| Okresný súd Nitra | |
| Spisová značka súdu: | 31R/1/2026 |
| Typ konania: | Reštrukturalizácia |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Cor Metal, s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 50988280 |
| Adresa dlžníka: | Na Hrebienku 8079/2A, 81102 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, SVK |
| Sudca: | Mgr. Filip Grznárik |
| Správca: | () |
| Dátum začatia konania: | 29.1.2026 |
| Dátum začatia procesu: | |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Cor Metal, s.r.o. |
| IČO: | 50988280 |
| Adresa: | Na Hrebienku 8079/2A, 81102 Bratislava - mestská časť Staré Mesto |
| ID oznamu: | 1085107 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Nitra (kód: 124) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 31R/1/2026 |
| Typ konania: | Reštrukturalizácia |
| Dátum vydania: | 02.03.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého reštrukturalizačného konania dlžníka: Cor Metal, s.r.o., sídlo Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 988 280, o návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie, takto |
| Rozhodnutie: | I. Súd povoľuje reštrukturalizáciu dlžníka: Cor Metal, s.r.o., sídlo Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 988 280. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na povolenie reštrukturalizácie) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Pospíšil Partners, k. s., sídlo Plynárenská 3D, 821 09 Bratislava, IČO: 44 342 004, značka správcu S1267. IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 122 ods. 1 v spojení s primeraným použitím § 29 ods. 1 až 6 a 8 ZKR. V. Súd určuje, že počas reštrukturalizácie budú podliehať súhlasu správcu právne úkony dlžníka v tomto rozsahu: i. vykonanie iného než bežného právneho úkonu podnikateľa (iného úkonu ako toho úkonu podnikateľa, ktorý je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie riadneho výkonu týchto činností, ktoré sú predmetom jeho podnikania alebo inej činnosti); ii. založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby; iii. nadobudnutie účasti alebo prevod účasti v obchodnej spoločnosti, družstve alebo v inej právnickej osobe; iv. prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, prípadne ich zaťaženie záložným právom alebo vecným bremenom; v. uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov kde výška plnenia presiahne 50.000,- eur; vi. zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou; vii. urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu; viii. urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok; ix. uzatvorenie zmluvy, ktorou sa dlžník zaviaže plniť pokračujúce peňažné alebo nepeňažné plnenie počas viac ako dvanásť mesiacov; x. uzatvorenie zmluvy, ktorou sa dlžník zaviaže poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 50.000,- eur; xi. akékoľvek peňažné plnenie zo strany dlžníka alebo jeho viaceré peňažné plnenia voči tomu istému subjektu v priebehu jedného roka v sume presahujúcej 50.000,- eur s výnimkou plnení vyplývajúcich z právnych úkonov dlžníka schválených správcom; xii. akékoľvek plnenie dlžníka voči tretej osobe predstavujúce čo i len čiastočné uspokojenie zmluvných alebo mimozmluvných sankcií; xiii. vykonanie akéhokoľvek právneho úkonu dlžníka voči osobe spriaznenej s dlžníkom; xiv. uzavretie akejkoľvek dohody o urovnaní týkajúcej sa vzájomných práv a povinností, ktoré vo vzťahu k dlžníkovi vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o povolení reštrukturalizácie dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. |
| Odôvodnenie: | 1. Súd uznesením č. k. 31R/1/2026 - 145 z 27. januára 2026, právoplatným dňa 29.01.2026, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka, a to na základe návrhu dlžníka na povolenie jeho reštrukturalizácie. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 28.01.2026. Nasledujúcim dňom, t. j. 29.01.2026 sa začalo reštrukturalizačné konanie (§ 113 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR). 2. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. 3. Podľa § 116 ods. 2 ZKR, súd povolí reštrukturalizáciu, ak a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. 4. Podľa § 110 ZKR, (1) posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka, b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, c) zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal, d) podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku, e) podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť, g) podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov, h) označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku, i) odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila, j) deň vyhotovenia posudku. (2) Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež a) zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b) podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, c) podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu, d) vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu, e) údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch, f) vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. (3) Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu. (4) Prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou. 5. Podľa § 116 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník. 6. Podľa § 20a písm. c) bod 4. zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch (inak aj len „zákon o správcoch“), ak osobitný predpis10a) ustanovuje, že správcu súd ustanoví na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pre náhodný výber platia tieto pravidlá: (c/) náhodný výber sa uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, ak ide o konanie voči právnickej osobe, (4.) ktorej úpadok sa rieši reštrukturalizáciou10b). 7. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. 8. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 9. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 10. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 11. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné. 12. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 13. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 14. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 15. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 16. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 17. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 18. Predmetom tohto rozhodovania súdu po začatí reštrukturalizačného konania je rozhodovanie podľa § 116 ods. 1 ZKR o tom, či sú splnené podmienky povolenia reštrukturalizácie. 19. Tieto zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje v § 116 ods. 2, pričom majú kumulatívny charakter - teda na povolenie reštrukturalizácie musia byť splnené všetky. 20. Prvou z týchto podmienok podľa § 116 ods. 2 písm. a) ZKR je, či reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Náležitosti reštrukturalizačného posudku stanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 110. 21. Súd z reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu zistil, že tento obsahuje v súlade s § 110 ods. 1 ZKR presné označenie dlžníka; podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka; zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal; podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku; podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka; podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť; podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov; označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku; odporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila (§ 110 ods. 1 písm. i/ alternatíva prvá ZKR); deň vyhotovenia posudku. 22. K uvedenému súd osobitne uvádza, že správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok, v tomto posudku dospel k záveru, že dlžník je v úpadku (§ 3 ods. 1 ZKR), a to vo forme platobnej neschopnosti najneskôr k 31.10.2025. 23. Správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok súčasne odporučil reštrukturalizáciu dlžníka, čo aj podrobne odôvodnil, vychádzajúc pritom zo zisteného splnenia zákonných podmienok odporučenia reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom posudku, stanovených v § 109 ods. 3 ZKR. 24. Keďže k návrhu pripojený reštrukturalizačný posudok obsahoval odporúčanie reštrukturalizácie dlžníka s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila, musí tento posudok, aby bola splnená prvá z podmienok povolenia reštrukturalizácie, ktorou je, že reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 116 ods. 2 písm. a/ ZKR), spĺňať aj náležitosti stanovené v § 110 ods. 2 ZKR. Súd preto následne skúmal, či reštrukturalizačný posudok spĺňa aj tieto náležitosti. 25. V nadväznosti na uvedené súd z reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu ďalej zistil, že tento obsahuje v súlade s § 110 ods. 2 ZKR aj zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov; podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení; podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu; vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu; údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch; vyjadrenie súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka (§ 110 ods. 2 písm. f/ alternatíva druhá ZKR). 26. Prílohou reštrukturalizačného posudku je aj zmluva upravujúca odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a samotné vypracovanie reštrukturalizačného posudku, čím posudok spĺňa aj poslednú zákonom o konkurze a reštrukturalizácii v § 110 ods. 4 stanovenú obligatórnu náležitosť. 27. Na základe uvedeného súd konštatuje, že prvá z podmienok povolenia reštrukturalizácie, ktorou je, že reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 116 ods. 2 písm. a/ ZKR), je v prejednávanej veci splnená. 28. Súd súčasne konštatuje, že obsah reštrukturalizačného posudku pripojeného k návrhu na povolenie reštrukturalizácie je jasný a zrozumiteľný, čím je splnená ďalšia z podmienok povolenia reštrukturalizácie (§ 116 ods. 2 písm. b/ ZKR). 29. Reštrukturalizačný posudok vypracoval Mgr. Veronika Vargová, ktorý je zapísaný ako správca v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona o správcoch pod značkou S1668. Na povolenie reštrukturalizácie je teda splnená aj podmienka, že reštrukturalizačný posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov (§ 116 ods. 2 písm. c/ ZKR). 30. Reštrukturalizačný posudok bol vyhotovený dňa 09.01.2026, pričom dlžník podal návrh na povolenie reštrukturalizácie dňa 12.01.2026. Reštrukturalizačný posudok tak v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, čím je splnená ďalšia podmienka povolenia reštrukturalizácie (§ 116 ods. 2 písm. d/ ZKR). 31. Ako súd už uviedol v rámci posudzovania podmienky, či reštrukturalizačný posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti (bod 23. odôvodnenia), správca poverený vypracovaním posudku v ňom reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady tak, ako sú tieto normatívne stanovené v § 109 ods. 3 ZKR. Tým je naplnená aj posledná z kumulatívnych podmienok povolenia reštrukturalizácie (§ 116 ods. 2 písm. e/ ZKR). 32. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky povolenia reštrukturalizácie, stanovené v § 116 ods. 2 ZKR. 33. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 116 ods. 1 (v nadväznosti na ods. 2) ZKR rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka. 34. Ak súd povolí reštrukturalizáciu, je povinný v tomto uznesení podľa § 116 ods. 4 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, a to podľa § 20a písm. c/ bod 4. zákona o správcoch spomedzi tých správcov, ktorí sú zapísaní v oddiele špeciálnych správcov, (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 121 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky, a (iii/) určiť rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu. 35. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o určení rozsahu právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, súd poukazuje na to, že podľa doktríny konkurzného práva, súd pri stanovení ich rozsahu vychádza z posudku priloženého k návrhu na začatie konania, pretože vymedzenie týchto právnych úkonov je obligatórnou náležitosťou posudku, ktorý odporučí reštrukturalizáciu (§ 110 ods. 2 písm. d/ ZKR) (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021 - ďalej len „Komentár k ZKR“, § 116). Súd však nie je týmto rozsahom právnych úkonov viazaný (Pospíšil, B.