| Okresný súd Žilina | |
| Spisová značka súdu: | 9R/1/2024 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | HASTRA s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 31606296 |
| Adresa dlžníka: | Dolné Rudiny 2/3528, 01001 Žilina, SVK |
| Sudca: | JUDr. Gabriela Bargelová |
| Správca: | Origon Recovery Solutions, k. s. (S2082) |
| IČO správcu: | 55103821 |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 14.11.2024 |
| Dátum začatia procesu: | 14.11.2024 |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Origon Recovery Solutions, k. s. |
| IČO: | 55103821 |
| Adresa: | Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto |
| ID oznamu: | 1088246 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Žilina (kód: 131) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 9R/1/2024 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 19.03.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Žilina v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka: HASTRA, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 606 296, správcom ktorého je: Origon Recovery Solutions, k.s., so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821, takto |
| Rozhodnutie: | Zrušuje uznesenie veriteľského výboru prijaté na zasadnutí veriteľského výboru zo dňa 18.02.2026, ktoré bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 20.02.2026, v znení: „Veriteľský výbor ukladá správcovi Origon Recovery Solutions, k.s., so sídlom kancelárie: Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821, správcovi úpadcu HASTRA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 606 296, ako člen príslušného orgánu podľa ust. § 82 ods. 2 písm. c) a § 83 ods. 1 písm. d) ZKR záväzný pokyn v nasledovnom znení: Správca speňažení všetok majetok vo všeobecnej podstate v jeho aktuálnom znení spoločne s ostatným majetkom úpadcu HASTRA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 606 296 ako celok - podnik úpadcu vo verejnom ponukovom konaní vedenom správcom v insolvenčnom registri za podmienok uvedených v prílohe k tejto zápisnici zo zasadnutia veriteľského výboru.“ |
| Odôvodnenie: | 1. Uznesením č. k. 9R/1/2024 - 1128 zo dňa 07.11.2024 súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu súd ustanovil: Origon Recovery Solutions, k.s., so sídlom kancelárie Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 103 821. 2. Podaním doručeným súdu dňa 23.02.2026 veriteľ úpadcu - obchodná spoločnosť VANNES, s.r.o., IČO: 46 393 820 podal návrh, aby sú zrušil uznesenie veriteľského výboru prijaté veriteľským výborom na zasadnutí dňa 18.02.2026, pričom prijaté uznesenie považuje za rozporné so spoločným záujmom veriteľov na ich uspokojení v čo najvyššej miere, nakoľko podľa jeho názoru na základe nastavených podmienok sa nedosiahne čo možno najvyšší výťažok zo speňaženia majetku úpadcu. Svoj návrh odôvodnil nasledovne: Fakt, že prijaté uznesenie slúži iba potrebám veriteľského výboru a je s vysokou pravdepodobnosťou nastavený iba pre jedného vopred stanoveného úspešného uchádzača, vyplýva z prílohy č. 1, podľa ktorej veriteľský výbor: a) bez ďalšieho môže vylúčiť, ktorúkoľvek ponuku, citujeme: • príslušný orgán má právo ktorúkoľvek predloženú ponuku ktoréhokoľvek úspešného záujemcu odmietnuť aj bez uvedenia dôvodu; b) môže manipulovať s obsahom ponukových obálok, keďže správca má povinnosť neotvorené obálky doručiť veriteľskému výboru. Oproti prílohe č. 1 k prijatému uzneseniu veriteľského výboru zo dňa 20.01.2026 došlo k zmene, kedy veriteľský výbor bude otváranie obálok realizovať na zasadnutí veriteľského výboru za