| Mestský súd Bratislava III | |
| Spisová značka súdu: | 25K/39/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | eu-mk invest s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 51703394 |
| Adresa dlžníka: | Drieňová 1H, 82101 Bratislava - mestská časť Ružinov, SVK |
| Sudca: | Mgr. Vladimíra Roštárová |
| Správca: | Polomský (S1383) |
| IČO správcu: | |
| Typ správcu: | Predbežný |
| Dátum začatia konania: | 4.7.2025 |
| Dátum začatia procesu: | |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | eu-mk invest s.r.o. |
| IČO: | 51703394 |
| Adresa: | Drieňová 1H, 82101 Bratislava - mestská časť Ružinov |
| ID oznamu: | 1092763 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Bratislava III (kód: 104) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 25K/39/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 17.04.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: eu-mk invest s.r.o., so sídlom Drieňová 1H, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 703 394, právne zastúpený: SOJKA LEGAL s. r. o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 54 810 141, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, s ustanoveným predbežným správcom: JUDr. Ján Polomský, so sídlom kancelárie Miletičova 21, 821 08 Bratislava, značka správcu: S 1383, o odvolaní veriteľa D. S., N.. XX.XX.XXXX, O. C. R., B.: N. U. X, R., C. R., právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom: Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 25K/39/2025 -108 zo dňa 23.09.2025, jednohlasne takto |
| Rozhodnutie: | Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 25K/39/2025 -108 zo dňa 23.09.2025 potvrdzuje. |
| Odôvodnenie: | 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi: eu-mk invest s.r.o. so sídlom Drieňová 1H, 821 01 Bratislava, IČO: 51 703 394 (ďalej len „dlžník“), pre nedostatok majetku. Rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 20 ods. 1, 3, 4, 5, § 21 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR (ďalej len „vyhláška“). 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č. k. 25K/39/2025-39 dňa 26.06.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2025, začal súd na návrh navrhovateľa - dlžníka konkurzné konanie na jeho majetok. Keďže po začatí konkurzného konania mal súd pochybnosti o majetnosti dlžníka, ako aj pochybnosti o tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, uznesením č. k. 25K/39/2025- 44 zo dňa 09.07.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2025, ustanovil dlžníkovi v konkurznom konaní predbežného správcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom kancelárie Miletičova 21, 821 08 Bratislava, značka správcu: S 1383 (ďalej aj „predbežný správca“), ktorému uložil povinnosť zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložiť súdu priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch. 3. Predbežný správca v záverečnej správe o vykonaných úkonoch a zistenej nemajetnosti dlžníka doručenej súdu dňa 11.09.2025 konštatoval, že nezistil žiadny majetok dlžníka. Nebol kontaktovaný zo strany žiadneho veriteľa dlžníka, ktorý by označil akýkoľvek majetok dlžníka. Z registra účtovných závierok vyplýva, že dlžník od roku 2018 zakladal účtovné závierky a počas celej doby existencie nedosiahol žiadne príjmy, žiadne výdavky z podnikania a nenadobudol žiaden majetok. Dlžník podľa zverejnených účtovných závierok evidoval iba finančný majetok vo výške 5.000,- eur z titulu základného imania, ktorý dlžník mal mať na bankovom účte. Podľa súčinnosti dlžníka však dlžník nie je vlastníkom bankových účtov a základné imanie bolo spotrebované, a tak ide o neexistujúci majetok bez hodnoty. Podľa súčinnosti súdneho exekútora dlžník nie je vlastníkom bankových účtov. Dlžník v zozname majetku síce uviedol pohľadávku z titulu pôžičky vo výške 400.000, - eur, ktorá bola dlžníkom vymáhaná aj v súdnom konaní, avšak jeho žaloba bola zamietnutá (rozhodnutie Krajského súdu Nitra č.k. 25Co/51/2024-582 zo dňa 15.01.2025), v dôsledku čoho uvedená pohľadávka neexistuje a jej hodnota je nulová. Vo veci síce bolo podané dovolanie, avšak toto sa týka procesných dôvodov. Vo vzťahu k prípadnej zmluvnej pokute za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas vo výške 12.500,- eur predbežný správca uviedol, že táto by bola sporná a jej vymožiteľnosť, vzhľadom na majetkové