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, elektronický komentár v ASPI). 36. Súd preto týmto uznesením podľa § 116 ods. 4 ZKR v III. výroku ustanovil dlžníkovi správcu v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom spomedzi správcov zapísaných v oddiele špeciálnych správcov (§ 20a písm. c/ bod 4. zákona o správcoch), v IV. výroku vyzval veriteľov, aby prihlásili pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie s tým, že prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 ZKR a musí spĺňať náležitosti podľa § 122 ods. 1 v spojení s primeraným použitím § 29 ods. 1 až 6 a 8 ZKR a v V. výroku určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré počas reštrukturalizácie budú podliehať súhlasu správcu, pričom vzhľadom na už uvedené tento rozsah stanovil v súlade s jeho vymedzením v reštrukturalizačnom posudku správcom, ktorý ho vypracoval. 37. Súd v súvislosti s vymedzením právnych úkonov dlžníka, ktoré počas reštrukturalizácie budú podliehať súhlasu správcu, pre úplnosť dopĺňa, že ex lege (teda priamo zo zákona, bez rozhodnutia súdu o tom) budú podľa § 130 ods. 1 vety poslednej ZKR podliehať súhlasu správcu tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch. 38. V prípade, ak súd uznesením povolí reštrukturalizáciu, je jeho povinnosťou podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 39. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2. 40. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie. 41. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 42. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú súdnu právomoc, na účely slovenského reštrukturalizačného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa reštrukturalizačné konanie začína uznesením o začatí reštrukturalizačného konania (§ 113 ZKR). 43. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v reštrukturalizačnom konaní podľa tretej časti ZKR (až) uznesenie o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní). 44. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní je v slovenskom reštrukturalizačnom konaní uznesenie súdu o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem). 45. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom). 46. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na povolenie reštrukturalizácie, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade reštrukturalizačného konania podľa tretej časti ZKR za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR, podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie podľa tretej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“. 47. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva. 48. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom v Bratislave (od vzniku 25.08.2017), teda na území Slovenskej republiky. 49. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie registrované sídlo na území Slovenskej republiky. 50. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na povolenie reštrukturalizácie registrované sídlo na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike. 51. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte. 52. Súd z návrhu na povolenie reštrukturalizácie a jeho príloh, osobitne reštrukturalizačného posudku, obsahujúci okrem iného aj podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, v prejednávanej veci existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla. 53. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o povolení reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 1 ZKR v reštrukturalizačnom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní). 54. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (povolenie reštrukturalizácie), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 55. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (povolenie reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o povolení reštrukturalizácie spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení s § 116 ods. 4 e silentio ZKR). Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (povolením reštrukturalizácie v reštrukturalizačnom konaní) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP). Poučenie veriteľov podľa § 116 ods. 4 ZKR o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok: Podľa § 121 ZKR, upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: Prihláška sa musí podať do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie spôsobom podľa § 28 ods. 2, inak sa na ňu neprihliada. Podľa § 28 ods. 2 ZKR, na ktorého použitie v časti spôsobu podania prihlášky odkazuje § 121 ZKR: Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu; táto prihláška musí byť autorizovaná, inak sa na ňu neprihliada. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu; na doručovanie sa primerane použije Civilný sporový poriadok. Ak ide o veriteľa, ktorý má obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo územia členského štátu, prihlášku podáva rovnako ako zahraničný veriteľ podľa osobitného predpisu.8ac) Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. Podľa § 122 ZKR, upravujúceho náležitosti prihlášky: (1) Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku. (2) Ustanovenia § 30 a 31 sa použijú rovnako. (3) Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada. Podľa § 29 ods. 1 až 6 a 8 ZKR, na ktorých primerané použitie odkazuje § 122 ods. 1 ZKR: (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom, obvyklým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať zverejnením v insolvenčnom registri. Podľa § 30 a § 31, na ktorých použitie odkazuje § 122 ods. 2 ZKR: (§ 30 ods. 1:) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. (§ 30 ods. 2:) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť. (§ 31 ods. 1:) Zoznam pohľadávok vedie správca v insolvenčnom registri automatizovaným spôsobom; v zozname pohľadávok priebežne eviduje všetky prihlásené pohľadávky a každú zmenu stavu pohľadávky, a to bezodkladne po tom, ako sa o zmene dozvie. (§ 31 ods. 2:) Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok. |