prítomnosti správcu. Táto zmena však v zásade nič nemení na tom, že celý proces je nastavený netransparentne a ponecháva priestor na manipuláciu s obsahom obálok, ktoré musí správca doručiť veriteľskému výboru a do kontaktu s nimi príde znova až na zasadnutí veriteľského výboru. Takýto postup vyvolá u každého potenciálneho záujemcu pochybnosti o nezaujatosti veriteľského výboru a transparentnosti celého predaja a účasť v ponukovom konaní bude považovať za plytvanie času a prostriedkov. • ponuky bude možné predkladať výlučne v listinnej podobe Správcovi, ktorý všetky jemu doručené a neotvorené ponuky, zapečatené a bez pochybností označené ako ponuky doručí na adresu predsedu veriteľského výboru FENESTRA Construction, s. r. o., so sídlom Priemyselná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 56 515 910 za účelom vyhodnotenia ponukového konania a to najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplynutia lehoty na predkladanie ponúk; • otváranie obálok ponúk bude realizovať predseda veriteľského výboru a bude prebiehať na zasadnutí veriteľského výboru za prítomnosti správcu; • ponuky budú po otvorení bezodkladne poskytnuté správcovi spoločne so zápisnicou z veriteľského výboru; správca je povinný vyhodnotiť ponukové konanie a doručiť vyhodnotenie ponukového konania spoločne s kópiami ponúk členom príslušného orgánu v lehote piatich (5) dní odo dňa doručenia ponúk správcovi c) bude vychádzať z minimálnej hodnoty 3.000.000, eur, ktorá je v porovnaní so súpisovou hodnotou nehnuteľností neprimerane nízka: • jednotlivé kolá ponukového konania budú určovať najnižšiu ponuku, pri ktorej sa na ponuku prihliada, na sumu 3.000.000,00 eur; nedosiahnutie uvedenej výšky ponuky v ponukovom kole spôsobuje vylúčenie ponuky z vyhodnotenia Hoci veriteľský výbor navýšil oproti uzneseniu zo dňa 20.01.2026 najnižšiu ponuku, na ktorú sa prihliada z 2 miliónov eur na 3 milióny, stále sa nejedná ani o tretinu hodnoty majetku, ktorý by sa v rámci podniku mal stať predmetom predaja. Len samotná prevádzková budova v Žiline (súp. č. 3528) mala aktualizovanú súpisovú hodnotu 3.061.640,- eur Pozemky pod budovou a v okolí tejto budovy dosahovali hodnotu takmer 2 mil. eur. Bytový dom v Belej spolu s hotelom takmer 4 mil. eur. Nastavenie najnižšej ponuky vo výške 3 mil. eur je preto stále neprimerané a poškodzuje záujmy veriteľov. Veriteľský výbor v zápisnici zo dňa 18.02.2026 argumentuje, aké pohnútky ho vedú k zvolenému spôsobu speňažovania majetku, čím zároveň chcel argumentačne vyvrátiť naše tvrdenia v Návrhu na zrušenie uznesenia, ktorý sme podali dňa 09.02.2026. Podľa jeho názoru je potrebné prihliadať na časové a nákladové hľadisko. Uvedený argument považujeme za špekulatívny a zavádzajúci. Na jednej strane členovia veriteľského výboru prítomní na zasadnutí hovoria o časovom hľadisku, na strane druhej, predseda veriteľského výboru, spoločnosť FENESTRA Construction, s.r.o. v protiklade s týmto argumentom bol absolútne nečinný v čase, kedy bol súčasťou veriteľského výboru spolu s veriteľmi Slovenská sporiteľňa, a.s. a Finančné riaditeľstvo. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. na schôdzi veriteľov zo dňa 21.10.2025, ako je prezentované vyššie. Je paradoxné, že aktivitu ohľadom speňažovania majetku začala FENESTRA Construction, s.r.o. vyvíjať až po ovládnutí veriteľského výboru spriaznenými veriteľmi B C S R Recovery s.r.o. a ABS Solution, s.r.o. Argumentácia ohľadom časového hľadiska preto vyznieva minimálne v podaní FENESTRA Construction, s.r.o. nemiestne. Prijaté uznesenie žiadame zrušiť aj z dôvodu, že požadované speňažovanie naráža na absenciu podniku, ktorý by bolo možné predať, keďže chýbajú definičné znaky podniku. Podľa § 5 Obchodného zákonníka, podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobnýcha nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Judikatúra (najmä európska a súťažnoprávna) pracuje s tým, že podnik alebo jeho časť musí mať charakter fungujúceho hospodárskeho celku, resp. byť schopný pokračovať v hospodárskej činnosti. Hoci nejde o požiadavku výslovne uvedenú v § 5 Obchodného zákonníka, ide o výkladový záver súdov. Pre správne posúdenie, či sa jedná o podnik, alebo nie (aj v kontexte jeho predaja, ako to požaduje veriteľský výbor) je rozhodujúce, či hospodárska jednotka si zachováva svoju identitu a umožňuje pokračovanie činnosti. Jedným z rozhodujúcich faktorov sú zákazníci, dodávatelia, zamestnanci, goodwill, budovy, či iný majetok. Samotný predaj jednotlivých aktív preto nemusí stačiť, pretože sa skúma, či ide o prevod podniku ako „going concern“. Ako je zrejmé zo stavu úpadcu, podnik s výnimkou prenájmu nehnuteľností nevykonáva žiadnu činnosť. Ani nemôže, keďže nemá zamestnancov, ktorí by dokázali pokračovať v činnosti. Reálne má spoločnosť už iba jedného zamestnanca, s ktorým nebol ukončený pracovný pomer v dôsledku ochrannej doby v zmysle Zákonníka práce. U ďalších piatich zamestnancov je existencia pracovného vzťahu iba formálna, pričom možno konštatovať, že sa nejedná o zamestnancov, ktorí by boli schopní viesť podnik. Absentuje aj vozový park, ktorý je z predaja podniku vylúčený, ako konštatuje i samotný veriteľský výbor. Priamo možno vylúčiť aj dodávateľské a iné obchodné vzťahy, ktoré sú pretrhnuté dlhodobou nečinnosťou v bývalej hlavnej činnosti úpadcu - stavebníctve. Za daných okolností je preto namieste konštatovať, že celý podnik úpadcu ani nemožno predať. 3. Uznesením č. k. 9R/1/2024 zo dňa 02.03.2026 súd pozastavil účinky napadnutého uznesenia veriteľského výboru a vyzval správcu, aby z titulu svojej funkcie poskytol odborné vyjadrenie k niektorým posudzovaným okolnostiam. 4. Správca v podaní doručenom súdu dňa 09.03.2026 uviedol, že súpisová hodnota majetku len Podnik - definovaný ako súbor majetku v záväznom pokyne veriteľského výboru predstavuje sumu vo výške 14.766.573,- eur. Správca skonštatoval, že poznámky o spornom zápise sú v súčasnosti evidované v súpise majetku iba k 2 skupinám majetku, pričom záväzný pokyn veriteľského výboru sa týka iba nehnuteľnosti - areál Hotela v k.ú. Belá (poznámka spornosti v prospech Marino Goleš, majetok formálne vo vlastníctve 3. osoby), majetok zapísaný do súpisu Oddelenej podstaty SLSP a Oddelenej podstaty STRABAG. S ohľadom na doterajšiu komunikáciu s osobou Maríno Goleš správca vychádza z dôvodného predpokladu, že v čase speňaženia majetku (podpisu kúpnej zmluvy s úspešným záujemcom) márne uplynie lehota 40 dní stanovená Okresným súdom Žilina pre osobu Marino Goleš, na základe čoho dôjde k výmazu predmetnej poznámky spornosti zo súpisu a majetok bude možné v rámci konkurzu speňažiť. Poznámka o spornom zápise sa týka aj 2. skupiny majetku - hnuteľné veci - motorové vozidlá v počte 45 kusov, ktorý však nie je predmetom predaja v zmysle definície Záväzného pokynu, nakoľko dôvodom vylúčenia tejto skupiny majetku zo speňažovania v rámci udeleného záväzného pokynu je skutočnosť, že pred Okresným súdom Žilina prebiehajú excindačné spory, kde žalobcom sú osoby, v prospech ktorých je zapísaná v súpise poznámka spornosti, pričom nie je predpoklad, že tieto súdne spory budú do času vyhodnotenia ponúk ukončené a tým s najväčšou pravdepodobnosťou