pomery štatutárneho orgánu dlžníka, blízka nule. Zdôraznil, že s vedením konkurzu za účelom vymáhania spornej a nevymožiteľnej pohľadávky by vznikali náklady konkurzu, na úhradu ktorých nie je majetok a konkurz nie je možné viesť na dlh. S ohľadom na uvedené preto predbežný správca dospel k záveru, že nebol zistený majetok dlžníka v hodnote minimálne vo výške 6.500,- eur potrebný na vyhlásenie konkurzu, a preto navrhol, aby súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka. 4. Podaním zo dňa 19.09.2025 sa k záverečnej správe predbežného správcu vyjadril dlžník tak, že so zastavením konkurzného konania nesúhlasí, nakoľko pohľadávka vo výške 400.000,- eur je existentná. 5. Vo vzťahu k spornej pohľadávke vo výške 400.000,- eur súd prvej inštancie uviedol, že jej existencia nebola preukázaná, nakoľko o tejto pohľadávke dlžník neúčtoval a zároveň zo strany predbežného správcu bolo predložené právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby dlžníka o zaplatenie 400.000,- eur. Podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť uvedeného rozhodnutia súdu. 6. Súd prvej inštancie uzatvoril, že z predloženej záverečnej správy o vykonaných úkonoch a zistenej nemajetnosti predbežného správcu, ako aj celého spisového materiálu je zrejmý odôvodnený predpoklad, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, teda majetok dlžníka nedosahuje ani hodnotu 6.500 eur. Konajúci súd preto v zmysle ust. § 20 ods. 1 ZKR rozhodol o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote veriteľ D. S., N.. XX.XX.XXXX, O. C. R., B.: N. U. X, R., C. R., prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160//2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Veriteľ preukazuje pohľadávku voči dlžníkovi Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.09.2022 a Dodatkom č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 07.03.2025. V odvolaní uviedol, že uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 23.09.2025, sp. zn. 25K/39/2025, ktorým bolo zastavené konkurzné konanie voči dlžníkovi pre nedostatok majetku, považuje za predčasne vydané. Podľa názoru odvolateľa zo strany správcu ako aj súdu nedošlo k náležitému a potrebnému zisteniu skutkového stavu, a tým došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu a odňatiu práva veriteľovi na prístup k súdu (porušenie práva na spravodlivý súdny proces), keďže znemožnil veriteľovi účasť v konkurznom konaní vedenom na majetok dlžníka. Správca náležitým spôsobom nepreskúmal pravdepodobnosť úspechu dovolateľa v prebiehajúcom dovolacom konaní. Správca sa nepochopiteľne zameral len na rozhodnutie Okresného súdu Nitra a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre a označil majetok za neexistujúci a dubiózny. Podľa názoru odvolateľa nie je úlohou správcu predikovať závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Veriteľ poukazuje hlavne na skutočnosť, že v prípade zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dôjde k výmazu spoločnosti (dlžníka) z Obchodného registra. Uvedeným postupom stratí dlžník právnu subjektivitu (spôsobilosť konať pred súdom) a dovolanie bude odmietnuté, resp. konanie zastavené, čím dôjde k neodvratnej škode veriteľom. Správca má pri svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a práve návrhom na zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku správca zmaril dlžníkovi právo na spravodlivý súdny proces a možnosť zrušenia rozhodnutí nižších inštancií a získanie exekučného titulu voči svojmu dlžníkovi. Je výlučne úlohou Najvyššieho súdu SR rozhodnúť o dovolaní, nepatrí do kompetencii správcu posudzovať a prejudikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Odvolateľ sa zároveň nestotožnil so záverom súdu, že dlžník mal počkať na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu do právoplatného skončenia dovolacieho konania. S poukazom na § 86 ods. 2 ZKR odvolateľ zdôraznil, že je práve úlohou správcu v prípade prebiehajúceho súdneho sporu v tomto pokračovať a správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv. Odvolateľ je zároveň toho názoru, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za riadne a vyčerpávajúco odôvodnené v zmysle požiadavky ustanovenej v § 196 ZKR v spojení s § 220 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akých skutkových a právnych okolností vychádzal súd pri vydávaní napadnutého uznesenia. Má za to, že súd v danom prípade dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym (predčasným) skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko považuje majetok dlžníka za neexistujúci. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 196a ods. 3 písm. b) ZKR postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 23.09.2025, sp. zn. 25K/39/2025 a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. 8. Dlžník sa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.11.2025 v celom rozsahu stotožnil s odvolaním veriteľa a rovnako považuje uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku za predčasne vydané. 9. K odvolaniu veriteľa sa vyjadril predbežný správca, ktorý v prvom rade namietol absenciu aktívnej legitimácie odvolateľa, ktorý podľa názoru predbežného správcu nie je veriteľom dlžníka v zmysle ZKR. Jeho postavenie vyplýva zo zmluvy o postúpení/dodatku, ktoré sú absolútne neplatné (absencia vážnej vôle, preukázaný rozpor s dobrými mravmi...), resp. ide o zastretú mandátnu zmluvu na vymáhanie pohľadávok, ktorá nezakladá odvolateľovi postavenie veriteľa dlžníka podľa hmotného práva. Dôkazom toho sú aj následky tým sledované (viď. zoznam záväzkov). Zmluva o postúpení umožňuje odvolateľovi odstúpiť bez dôvodu a zároveň zakazuje dlžníkovi ďalšie postúpenie. Z výpovede odvolateľa pred súdom prvej inštancie vyplýva, že s dlžníkom sa pri postúpení dohodli, že dlžník podá žalobu, čo práve zodpovedá mandátnej zmluve. Dlžník neúčtoval ani o pohľadávke samotnej a ani o žiadnom náklade na jej obstaranie a vymáhanie (trovy PZ), ktoré vôbec ani neplatil (nemal z čoho). Dodatok uzatvorený po právoplatnom zamietnutí žaloby „navyšuje“ odplatu za „nič“ o 300.000,- eur splatných do 31.12.2026, pričom tento záväzok dlžník ani len nezahrnul do zoznamu záväzkov napriek vyhláseniu o úplnosti a správnosti s následkami trestno-právnej zodpovednosti, čo je ďalším dôkazom v mozaike o tom, že dovolateľ nie je veriteľom dlžníka. Takto vykonštruované „veriteľstvo“ je podľa názoru predbežného správcu zjavne neplatné a nezakladá odvolacie oprávnenie podľa § 20 ods. 3 ZKR. K odvolacej námietke porušenia práva na spravodlivý proces predbežný správca uviedol, že zastavenie podľa § 20 ods. 1 ZKR je viazané na stav majetku v čase rozhodovania. Samotná existencia podaného dovolania (procesný dôvod) nezakladá majetok ani neodkladá účinky právoplatného sporového neúspechu a samotné rozhodnutie nič nezmení na nevymožiteľnosti pohľadávky. Predbežný správca zdôraznil, že konkurz nie je prostriedok na zachovanie či financovanie ďalších sporových krokov. Nie je možné viesť konanie „na dlh“ bez majetkového základu. Odvolateľ nijako nekonkretizuje procesné pochybenie konkurzného súdu pri zisťovaní majetku a jeho námietka je len polemická a míňa sa s predmetom § 20 ZKR. K námietke odvolateľa smerujúcej k nesprávnym skutkovým zisteniam predbežný správca uviedol, že skutkové závery súdu (nemajetnosť, nulová hodnota „pohľadávky“; nulová vymožiteľnosť, záporná ekonomika) sú podložené Záverečnou správou a obsahom spisu. Odvolateľ nepredložil žiadny dôkaz o existencii likvidného majetku a jeho reálnej trhovej hodnote. Pohľadávku sám ešte pred jej zamietnutím súdom postúpil za 3500 eur. Polemika o hypotetickom výsledku dovolania je pre § 20 ods. 1 ZKR právne irelevantná. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci predbežný správca uviedol, že konkurzný súd správne aplikoval § 20 ods. 1 ZKR. Ak majetok dlžníka nedosahuje 6 500 eur, konanie sa zastaví. Účel konkurzu (§ 91 ZKR) smeruje k speňaženiu existujúceho majetku, avšak v tomto prípade nie je čo speňažovať a pokračovanie v sporovaní by len zvyšovalo náklady bez prínosu pre veriteľov a vytváralo garantovanú stratu. Odvolanie veriteľa nevyvracia rozhodné skutkové zistenia; nepreukazuje existenciu speňažiteľného majetku, ani zloženie preddavku; jeho cieľom je fakticky len pokračovať vo vymáhaní neexistujúcej a nevymáhateľnej pohľadávky „na účet“ konkurzu, čo ZKR neumožňuje. Predbežný správca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 20 ods. 4 ZKR potvrdil; subsidiárne, aby odvolanie odmietol pre nedostatok aktívnej legitimácie odvolateľa. 