| Okresný súd Prešov | |
| Spisová značka súdu: | 2K/21/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | MAJEROVSKÝ KAŠTIEĽ, s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 36517267 |
| Adresa dlžníka: | Majerovce 3, 09409 Majerovce, SVK |
| Sudca: | JUDr. Tomáš Novák |
| Správca: | () |
| Dátum začatia konania: | 10.12.2025 |
| Dátum začatia procesu: | |
| Navrhovateľ: | |
| Meno a priezvisko: | JUDr. Jana Seidlová |
| Dátum narodenia: | |
| Adresa: | Švábska 43 , 08005 Prešov |
| ID oznamu: | 1081283 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Prešov (kód: 156) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 2K/21/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 06.02.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Daňový úrad Prešov, so sídlom Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov, IČO: 42 499 500, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: MAJEROVSKÝ KAŠTIEĽ, s.r.o., so sídlom 094 09 Majerovce 3, IČO: 36 517 267, takto |
| Rozhodnutie: | I. Konkurzné konanie vedené na majetok dlžníka zastavuje. II. Vracia navrhovateľovi preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- EUR zložený dňa 29.01.2024 na účet tunajšieho súdu pod D19 Preddavky na predbežného správcu - položka 8/2024. III. Dlžníkovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%. |
| Odôvodnenie: | 1. Podaním doručeným súdu dňa 4.12.2025 sa navrhovateľ - veriteľ domáhal, aby súd vyhlásil konkurz na jeho majetok dlžníka. V návrhu uviedol, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávky v celkovej výške 79.159,50 €. Navrhovateľ - veriteľ v návrhu označil aj ďalších veriteľov dlžníka - Sociálna poisťovňa. 2. Uznesením č. k. 2K/21/2025-27 zo dňa 9.12.2025, zverejneným v Insolvenčnom registri dňa 9.12.2025, súd začal na návrh veriteľa konkurzné konanie voči dlžníkovi. 3. Uznesením č. k. 2K/21/2025-30 zo dňa 12.12.2025 publikovaným v Insolvenčnom registri dňa 15.12.2025 súd vyzval dlžníka, aby sa vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Zároveň súd určil termín pojednávania, na ktorý predvolal dlžníka a upovedomil o ňom veriteľov dlžníka. 4. Dňa 19.1.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie dlžníka, v ktorom dlžník uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu bez nariadenia pojednávania. Zároveň dlžník v prílohe predložil zoznam záväzkov, z ktorých vyplývajú záväzky vo výške 21.577,54 €. Dlžník uviedol, že nemal ani nemá bankový účet a stav hotovosti je 250,- € a predpokladá, že všetky záväzky budú uspokojené do 90 dní. 5. Dlžník považuje návrh na vyhlásenie konkurzu za šikanózny. Dlžník ja vlastníkom nehnuteľností, ide o národnú kultúrnu pamiatku. V prospech navrhovateľa je na liste vlastníctva zriadené záložné právo, ktorému predchádza záložné právo v prospech Ministerstva hospodárstva SR. Zápis záložného práva je však podľa dlžníka obsolétny, nakoľko Ministerstvo hospodárstva vystavilo kvitanciu o zániku záložného práva a teda navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby svoju pohľadávku, ktorú si uplatňuje v konkurze, vymohol prostredníctvom daňovej exekúcie. Dlžník poukázal na to, že hodnota nehnuteľností niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku veriteľa. Dlžník ďalej predpokladá spoluprácu so spoločnosťou RELAX MK, s.r.o., s pomocou ktorej budú záväzky uhradené. Dlžník dal do pozornosti súdu, že voči navrhovateľovi konkurzu vedie súdne konanie na Správnom súde v Košiciach, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia navrhovateľa konkurzu, ktorý má zároveň voči dlžníkovi postavenie správcu dane, ktorým dlžníkovi bol nepriznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 vo výške 210 650,72 €. Predmetné konanie je vedené na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. 1Sf/27/2025 a o žalobe dlžníka v ňom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Dlžník nemôže neupriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že navrhovateľ konkurzu podal svoj návrh dňa 4. decembra 2025, pričom dňa 16. septembra 2025 bol v označenom konaní na Správnom súde v Košiciach vyzvaný na vyjadrenie k správnej žalobe dlžníka. Navrhovateľ konkurzu sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 10. decembra 2025. Podľa dlžníka je celkom zrejmé, že navrhovateľ konkurzu sa svojim návrhom snaží vyhnúť prípadnému dôsledku neúspechu v správnom súdnom konaní k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu pristúpil v zmysle zákona, s odbornou starostlivosťou a po vyhodnotení všetkých finančno-ekonomických ukazovateľov dlžníka. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol zo strany navrhovateľa podaný výlučne z dôvodu, že dlžník si dlhodobo a opakovane neplní vo vzťahu k navrhovateľovi konkurzu (ale aj iným veriteľom) svoje splatné peňažné záväzky. Podľa názoru navrhovateľa si dlžník zamieňa dôsledky vlastnej platobnej neschopnosti s údajnou šikanou zo strany veriteľa. Samotné uplatnenie zákonného práva veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu nemôže byť považované za šikanózne, najmä ak sú na strane dlžníka splnené zákonné predpoklady úpadku, ktoré v danom prípade nepochybne splnené sú. Navrhovateľ nepopiera, že dlžník je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na vyššie uvedenom LV, ani to, že na nehnuteľnostiach zapísaných na tomto LV boli zriadené záložné práva v prospech Daňového úradu Prešov (navrhovateľ konkurzu). Záložné práva zapísané na LV č. 475, k. ú. Majerovce správca dane zriadil za účelom zabezpečenia daňových nedoplatkov dlžníka a posilnenia svojho právneho postavenia ako zabezpečeného veriteľa v druhom poradí, pričom pri vydaní rozhodnutia/í o zriadení záložného práva vychádzal z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností zapísaných na uvedenom LV. V čase vydania rozhodnutí o zriadení záložného a rovnako tak, ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj ku dňu spracovania tohto vyjadrenia bolo a stále je na predmetnom LV evidované (zapísané), ako prednostný záložný veriteľ, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Správca dane - navrhovateľ nemal vedomosť o údajnom vystavení kvitancie o zániku záložného práva (ani o inom spôsobe zániku záložného práva) zapísaného na LV v prospech Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Keďže pre konanie správcu dane vo veciach správy daní týkajúcich sa majetkových pomerov dlžníka je vždy rozhodujúci a záväzný zápis vlastníckeho práva dlžníka k majetku v jeho vlastníctve v osobitnom registri (v prípade nehnuteľného majetku je to zápis v katastri nehnuteľností, keďže podľa katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú až rozhodnutím okresného úradu o povolení vkladu), navrhovateľ bol a stále je povinný vychádzať z aktuálneho o stavu evidovaného v katastri nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené Daňový úrad Prešov (či už v pozícii správcu dane alebo v pozícii navrhovateľa konkurzu), a to aj napriek tvrdeniu dlžníka o údajnej existencii kvitancie Ministerstva hospodárstva SR o zániku záložného práva, nemohol a nemôže ignorovať existenciu záložného práva zapísaného v prospech prednostného záložného veriteľa. Dlžník vo svojom vyjadrení síce uvádza, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vystavilo v jeho prospech kvitanciu o zániku záložného práva, avšak dôkaz o tom nepredložil. S prihliadnutím na aktuálny zápis údajov na liste vlastníctva vyplýva, že dlžník túto skutočnosť katastru dodnes neoznámil podaním návrhu na vklad zániku záložného práva, a teda nezabezpečil výmaz predmetnej ťarchy z katastra nehnuteľností. Samotné tvrdenie dlžníka o údajnej existencii kvitancie o zániku záložného práva, pokiaľ nebola pretavená do vkladu výmazu záložného práva v katastri, nemá účinky voči tretím osobám a nemení poradie záložných práv verejne evidovaných na liste vlastníctva, a rovnako tak to nemá žiadny vplyv na právne posúdenie úpadku dlžníka. Okrem toho námietka dlžníka týkajúca sa „obsolétneho“ zápisu záložného práva Ministerstva hospodárstva SR nemá oporu v právnych predpisoch, keďže právny poriadok Slovenskej republiky nepozná pojem „obsolétny“ zápis v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ mám za to, že aj v tomto prípade sa dlžník poukazujúc na jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 475, k. ú. Majerovce a existujúcu kvitanciu Ministerstva hospodárstva SR o zániku záložného práva, snaží odviesť pozornosť súdu od rozhodujúcej skutočnosti, ktorá je predmetom konania, a to jeho neschopnosti plniť splatné peňažné záväzky. Platí totiž, že samotné vlastníctvo nehnuteľnosti neosvedčuje platobnú schopnosť dlžníka ale len samotnú existenciu majetku, ktorého je vlastníkom. Máme za to, že dlžník si zamieňa pojmy majetok a platobná schopnosť. Rovnako tomu je aj v prípade jeho námietky, že navrhovateľ mal a mohol vymôcť svoju pohľadávku/- ky prostredníctvom daňovej exekúcie. Tento argument je, rovnako ako aj ostatné jeho argumenty uvedené v jeho vyjadrení, právne irelevantný. Podľa ustálenej judikatúry veriteľ nie je povinný vyčerpať všetky individuálne prostriedky vymáhania, aby mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Konkurzné konanie je zákonným riešením úpadku dlžníka a slúži na kolektívne uspokojenie viacerých veriteľov dlžníka, nie len na individuálnu exekúciu jednej pohľadávky. Okrem toho, samotná skutočnosť, že pohľadávka/-ky veriteľa neboli dlžníkom uhradené v lehotách ich splatnosti, potvrdzuje platobnú neschopnosť dlžníka, a to bez ohľadu na existenciu ich zabezpečenia, prípadne možnosti uspokojenia veriteľa v rámci exekučného konania. Máme za to, že dlžník sa týmto argumentom snaží preniesť zodpovednosť za vlastnú platobnú neschopnosť na veriteľa, čo nie je prípustné. 