nebude splnená podmienka speňaženia definovaná v ust. § 78 ods. 6 ZKR. Správca zároveň uviedol, že podľa jeho názoru majetok Úpadcu podliehajúci konkurzu možno speňažiť aj ako súbor majetkových zložiek tvoriacich podnik, teda prostredníctvom predaj podniku úpadcu ako celku, s vylúčením 45 motorových vozidiel v zmysle Záväzného pokynu. Správca v rámci výkonu správcovskej činnosti, v iných konkurzných konaniach, v obdobných situáciách speňažoval podnik (či už celý podnik, alebo časť podniku). Rovnako správca vníma, že v insolvenčnej praxi na Slovensku je najmä predaj časti podniku bežne využívaný spôsob speňažovania, osobitne v prípadoch, pokiaľ súčasťou časti podniku sú aj nehnuteľnosti a právne vzťahy týkajúce sa nehnuteľností. V posudzovanom prípade úpadcu správca od začiatku konkurzu pokračuje v prevádzkovaní podniku v zmysle ust. § 88 ZKR. Na začiatku konania, po vyhlásení konkurzu v 11/2024, keď si správca zriadil prístupy k bežnému účtu úpadcu HASTRA s.r.o., ktorý používa v rámci konkurzu, bol zostatok na bežnom účte 0 EUR. Aktuálny zostatok na predmetnom bežnom účte úpadcu HASTRA v 3/2026 presahuje výšku 200.000,- EUR. Najvyššou skupinou platieb, ktoré správca zinkasoval na bežný účet, predstavujú úhrady nájomného za prevádzkované nehnuteľnosti. Správca uzatvoril nájomné zmluvy s 3. osobami ako nájomcami na všetky nehnuteľnosti zapísané do súpisu majetku, pričom správca priebežne monitoruje a vyhodnocuje plnenie podmienok definovaných v ust. § 88 ods. 1 písm. a), b), c) ZKR. Správca okrem príjmu z nájmu eviduje aj vymožené plnenia od niektorých dlžníkov úpadcu, však celková doposiaľ vymožená suma, od vyhlásenia konkurzu, predstavuje iba cca. 50.000 EUR. Z uvedeného vyplýva, že väčšina finančných prostriedkov, zabezpečených správcom počas konkurzu, pochádza z nájmu nehnuteľností ako spôsobu prevádzkovania podniku úpadcu. Pokiaľ ide o legislatívne vymedzenie podniku, v zmysle § 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník sa podnikom rozumie: „(...) súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.”. Z uvedeného je podľa jeho názoru dovoditeľné, že podnik tvoria hmotné, osobné a nehmotné zložky podnikania, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu majú slúžiť prevádzkovaniu podniku. Hmotné zložky podniku tvoria najmä nehnuteľnosti, stroje, technologické zariadenia, kancelárska technika a iné veci, pokiaľ sú vo vlastníctve podnikateľa. Osobné zložky podniku predstavuje samotný podnikateľ a jeho tvorivý potenciál; pri právnickej osobe ide predovšetkým o organizáciu tvorby vôle a rozhodovania, odbornú úroveň riadiacich osôb (členov orgánov spoločnosti, prípadne prokuristov) a o štruktúru, kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov. Nehmotné zložky podniku tvoria najmä práva a majetkové hodnoty nehmotnej povahy, napríklad pohľadávky, práva duševného vlastníctva v hospodárskej oblasti, výlučné práva (napr. právo k obchodnému menu a ďalšie práva priemyselného vlastníctva) a nevýlučné práva (napr. dobrá povesť právnickej osoby, obchodné tajomstvo, know-how, logo či franšíza), ako aj práva vyplývajúce zo zmluvných vzťahov, najmä z licenčných, nájomných alebo poistných zmlúv. Kumulatívna existencia všetkých troch zložiek podniku však nie je nevyhnutnou podmienkou. V konkrétnom prípade podnik nemusí obsahovať všetky tri zložky súčasne; rozhodujúce je, aby súbor majetkových hodnôt a práv tvoril funkčný celok spôsobilý slúžiť na výkon podnikateľskej činnosti. V praxi sa preto môže vyskytnúť podnik, v ktorom prevažujú len niektoré z uvedených zložiek, pričom ostatné môžu absentovať alebo byť zastúpené len v minimálnej miere. 