10. Odvolateľ následne v reakcii na vyjadrenie predbežného správcu, že odvolací súd môže napadnuté uznesenie potvrdiť, resp. zmeniť a vyhlásiť konkurz, len ak sú závery o nemajetnosti nesprávne, alebo odvolateľ zložil preddavok na náhradu nákladov, uviedol, že ZKR v ustanovení § 20 ods. 4 uvádza, že odvolací súd zmení napadnuté uznesenie tak, že vyhlási konkurz, ak súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania nesprávne. Odvolateľ je toho názoru, že ide o akékoľvek nesprávne rozhodnutie, nie len nesprávne posúdenie o nemajetnosti. Rovnako nie je rozhodnutie odvolacieho súdu viazané na zloženie preddavku na úhradu nákladov konkurzu. Podľa názoru odvolateľa sa predbežný správca snaží ohýbať zákonné ustanovenia tak, ako mu to práve vyhovuje, aby zabránil vyhláseniu konkurzu. Ak existujú pochybnosti o majetnosti dlžníka, súd musí vyhlásiť konkurz. Odvolávanie sa správcu na právoplatné súdne rozhodnutie, voči ktorému je podaný mimoriadny opravný prostriedok, je nedostatočné. Odvolateľ konštatuje, že správca sa v dôsledku svojej zákonnom uloženej povinnosti definovanej v § 40 ods. 2 ZKR stáva subjektom povinným zo zodpovednosti za škodu, kedy zároveň vstupuje do práv a povinností člena štatutárneho orgánu v rozsahu práv a povinností týkajúcich sa majetku patriaceho do majetkovej podstaty úpadcu. Za speňažovanie je považované aj vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Záverom odvolateľ opakovane uvádza, že konkurzné konanie sa zastavuje až keď sa bez ďalších pochybností zistí majetok, ktorý nebude postačovať na úhradu nákladov konkurzu. Ak však exitujú pochybnosti o majetnosti dlžníka, súd musí vyhlásiť konkurz. 11. K vyjadreniu odvolateľa predbežný správca uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom podanom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.11.2025 a na záveroch záverečnej správy o nemajetnosti. Dlžník nemá majetok aspoň v hodnote 6.500,- eur, uvádzaná „pohľadávka“ nemá reálnu (trhovú) hodnotu a nie je čo speňažovať. Napadnuté uznesenie o zastavení konania pre nedostatok majetku je vecne správne a spravodlivé. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že „ak existujú pochybnosti o majetnosti dlžníka, súd musí vyhlásiť konkurz“, predbežný správca uvádza, že ide o právne nesprávny a nebezpečný výklad, ktorý popiera zmysel § 20 ods. 1 ZKR, ktorý nestavia rozhodovanie na abstraktných „pochybnostiach“, ale na zistení, či majetok dosahuje zákonný prah, čo je podstatou funkcie predbežného správcu. V tejto veci pochybnosti odstránil predbežný správca odborným zistením majetkových pomerov a vyhodnotením jedinej uvádzanej položky ako bezcennej. Súd prvej inštancie tento záver prevzal. Odvolateľ neoznačil jediný konkrétny majetok dlžníka, ktorý by tento prah naplnil. Pokiaľ zase odvolateľ tvrdí, že odvolávanie sa správcu na právoplatné rozhodnutie, voči ktorému je podaný mimoriadny opravný prostriedok, je „nedostatočné“, predbežný správca uvádza, že nevykonáva „predikciu“ rozhodnutia dovolacieho súdu, ale je povinný určiť hodnotu majetkovej položky podľa jej reálnej speňažiteľnosti ku dňu posúdenia a podľa skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania o zastavení konania podľa § 20 ZKR. Právoplatne zamietnutá žaloba znamená, že dlžník nemá k dispozícii reálne speňažiteľnú peňažnú pohľadávku a dovolanie je len potenciál budúcej procesnej udalosti, ktorá dnes nevytvára majetok a už vôbec nevytvára majetok aspoň 6.500,- eur. 12. Ďalšie vyjadrenie nebolo doručené súdu. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP, § 196a ZKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné potvrdiť ako správne. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania odvolateľa, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. 14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne a presvedčivo vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery, ktoré odvolací súd odkazuje a sa s nimi stotožňuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovné: 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. 18. Podľa § 20 ods. 3 ZKR, uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku súd doručí účastníkom konkurzného konania. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý veriteľ dlžníka. Podanie odvolania veriteľom, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, sa považuje za pristúpenie do konkurzného konania. 