnú aktivitu v hľadaní zamestnania, rozvíjania podnikania a či poskytoval správcovi súčinnosť, nie sú predpokladom zrušenia konkurzu podľa § 102 ods. 3 ZKR. Konkurzný súd rozhodoval o návrhu správcu na zrušenie konkurzu, a to ako odborne spôsobilej osoby a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Konkurzný súd preskúmal splnenie konečného rozvrhu výťažku, vychádzal z listín založených v spise, realizovaných platieb a dospel k záveru, že konečný rozvrh výťažku bol splnený. 12. Z odvolania odvolateľa nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali opak. Podľa odvolateľa je akceptovateľným zrušenie konkurzu, ak by boli všetci veritelia uspokojení alebo by bolo zrejmé, že už nie je možné získať žiaden ďalší majetok dlžníka. Odvolací súd uvádza, že 100 % uspokojenie v prípade konkurzov sa nepredpokladá, pričom existencia ďalšieho majetku úpadcu súdu preukázaná nebola. Hypotetické úvahy odvolateľa, že sa môžu objaviť ďalšie majetkové zdroje dlžníka, ktoré by mohli byť predmetom konkurznej podstaty, nie sú spôsobilé preukázať dôvodnosť trvania konkurzu a existenciu majetku podliehajúceho konkurzu. 13. Vzhľadom na uvedené by ďalšie trvanie konkurzného konania bolo neúčelné a nehospodárne, osobitne so zreteľom na skutočnosť, že konkurzné konanie trvalo od roku 2014, čiže účastníci konania mali dostatočný časový priestor realizovať svoje práva v konkurznom konaní, príp. predkladať konkrétne skutkové zistenia a dôkazy. 14. Odvolateľ namieta, že nie je zaistené spravodlivé vysporiadanie jeho pohľadávky. Odvolací súd k námietke odvolateľa uvádza, že účelom konkurzu je pomerné uspokojenie veriteľov, nejedná sa o individuálnu exekúciu, ale v ZKR upravený postup speňaženia majetku úpadcu a uspokojenia veriteľov. 15. Odkaz odvolateľa na ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) ZKR neovplyvňuje rozhodnutie konkurzného súdu, nakoľko v tomto konkurznom konaní sa právna úprava § 166c ods. 1 písm. d) ZKR v znení účinnom po 01.03.2017 neaplikuje. Konkurzný súd nemôže na konanie začaté v roku 2014 aplikovať neskoršiu právnu úpravu týkajúcu sa iného typu konkurzného konania na majetok fyzických osôb. 16. Napriek tomu, že odvolateľ pociťuje ujmu na svojich právach, v zmysle právnej úpravy ZKR aplikovateľnej v tomto konkurznom konaní, začatom uznesením súdu zo dňa 28.10.2014, právoplatným dňa 04.11.2014, nie sú splnené zákonné podmienky pre ďalšie trvanie konkurzu. 17. Odvolateľ v podanom odvolaní nepoukázal na konkrétne ustanovenia ZKR, ktoré by mali byť rozhodnutím konkurzného súdu alebo postupom správcu porušené, resp. netvrdil a nepreukázal, či nastali nejaké pochybenia pri splnení konečného rozvrhu výťažku. 18. Námietka odvolateľa, že výrok súdu o zrušení konkurzu nereflektuje, že mal byť poškodený trestným činom dlžníka, pričom hlavným účelom právnych noriem je nastoliť nápravu tohto stavu nahradením škody, podľa názoru odvolacieho súdu nemá oporu v ZKR. Subjektívne očakávania odvolateľa nie sú spôsobilé ovplyvniť postup konkurzného súdu, ktorý je podrobne upravený v ZKR. 19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom správcu, že dôvody odvolania sú relevantné na posúdenie pre prípadné oddlženie, nie však pri zrušení konkurzu. Odvolací súd nezistil nedostatky, ktoré by mali viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. 20. Odvolací súd na podklade odvolania nezistil dôvody, pre ktoré by malo byť odvolaním napadnuté rozhodnutie nesprávne, a preto rozhodnutie potvrdil ako správne podľa § 387 CSP. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 17 CSP tak, že úpadcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu, súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti odvolateľovi, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 22. Toto uznesenie bolo členkami senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). |
| Poučenie: | Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné ( § 198 ods. 1 ZKR) |