5. V podaní doručenom súdu dňa 16.03.2026 sa k vyjadreniu správcu vyjadril veriteľ VANNES, s.r.o., v ktorom uviedol, že tvrdenie správcu o tom, že pokračuje v prevádzkovaní podniku, a to prostredníctvom prenájmu nehnuteľností s poukazom na ustanovenie § 88 ZKR, považuje za zavádzajúce, keďže ako už v návrhu na zrušenie uznesenia veriteľského výboru zdôraznil, nie sú naplnené definičné znaky podniku. Správca síce súdu predkladá skutočnosť, že „prevádzkovaním podniku“ zinkasoval na bežný účet nájomné vo výške 200.000,- eur, v skutočnosti sa však podľa jeho názoru o prevádzkovanie podniku nejedná, ale ide o konanie správcu v zmysle § 86 ods. 3 ZKR, podľa ktorého môže prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Pokiaľ teda správca uzatvoril nájomné zmluvy s 3. osobami a inkasoval nájomné, nejednalo sa o spôsob prevádzkovania podniku, ale výlučne o zákonom predpokladaný postup za účelom zabezpečenia výťažku z majetku úpadcu. Správca ďalej argumentuje tým, že jednotlivé zložky podniku nemusia existovať kumulatívne. Rozhodujúce je, aby súbor majetkových práv tvoril funkčný celok spôsobilý slúžiť na výkon podnikateľskej činnosti. V zásade sa stotožňuje s tvrdením správcu, nesúhlasí však s tvrdením, že úpadcu a jeho jednotlivé zložky možno ešte stále považovať za podnik. Je zrejmé, že u úpadcu absentujú hneď viaceré zložky podniku. Na strane úpadcu ostal len hmotný majetok vo forme nehnuteľností a hnuteľných vecí, pričom hnuteľné veci tvorené 45-timi vozidlami sú z navrhovaného predaja vylúčené. V prípade nehmotných zložiek môžeme hovoriť o absencii akejkoľvek hodnoty, ktorá by mohla prispieť k vyššiemu výťažku. Obchodné meno je vzhľadom k nevysporiadaným povinnostiam či už vo vzťahu k dodávateľom alebo odberateľom skôr negatívnym faktorom. Rovnako tak goodwill, či know-how nepredstavujú žiadnu hodnotu u podniku, ktorý sa dostal do konkurzu a zanechal miliónové dlhy a škody a ktoré je primárne viazaná na osobnú zložku. Osobná zložka reprezentovaná zamestnancami, resp. organizačnou štruktúrou fakticky neexistuje, rovnako ako reálne neexistujú zmluvné vzťahy s odberateľmi a dodávateľmi. Je zrejmé, že ani pohľadávky, ktoré úpadca evidoval voči svojim dlžníkom nezodpovedali reálnemu stavu, čo korešponduje aj s tvrdením správcu, že sa mu doteraz podarilo vymôcť iba cca 50.000,- eur. Hlavným zameraním úpadcu bola stavebná činnosť. Tomu zodpovedala i štruktúra podniku tvorená strojmi, zariadeniami, vozidlami, zamestnancami, obchodnými partnermi. Z predmetného podniku však zostali v zásade len hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré nepredstavujú podnik ani v prípade, keby veriteľský výbor a správca pri predaji počítali s vozovým parkom (ktorý je z predaja podniku vylúčený). Je tiež zjavné, že či už hotel alebo pozemky v Ivanke pri Dunaji do konceptu podniku s ohľadom na hlavné zameranie úpadcu vôbec nezapadajú. I z tohto dôvodu správca ešte dňa 29.10.2025 na zasadnutí veriteľského výboru, na ktorý bol v tom čase ešte pozvaný, presadzoval speňažovanie v rámci troch okruhov, čo v zásade veriteľ považuje za správne. Aj v rámci tohto spôsobu je však potrebné podľa názoru veriteľa zdôrazniť, že ani v prípade predaja časti podniku nebudú naplnené identifikačné znaky podniku, a preto je takýto postup vylúčený. 