19. Podľa § 20 ods. 4 ZKR, ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka aj vtedy, ak veriteľ, ktorý podal odvolanie, zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu. 20. Podľa § 20 ods. 5 ZKR, ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku, účinky začatia konkurzného konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Súd zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v insolvenčnom registri bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť. 21. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a § 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. 22. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500 eur. 23. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky, hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. 24. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 25. Podľa § 198 ods. 1 ZKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. 26. Podľa § 206q ods. 4 ZKR, ustanovenia § 197a až 199, § 201, § 203 a 203b v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použijú aj v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, okrem konaní podľa § 206; právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní do 30. septembra 2025, zostávajú zachované. 27. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi podľa § 20 ods. 1 ZKR, keď dospel k záveru o nemajetnosti dlžníka, t. j. majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu. Predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie bolo posúdenie, či boli naplnené podmienky pre vyhlásenie konkurzu v zmysle § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., teda či majetok dlžníka dosahuje hodnotu aspoň 6.500,- eur. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a je potrebné konanie zastaviť. Okrem existencie úpadku dlžníka je ďalšou materiálnou podmienkou na vyhlásenie konkurzu existencia majetku potrebného na úhradu nákladov konkurzného konania. Súd môže vyhlásiť konkurz len vtedy, ak má dlžník majetok postačujúci na úhradu týchto nákladov. Existenciu majetku musí mať súd pozitívne preukázanú a zistenú v potrebnom rozsahu. Pokiaľ by dlžník nemal majetok potrebný ani na úhradu nákladov konkurzného konania, nie je možné dosiahnuť účel konkurzu, ktorým je aspoň pomerné uspokojenie veriteľov, a konanie preto nemôže ďalej prejsť do štádia vyhlásenia konkurzu, nakoľko by išlo o nehospodárny postup smerujúci k nárastu pohľadávok proti podstate bez ich uspokojenia v plnom rozsahu. 28. Preskúmaním veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zo správ predbežného správcu, ako aj z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie konkurzu, nakoľko majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní vyhodnotil, že sporná pohľadávka dlžníka vo výške 400.000,- eur, ktorú dlžník uviedol v zozname majetku a ktorú neevidoval v účtovníctve, avšak považuje ju dlžník za „existentnú“, je nevymožiteľná s nulovou hodnotou. Odvolateľ spochybnil tento záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti dlžníka, resp. má za to, že v prípade pochybností o majetnosti dlžníka súd musí vyhlásiť konkurz. 29. Odvolací súd v tejto súvislosti v prvom rade konštatuje, že pre účely posúdenia majetnosti dlžníka v štádiu pred vyhlásením konkurzu je rozhodujúci aktuálny stav majetku, ktorý je reálne speňažiteľný alebo vymožiteľný a teda aj použiteľný na úhradu nákladov konkurzu. Z vyjadrení predbežného správcu ani z listín preukazujúcich stav majetku nebolo preukázané, že majetok úpadcu dosahuje hodnotu 6.500,- eur. 30. Zo správy predbežného správcu a obsahu spisu vyplýva, že o predmetnej pohľadávke dlžníka bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/51/2024-582 zo dňa 15.01.2025, ktorým bola žaloba dlžníka zamietnutá. Skutočnosť, že dlžník podal dovolanie, nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného rozhodnutia. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a samo o sebe nezakladá „existenciu“ majetkového práva, ktoré bolo súdnou autoritou právoplatne popreté. Pre súd je teda záväzné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola žaloba o zaplatenie pohľadávky zamietnutá, t. j. pohľadávka nie je po preskúmaní súdom a vykonaní dokazovania dôvodná. Vzhľadom na uvedené nemožno tvrdenú pohľadávku považovať za majetok úpadcu na účely posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vyhlásenie konkurzu. 