| Okresný súd Nitra | |
| Spisová značka súdu: | 23OdS/1/2026 |
| Typ konania: | Oddlženie - splátkový kalendár |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Zuzana Adamiková |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 6.3.1968 |
| Adresa dlžníka: | Madáchová 2644/142 , 94360 Nána, SVK |
| Sudca: | JUDr. Jana Coboriová |
| Správca: | JUDr. Marek Majerčík (S2016) |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | |
| Dátum začatia procesu: | 4.2.2026 |
| Navrhovateľ: | |
| Meno a priezvisko: | Zuzana Adamiková |
| Dátum narodenia: | 6.3.1968 |
| Adresa: | Madáchová 2644/142 , 94360 Nána |
| ID oznamu: | 1080409 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Nitra (kód: 124) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 23OdS/1/2026 |
| Typ konania: | Oddlženie - splátkovský kalendár |
| Dátum vydania: | 03.02.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Nitra, v konaní o oddlženie dlžníka: Zuzana Adamiková, nar. 06.03.1968, bytom: Madáchová 2644/142, 943 60 Nána, právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o návrhu dlžníka na určenie splátkového kalendára, takto |
| Rozhodnutie: | I. Súd poskytuje dlžníkovi: Zuzana Adamiková, nar. 06.03.1968, bytom: Madáchová 2644/142, 943 60 Nána ochranu pred veriteľmi. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (poskytnutím ochrany pred veriteľmi v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: JUDr. Marek Majerčík, so sídlom kancelárie: Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 53 492 919, značka správcu S 2016. IV. Súd ukladá dlžníkovi povinnosť zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania vo výške 500 eur do 7 dní od výzvy správcu na zloženie preddavku. V. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. |
| Odôvodnenie: | 1. Návrhom zo dňa 28.01.2026, doručeným súdu dňa 28.01.2026, sa dlžník domáha, aby ho súd oddlžil určením splátkového kalendára podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 2. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. 3. Podľa § 3 ods. 2 veta štvrtá ZKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. 4. Podľa § 166 ods. 3 a 4 ZKR, (3) dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný. 5. Podľa § 168 ZKR, (1) návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. (2) Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu; návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku a iných náležitostí ustanovených týmto zákonom návrh na určenie splátkového kalendára obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam záväzkov, e) prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov, f) prehľad očakávaných výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a g) posledných päť daňových priznaní25d) dlžníka, ak boli podané, h) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, i) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. 6. Podľa § 168a ZKR, (1) súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky, f) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár. (2) Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára, návrh odmietne alebo konanie zastaví. (3) V uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd uloží dlžníkovi, aby na účet správcu zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych dní od výzvy správcu, správca to oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia sa konanie končí. 7. Podľa § 166j ods. 1 veta prvá ZKR, správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. 8. Podľa § 166j ods. 4 ZKR, súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. 9. Podľa § 166k ZKR, pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 11. Podľa § 196a ods. 1 písm. d) ZKR, na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné (d/) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre. 12. Podľa § 196a ods. 4 ZKR, na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dlžník bydlisko alebo sídlo. 13. Podľa § 171 ZKR, súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do poskytnutia ochrany pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa Civilného mimosporového poriadku. 14. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 15. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. 16. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 17. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 18. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 19. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné. 20. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 21. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek druhý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 22. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 23. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 24. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 25. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 26. Doručením návrhu dlžníka súdu (bod ý1. odôvodnenia) sa začalo konanie o jeho oddlžení splátkovým kalendárom (§ 196 ZKR v spojení s § 156 CSP) podľa štvrtej časti ZKR. 27. Súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania (§ 196 ZKR v spojení s § 161 ods. 1 CSP), pričom zistil, že návrh bol podaný na Okresný súd Nitra, ktorý je vecne, kauzálne, miestne i funkčne príslušný na konanie o návrhu dlžníka (§ 171 ZKR v spojení s § 5 CMP a § 196a ods. 1 písm. d/ ZKR). Súd nezistil nedostatok ani iných procesných podmienok (pričom naplnenie procesnej podmienky [medzinárodnej] právomoci osobitne odôvodňuje v ďalšej časti tohto odôvodnenia). 28. Medzi formálne podmienky na poskytnutie ochrany pred veriteľmi (rozhodovanie o poskytnutí ktorej je prvou fázou konania o oddlžení splátkovým kalendárom) patrí návrh na určenie splátkového kalendára podaný dlžníkom - fyzickou osobou (§ 166, § 168 ods. 1 ZKR), ktorá je zastúpená zákonom stanoveným spôsobom (Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určí Centrum právnej pomoci) (§ 166k ZKR), obsahujúci všetky stanovené náležitosti (§ 168 ods. 2 a 3 ZKR). 29. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú všetky uvedené formálne podmienky na poskytnutie ochrany pred veriteľmi naplnené. 30. Medzi materiálne podmienky pre poskytnutie ochrany pred veriteľmi (§ 166 ZKR) patrí predovšetkým platobná neschopnosť dlžníka (§ 166 ods. 1, ods. 4 ZKR), ktorú ZKR definuje ako stav, keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok (§ 3 ods. 2 veta tretia ZKR), pričom však platobnú neschopnosť súd v zásade neskúma (pokiaľ o nej nemá pochybnosti, kedy vykoná dokazovanie) a vychádza len z vyhlásenia dlžníka, ktoré musí obsahovať návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 166 ods. 4 v spojení s § 168 ods. 2 písm. h/ a § 168a ods. 1 písm. d/ ZKR) a dokladu nie staršieho ako 30 dní o vedení exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania (§ 168 ods. 2 písm. i/ v nadväznosti na § 166 ods. 3 ZKR). Ďalšími materiálnymi podmienkami vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu (§ 166 ods. 2 a 5 a § 168a ods. 1 písm. e/ ZKR) je uplynutie aspoň 10-tich rokov od posledného vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti ZKR, to, že dlžník nie je vo výkone trestu odňatia slobody a že od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky (ktorá podmienka prichádza do úvahy vtedy, ak súd v skoršom konaní rozhodol o poskytnutí ochrany pred veriteľmi, avšak následne došlo k skončeniu alebo zastaveniu konania a súd nepokračoval v konaní - ak by totiž súd v predchádzajúcom konaní určil splátkový kalendár, aplikovala by sa desaťročná zákazová lehota). 31. Aj všetky tieto materiálne podmienky sú v prejednávanej veci splnené, keď okrem iného dlžník v návrhu vyhlásil, že je platobne neschopný, v súvislosti s čím je relevantné aj preukázanie podmienky vedenia exekučného konania na dlžníka ako povinného k návrhu pripojeným dokladom, nie starším ako 30 dní. Súčasne nebolo zistené, že by na majetok dlžníka bol v posledných 10-rich rokoch podľa štvrtej časti ZKR vyhlásený konkurz alebo bol dlžníkovi určený splátkový kalendár, že by od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi neuplynuli aspoň tri roky a že by bol dlžník vo výkone trestu odňatia slobody. 32. V danej veci sú teda splnené všetky procesné i hmotnoprávne podmienky stanovené v § 168a ods. 1 ZKR na poskytnutie ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, a súčasne s tým spojené rozhodnutie (i/) o ustanovení správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (v spojení s § 166j ods. 1 veta prvá ZKR), (ii/) o uložení povinnosti dlžníkovi zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nákladov spojených s vedením konania, vo výške vo výške 500,- eur, stanovenej v § 12a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“) za výkon funkcie správcu v konaní podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorým je aj konanie o oddlženie konkurzom - § 166 ZKR), a to do 7 dní od výzvy správcu na zloženie preddavku (§ 168a ods. 3 ZKR). 33. Súd preto v I. výroku tohto uznesenia podľa § 168a ods. 1 ZKR poskytol dlžníkovi ochranu pred veriteľmi, v III. výroku podľa § 168a ods. 1 v spojení s § 166j ods. 1 vetou prvou ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom a v IV. výroku podľa § 168a ods. 3 ZKR uložil dlžníkovi povinnosť zložiť na účet správcu preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nákladov spojených s vedením konania vo výške 500,- eur (podľa § 12a vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) do 7 dní od výzvy správcu na zloženie preddavku. 34. V prípade, ak súd uznesením poskytne (dlžníkovi) ochranu pred veriteľmi, je jeho povinnosťou podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 35. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2. 36. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie. 37. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 38. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú súdnu právomoc, na účely slovenského konania o oddlžení (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konanie o oddlžení začína podaním návrhu na oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom (§ 166 ZKR, § 196 ZKR v spojení s § 156 CSP). 39. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konaní o oddlženie splátkovým kalendárom podľa štvrtej časti ZKR uznesenie o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní). 40. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní je v slovenskom konaní o oddlženie splátkovým kalendárom uznesenie súdu o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem). 41. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka. V takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI. Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom). 42. V prípade fyzickej osoby - nepodnikateľa (akým je, vychádzajúc z návrhu dlžníka na oddlženie splátkovým kalendárom a jeho príloh, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI fyzickej osoby - nepodnikateľa (resp. podľa nariadenia inej fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby) podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konania o oddlžení splátkovým kalendárom podľa štvrtej časti ZKR za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, podanie návrhu na oddlženie splátkovým kalendárom podľa štvrtej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“. 43. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „obvyklý pobyt“, avšak tento pojem je zaužívaným konceptom medzinárodného práva súkromného a osobitne aj európskeho medzinárodného práva súkromného a v tomto zmysle ho je preto potrebné vykladať aj na účely nariadenia o insolvenčnom konaní. 44. V zmysle judikatúry Súdneho dvora sa obvyklý pobyt fyzickej osoby určuje na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého prípadu, najmä na základe fyzickej prítomnosti v členskom štáte, jej trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodov pobytu (rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci C-497/10, Barbara Mercredi v. Richard Chaffe). 45. Súd v prejednávanej veci, vychádzajúc z uvedených kritérií stanovenia obvyklého pobytu, dospel na základe návrhu dlžníka na oddlženie splátkovým kalendárom a jeho príloh k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o poskytnutí ochrany (dlžníkovi) pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 6-mesačnej suspenzívnej lehote predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie konkurzom obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Tento záver súd odôvodňuje najmä tým, že z návrhu dlžníka a jeho príloh vyplynulo, že dlžník má v Slovenskej republike slovenských veriteľov, býva a aj v suspenzívnej lehote býval na území Slovenskej republiky, je tu zamestnaný a má tu rodinné väzby. Súčasne z návrhu a jeho príloh nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali o uvedenom akékoľvek pochybnosti. 46. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie splátkovým kalendárom obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pod odseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho obvyklého pobytu, teda v Slovenskej republike. 47. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade fyzickej osoby, ktorá nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, by malo byť možné, ak sa napríklad hlavná časť majetku dlžníka nachádza mimo členského štátu, v ktorom má dlžník obvyklý pobyt, alebo ak možno preukázať, že jeho hlavným dôvodom na zmenu miesta obvyklého pobytu bolo požiadať o začatie insolvenčného konania v novej jurisdikcii, a ak by sa touto žiadosťou významne poškodili záujmy veriteľov, ktorí s dlžníkom jednali pred takouto zmenou miesta. 48. Súd z návrhu a jeho príloh v prejednávanej veci existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho obvyklého pobytu. 49. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku treťom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto obvyklého pobytu dlžníka. Keďže dlžník má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi podľa § 168a ods. 1 ZKR v konaní o oddlženie splátkovým kalendárom (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní). 50. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (poskytnutie ochrany pred veriteľmi), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 51. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (poskytnutím ochrany pred veriteľmi v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v V. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 52. Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. 53. Súd k procesnej stránke, a to obsadeniu súdu pri tomto rozhodovaní uvádza, že vzhľadom na to, že u zákonnej sudkyne JUDr. Jane Coboriovej bola daná prekážka brániaca konať vo veci, vec bola na konanie a rozhodovanie pridelená podľa § 51 ods. 7 zákona o súdoch o návrhu zastupujúcemu sudcovi zákonného sudcu, ktorým je podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Nitra v účinnom znení JUDr. Tatiana Muziková a ktorá na tomto základe ako zastupujúci zákonný sudca týmto uznesením vo veci aj rozhodla. |
| Poučenie: | Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (poskytnutím ochrany pred veriteľmi v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR). Právne účinky zverejnenia tohto súdneho rozhodnutia nastávajú nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta druhá ZKR). |