6. Podľa § 38 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.09.2025 (ďalej len „ZKR“), každý veriteľ zistenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru v insolvenčnom registri domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom veriteľov. Ak je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť. 7. Podľa § 82 ods. 1 ZKR, príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu. 6. Podľa § 82 ods. 2 písm. b) ZKR, príslušným orgánom na účely tohto zákona je (b/) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku. 7. Podľa § 83 ods. 1 ZKR, príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o a) speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný pokyn nevyžaduje, b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, c) spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, d) odplatný prevod podniku alebo jeho časti, e) speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky, f) prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti, g) prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky, h) uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, i) uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie, j) pokračovanie v prevádzkovaní podniku, ak je úpadcom inštitúcia podľa § 176 ods. 1 alebo ods. 5, na ktorú sa vzťahuje šiesta časť tohto zákona, k) zriadenie záložného práva na majetok úpadcu.. 8. Podľa § 83 ods. 3 ZKR, ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade s vytknutými vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu. 9. Podľa § 91 ods. 2 ZKR, účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom. 8. Súd najskôr preskúmal včasnosť podania návrhu veriteľa na zrušenie uznesenia veriteľského výboru, pričom ustálil, že návrh bol podaný včas, nakoľko zápisnica bola zverejnená v insolvenčnom registri dňa 20.02.2026, účinky zverejnenia nastali dňa 21.02.2026 a návrh na zrušenie uznesenia bol doručený súdu dňa 23.02.2026, teda včas. 9. Úvodom súd uvádza, že z komentára - Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 676-680, vyplýva, že „ZKR v záujme urýchlenia konkurzného konania presunul mnohé právomoci súdu na správcu. Súčasne s tým mimoriadne sprísnil zodpovednosť správcu za priebeh konania a najmä za rozsah uspokojenia veriteľov formou zodpovednosti náhrady škody veriteľom a iným osobám. Dohľad veriteľov nad správcom sa prejavuje hlavne v možnosti jeho výmeny a jeho riadenia pri správe a speňažovaní majetku. Dohľad správcu nad veriteľmi je predovšetkým v možnosti popierať im prihlásené pohľadávky a vymáhať pokuty za neoprávnene prihlásené a vymáhané sumy (KR v znení účinnom do 1. 1. 2012). Dohľad súdu nad správcom je v možnosti odvolať správcu súdom. Súd ako dominus litis funguje vždy v prípade konfliktu medzi správcom a veriteľmi alebo medzi veriteľmi navzájom a svoj procesný vplyv prejaví v rozhodnutí sporu, pričom jeho rozhodnutie je záväzné pre účastníkov tohto konfliktu alebo aj iné osoby. Všetky procesné subjekty musia pôsobiť koordinovane, aby sa dosiahol cieľ konania. KR ukladá súdu, správcovi a veriteľskému výboru postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok. Dlžník je povinný poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať (§ 5). Súčasne zákon deklaruje, že veritelia s rovnakými právami majú pri riešení dlžníka rovnaké postavenie, a zakazuje zvýhodňovať niektorých veriteľov (§ 6).