31. Odvolací súd uvádza, že majetok, ktorého existencia je sporná a ktorého vymoženie by si vyžadovalo ďalšie súdne konania s neistým výsledkom a vysokými nákladmi, je čisto hypotetickej povahy a nemožno ho tak považovať za majetok použiteľný na krytie budúcich nákladov konkurzu a teda nemožno konštatovať splnenie predpokladu na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 20 ods. 1 ZKR. Účelom tohto zákonného nastavenia je zabrániť vedeniu tzv. „konkurzov na dlh“, kedy by náklady na činnosť správcu a súdu prevyšovali hodnotu samotnej podstaty, v danom prípade zatiaľ hypotetickej podstaty. 32. Keďže predbežný správca preukázal nulovú hodnotu ostatných zložiek majetku (spotrebované základné imanie, neexistencia bankových účtov a hmotného majetku), súd prvej inštancie postupoval správne, ak konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastavil, keďže majetok dlžníka nedosahuje hodnotu 6.500,- eur. 33. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 34. Odvolací súd sa tak nestotožnil s názorom odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku je predčasné, a že zo strany súdu a správcu nedošlo k náležitému a potrebnému zisteniu skutkového stavu a tým došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 35. V posudzovanej veci odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci. K nemu dochádza vtedy, ak súd z riadne zisteného skutkového stavu vyvodí chybný právny záver. Odvolací súd však konštatuje, že k takémuto pochybeniu nedošlo. Jedinou deklarovanou položkou majetku dlžníka bola pohľadávka, o ktorej už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo v sporovom konaní právoplatne rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá. Jej reálna hodnota je preto nulová a existencia majetku nebola preukázaná. Podané dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom s neistým výsledkom, ktorý nezakladá bonitu majetku. Konkurzné konanie nesmie slúžiť ako nástroj na financovanie neistých sporov dlžníka, nakoľko by to viedlo k prehlbovaniu straty a vzniku nových pohľadávok proti podstate. 36. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uznesenie o zastavení konkurzného konania nebráni opätovnému podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, ak dôjde k zmene skutkového stavu odôvodňujúceho podanie návrhu. Rovnako mohlo k vyhláseniu konkurzu smerovať aj zloženie preddavku odvolateľom v zmysle § 20 ods. 4 ZKR. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd vyhlási konkurz aj vtedy, ak dlžník nemá dostatočný majetok, ale veriteľ zloží preddavok na úhradu nákladov konkurzu. ZKR pritom zaraďuje právo na vrátenie tohto preddavku medzi pohľadávky proti podstate. Ak teda veriteľ videl ekonomickú opodstatnenosť konkurzu s očakávaným pozitívnym efektom na veriteľov (úspech v dovolacom konaní, následnú vymožiteľnosť spornej pohľadávky a peňažné prostriedky do konkurznej podstaty), nič mu nebránilo postupovať podľa § 20 ods. 4 ZKR, pričom preddavok by bol pohľadávkou proti podstate. 37. Pokiaľ odvolateľ ďalej namieta nedostatočné odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že odvolateľ nešpecifikuje, čo v odôvodnení chýba a jeho všeobecná výhrada tak neobstojí. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je náležite odôvodnené a zrozumiteľné. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku majetku dlžníka ako dôvodu pre zastavenie konkurzného konania jasne vyplýva zo záverečnej správy predbežného správcu a obsahu spisového materiálu. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s námietkou spornosti pohľadávky, ktorej existenciu nemal súd za preukázanú, čo nevyvrátil ani odvolateľ podaným odvolaním. Práve naopak, argumentácia odvolateľa sa javí miestami nezrozumiteľná, keď v jednej časti namieta, že správca náležitým spôsobom nepreskúmal pravdepodobnosť úspechu dovolateľa v prebiehajúcom dovolacom konaní, avšak vzápätí odvolateľ zároveň vyslovuje názor, že nie je úlohou správcu predikovať závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 38. Konkurzný súd tak postupoval správne, keď konkurzné konanie zastavil a zabránil tak pokračovaniu neúčelného konania a vyhláseniu konkurzu, ktoré by len zbytočne administratívne a finančne zaťažovalo súd aj správcu bez perspektívy reálneho výsledku a naplnenia účelu konkurzu. 39. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona o reštrukturalizácii nie je prípustné (§ 198 ods. 1, tretia veta ZKR). |