6. K tvrdeniu dlžníka o možnosti navrhovateľa vymôcť si pohľadávku/-ky, ktoré uplatňuje v konkurznom konaní, daňovou exekúciou, navrhovateľ uviedol, že navrhovateľ k výkonu daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti nepristúpil z dôvodu, že sa mu tento spôsob daňovej exekúcie objektívne javil ako neefektívny, a to najmä so zreteľom na existenciu prednostného záložného práva zapísaného na liste vlastníctva v prospech Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ďalším (a nemenej dôležitým) dôvodom bola skutočnosť, o ktorej sa dlžník zmieňuje vo svojom vyjadrení a súvisí so zabezpečením nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý na obnovu a rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky zapísanej na predmetnom liste vlastníctva, ktorá podľa usmernení a výkladových stanovísk nadriadeného orgánu vo vzťahu k navrhovateľovi k § 130 ods. 1 Daňového poriadku nepodlieha daňovej exekúcii predajom nehnuteľnosti, a to do času, kým sa považuje za nadobudnutú z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie (t. j. do času, kedy je dôvodné zabezpečenie v prospech Ministerstva). 7. Podľa navrhovateľa tvrdenie dlžníka o prevyšujúcej hodnote nehnuteľností v jeho vlastníctve je pre konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu právne bezvýznamná. Samotná existencia majetku alebo jeho deklarovaná hodnota totiž nepredstavuje dôkaz o platobnej schopnosti dlžníka. Vyhlásenie dlžníka o údajnom rokovaní/-niach s treťou osobou (spoločnosť RELAX MK s.r.o. so sídlom Majerovce 3), obsahom ktorých je zabezpečenie prostriedkov umožňujúcich úhradu záväzkov dlžníka do 9. marca 2026, nie je pre navrhovateľa akceptovateľné. Tvrdenie dlžníka je čisto hypotetické a neosvedčené. Rovnako vyjadrenie dlžníka k prebiehajúcemu súdnemu konaniu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia navrhovateľa (vo vzťahu k dlžníkovi v postavení správcu dane), vedenom na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. 1Sf/27/2025, je pre konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu právne bezvýznamné. Vo všeobecnosti platí, že prebiehajúce správne súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nemá samo o sebe vplyv na existenciu, splatnosť a vykonateľnosť daňovej pohľadávky, pokiaľ správnej žalobe nie je priznaný odkladný účinok. Skutočnosť, že dlžník vedie paralelné súdne konanie, nebráni veriteľovi uplatniť svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené zákonné podmienky úpadku. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nepredstavuje obchádzanie správneho súdneho konania ani snahu navrhovateľa (v pozícii správcu dane) vyhnúť sa jeho výsledku. Ide o účelovú konštrukciu dlžníka, ktorá nemá oporu v zákone. 8. Dlžník dňa 28.1.2026 doručil súdu podanie, prílohou ktorého bolo Potvrdenie Union zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 23.1.2026, ktorým potvrdzuje, že neeviduje nedoplatky, ďalej potvrdenie Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 26.1.2026, ktorým potvrdzuje, že neeviduje nedoplatky, potvrdenie Daňového úradu Prešov zo dňa 26.1.2026 spolu so zoznamom daňových nedoplatkov. 9. Na pojednávaní konanom dňa 29.1.2026 dlžník predložil Potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky - poistné vo výške 61.831,42 €, pokuta vo výške 33,30 € a penále 57.401,90 €. Zároveň predložil dlžník výpis z účtu o úhrade 61.831,42 €. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Dlžník nesúhlasil s podaným návrhom, vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie. Na pojednávaní dlžník predložil k nahliadnutiu potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá neeviduje pohľadávky voči dlžníkovi. 10. Dňa 05.02.2026 doručil súdu dlžník podanie, ktorého prílohou boli: Urgentná žiadosť o špecifikáciu príslušenstva adresovaná Daňovému úradu Vranov, Potvrdenie Daňového úradu, pobočka Vranov nad Topľou o stave osobného účtu, Žiadosť o odpustenie penále adresovaná Sociálnej poisťovni, Potvrdenie Sociálnej poisťovne o evidovaných pohľadávkach. 11. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil 1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, 1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, 1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, 1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania, 1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz, 1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, 2. určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri, 3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, b) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania, c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil, d) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. 12. Podľa § 19 ods. 2 ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní. 13. Podľa § 13 ods. 1 ZKR, navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi. 14. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. 15. Podľa ust. § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.. 16. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe skutkových tvrdení dlžníka, osvedčených predloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že v tomto konaní nebola preukázaná platobná neschopnosť dlžníka. ZKR ustanovuje, že platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Navrhovateľ vo svojom návrhu na vyhlásenie konkurzu označil za ďalšieho veriteľa dlžníka s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti Sociálnu poisťovňu. Dlžník predložil súdu Potvrdenie o stave osobného účtu zo dňa 28.1.2026, z ktorého vypláva, že dlžník má daňové nedoplatky na daniach v celkovej výške 34.107,98 €, pričom ide v celej čiastke o sankcie a pokuty, nie o istinu. Istinu dlžník uhradil. Dlžník sa zároveň odvoláva na tzv. daňovú amnestiu - generálny daňový pardon, ktorého podmienky dlžník splnil. O tom svedčí aj vyjadrenie navrhovateľa - veriteľa na pojednávaní, kde uviedol, že daňová amnestia by sa mala na dlžníka vzťahovať v rozsahu 21.596,50 €, naďalej však budú existovať sankcie vo výške 12.511,- €. Z uvedeného dôvodu je pohľadávka navrhovateľa v celom rozsahu sporná a dlžník ju neuznáva. 19. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 244/2018-15 ,,Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poznamenáva, že konkurzná judikatúra všeobecných súdov sa už dávnejšie jednoznačne vyslovila v tom smere, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok veriteľov. Z týchto dôvodov, pokiaľ dlžník relevantným spôsobom spochybní niektoré splatné pohľadávky veriteľov (o ktorých veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a sú splatné), nemôže konkurzný súd na takéto záväzky dlžníka pri posudzovaní jeho platobnej neschopnosti prihliadať. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samotného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie, čo sa týka preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. Opačný prístup by predstavoval neprípustný formalizmus v rozhodovaní konkurzného súdu. Pritom ani z § 19 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu prichádza do úvahy iba jeho vyhlásenie alebo zastavenie konkurzného konania. Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu je daný v rovnakom ustanovení navyše konkurznému súdu zákonný príkaz neprihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť (bez toho, aby táto povinnosť konkurzného súdu bola zákonom obmedzená iba na posudzovanie otázky platobnej schopnosti dlžníka). Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal. Z uvedených dôvodov (a aj s prihliadnutím na konštatovanie krajského súdu, podľa ktorého účel konkurzného konania vylučuje rozsiahlejšie dokazovanie otázky existencie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi a splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu vrátane aktívnej legitimácie navrhovateľa, musí navrhovateľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť takéto rozsiahle dokazovanie) nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať výklad dotknutých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii odvolacím súdom za taký, ktorý sa prieči zmyslu a účelu právnej úpravy konkurzného konania.“ 20. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je teda len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti. Na prípadné sporné pohľadávky súd neprihliada, nakoľko v tomto štádiu konania musí veriteľ disponovať len takou pohľadávkou, o ktorej nemožno pochybovať. Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko, aby nebolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta (tomuto zodpovedá aj uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 300/2014). 21. Súd pri skúmaní hmotnoprávnych podmienok vychádzal z prednesu účastníkov konania, ako aj z predložených listinných dôkazov, pričom v prípade spornosti označených pohľadávok nemôže v rámci tejto fázy konkurzného konania vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie na zistenie ich oprávnenosti, iba okrem iného vyhodnotiť, či dlžník v prípade týchto pohľadávok osvedčí ich spornosť. Ak je teda pohľadávka navrhovateľa - veriteľa sporná, nie je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom súd zo súdneho spisu zistil, že takéto konanie, ktorého predmetom je pohľadávka, ktorú navrhovateľ označil v návrhu, v súčasnosti prebieha a prebiehalo už aj v čase, keď bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu; predmetné konanie je vedené na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. 1Sf/27/2025, pričom doposiaľ nebolo právoplatne ukončené. Zároveň navrhovateľ - veriteľ aj dlžník pripustili možnosť daňovej amnestie, ktorá by sa vzťahovala na záväzky dlžníka voči navrhovateľovi - veriteľovi. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dlžník v prípade pohľadávky navrhovateľa osvedčil jej spornosť. 22. Zároveň súd rozhodol o vrátení navrhovateľom zaplateného preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa ustanovenia § 13 ods. 1 ZKR, ktorý v tomto konaní nebol použitý. 23. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že dlžníkovi priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%, nakoľko dlžník mal vo veci plný úspech, keďže súd nevyhlásil na majetok dlžníka konkurz ale konkurzné konanie zastavil. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v insolvenčnom registri. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v insolvenčnom registri, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v insolvenčnom registri. (§199 ods. 9 ZKR) |