“ 10. Vo všeobecnosti platí, že pri predaji majetku patriaceho do všeobecnej podstaty, je oprávneným orgánom na záväzný pokyn veriteľský výbor a pri predaji majetku, ktorý patrí do oddelenej podstaty je príslušným orgánom zabezpečený veriteľ. Pri súbehu zabezpečených veriteľov dáva záväzný pokyn ten zabezpečený veriteľ, ktorému vzniklo ako prvému právo na zabezpečenie. Ak možno dôvodne predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku bude postačovať na uspokojenie pohľadávok viacerých zabezpečených veriteľov, všetci títo zabezpečení veritelia tvoria príslušný orgán. Ak sa časť výťažku použije aj na uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov, príslušný orgán tvoria zabezpečení veritelia spolu s veriteľským výborom. Na spoločný postup veriteľského výboru a zabezpečených veriteľov stačí, ak pred predajom majetku, ku ktorému je zriadené zabezpečovacie právo, sa dá dôvodne predpokladať, že časť výťažku sa použije na uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Účelom kreovania spoločného orgánu je možnosť ovplyvňovať speňaženie majetku všetkými veriteľmi, ktorých sa speňažovanie týka. 11. V tejto konkrétnej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že napadnuté uznesenie veriteľského výboru sa týka speňažovania majetku úpadcu, ktorý je jednak zapísaný v súpise oddelených podstát zabezpečených veriteľov ako aj v súpise všeobecnej podstaty. Súd zároveň ustálil, že veriteľ namietajúci prijaté uznesenie veriteľského výboru vymedzil 3 základné okolnosti, ktoré by mali mať za následok, že prijaté uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. 12. Pokiaľ ide o prvý dôvod a to, že by malo dôjsť k speňaženiu majetku úpadcu ako podniku, súd v tomto ohľade nevzhliadol dôvod na rozpor so spoločným záujmom veriteľov, nakoľko pre veriteľov úpadcu je podľa názoru súdu dôležitá výška uspokojenia ich do konkurzu prihlásených a zistených pohľadávok, pričom samotný spôsob speňaženia, ktorý je v súlade so zákonom a vygeneruje najlepší výsledok je akceptovateľný. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že s účinnosťou od 17.07.2022 došlo k zmene § 92 ZKR, podľa ktorého v súčasnosti, teda aj pre toto konanie, platí, že akýkoľvek majetok, teda aj hnuteľný aj nehnuteľný je možné speňažiť ktorýmkoľvek § 92 ods. 1 ZKR dovoleným spôsobom, a teda už neplatí obmedzenie možnosti speňažiť nehnuteľný majetok iba dražbou, ako tomu bolo v konaniach začatých do 16.07.2022, podľa predpisov účinných do 16.07.2022. Zároveň sa súd v tomto ohľade stotožnil s argumentáciou správcu o tom, že správca od začiatku konkurzu pokračuje v prevádzkovaní podniku v zmysle ust. § 88 ZKR. Správca uzatvoril nájomné zmluvy s tretími osobami ako nájomcami na všetky nehnuteľnosti zapísané do súpisu majetku, pričom správca priebežne monitoruje a vyhodnocuje plnenie podmienok definovaných v ust. § 88 ods. 1 písm. a), b), c) ZKR. Zároveň v zmysle § 92 ods. 3 ZKR platí, že v konkurze je možné speňažiť podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, preto v tomto ohľade podľa názoru súdu nie je prekážkou, ak niektorá zo zložiek majetku patriacich k podniku chýba. 13. Druhým dôvodom, na ktorý veriteľ poukázal je skutočnosť, že minimálna cena vyžadovaná veriteľským výborom pre prvé kolo ponukového konania pri speňažení majetku úpadcu je neprimerane nízka, pričom túto skutočnosť súd v rámci posudzovania možného rozporu so spoločným záujmom veriteľov považoval za relevantnú a tak významnú, že z uvedeného dôvodu považuje prijaté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Z vyjadrenia správcu vyplýva, že súpisová hodnota majetku len podnik - definovaný ako súbor majetku v záväznom pokyne veriteľského výboru predstavuje sumu vo výške 14.766.573,- eur, pričom výška minimálnej ponuky pre prvé kolo ponukového konania stanovená veriteľským výborom vo výške 3.000.000,- eur je teda podľa názoru súdu neprimerane nízka, nezohľadňujúca reálnu hodnotu majetku a v rozpore s postupom, ktorý má pre veriteľov zabezpečiť čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok podľa § 5 ZKR. Zároveň však súd berie do úvahy skutočnosť, že pokiaľ sa bude celý majetok úpadcu predávať ako súbor majetku - podnik, hodnota dosiahnutá v rámci speňaženia nemusí dosiahnuť 100% súpisovej hodnoty jednotlivých zložiek majetku, keďže je potrebné zohľadniť špecifickosť jednotlivých do súpisu majetku zahrnutých vecí ako aj ich umiestnenie, avšak pre účely počiatočných kôl ponukových konaní by táto minimálna požadovaná suma mala podľa názoru súdu dosahovať aspoň 90% súpisovej hodnoty majetku, ktorú je následne možné v prípade nezáujmu potenciálnych kupujúcich postupne znižovať, a to s dôraznom na maximálnu možnú mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov. Súd však nepovažuje za akceptovateľné, aby hneď pri začiatku speňažovania majetku bola minimálna výška ponuky nastavená v tak nízkej výške, teda vo výške 3.000.000,- eur. 14. Tretí argument veriteľa sa dotýkal samotného priebehu ponukového konania a to jednak v možnosti odmietnutia akejkoľvek doručenej ponuky zo strany veriteľského výboru, ako aj v možnosti manipulácie s obsahom ponukových obálok. Veriteľom uvádzané argumenty súd bez ďalšieho nepovažoval za relevantné pre spochybnenie spoločného záujmu veriteľov. Pokiaľ ide o možnosť odmietnutia akejkoľvek ponuky, ide o pomerne bežnú podmienku, ktorú si stanovujú príslušné orgány, pričom účastníci ponukového konania (súťažitelia) budú s touto možnosťou už v rámci vyhláseného ponukového konania oboznámení a zároveň veritelia v prípade, že by podľa ich názoru došlo k nedôvodného odmietnutia ponuky zo strany veriteľského výboru, ktoré by bolo v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, budú mať možnosť domáhať sa jeho zrušenia v zmysle § 38 ZKR rovnakým postupom ako v tomto prípade. V rámci druhej časti tejto námietky týkajúcej sa možnej manipulácie s obsahom ponukových obálok však súd síce nevzhliadol priamo rozpor so spoločným záujmom veriteľov, ale rozpor so zákonom, resp. so samotnými pravidlami speňažovania, čo by mohlo mať aj vplyv na spoločným záujem veriteľov. Podľa § 91 ZKR je subjektom zabezpečujúcim speňaženie majetku úpadcu iba správca, teda akýkoľvek možný zásah do už prebiehajúceho procesu speňaženia, v tomto prípade do vyhodnocovania výsledkov ponukového konania tým, že správca by mal v určitom okamihu ponukového konania odovzdať zatvorené obálky doručené do ponukového konania veriteľskému výboru, je možné podľa názoru súdu chápať ako vstupovanie veriteľského výboru do priebehu samotného speňaženia majetku, čo je však výlučnou právomocou správcu, samozrejme za dodržania príslušnými orgánmi vopred určených pravidiel. V prípade, že sa veriteľský výbor chce priamo zúčastniť otvárania ponukových obálok, súd nevzhliadol dôvod, aby si v rámci záväzného pokynu takéto oprávnenie vymienil, avšak bez toho, aby správca v akomkoľvek okamihu ponukového konania stratil dispozíciu nad doručenými ponukovými obálkami. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj v prípade nenapadnutia dotknutého uznesenia veriteľského výboru v rámci konania o jeho zrušení v zmysle § 38 ZKR, by správcovi konajúcemu s odbornou starostlivosťou tak, aby neporušil svoje zákonné povinnosti, vznikla povinnosť voči takto vymedzenému pokynu realizovať výhradu pre rozpor so zákonom v zmysle § 83 ods. 3 ZKR najskôr voči samotnému veriteľskému výboru a v prípade neodstránenia aj voči súdu, ktorý by bol následne určil správcovi ako má vo veci postupovať. 15. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, že uznesenie veriteľského výboru zrušil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. |