| Mestský súd Bratislava III | |
| Spisová značka súdu: | 81K/44/2024 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Regena, spol. s r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 34108726 |
| Adresa dlžníka: | Glejovka 1, 90201 Pezinok, SVK |
| Sudca: | Mgr. Vladimíra Roštárová |
| Správca: | LawService Recovery, k.s. (S1731) |
| IČO správcu: | 47817003 |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 3.8.2024 |
| Dátum začatia procesu: | 14.8.2024 |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Regena, spol. s r.o. |
| IČO: | 34108726 |
| Adresa: | Glejovka 1, 90201 Pezinok |
| ID oznamu: | 1079803 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Bratislava III (kód: 104) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 81K/44/2024 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 29.01.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Mestský súd Bratislava III v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: Regena, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom: Glejovka 1, 902 01 Pezinok, IČO: 34 108 726, ktorého správcom je LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Tallerova 5, 811 02 Bratislava, značka správcu: 1731, o návrhu veriteľa Ing. Ján Mirianský, bytom: Potočná 574/25, 900 91 Limbach, dátum narodenia: 06.10.1953 na uloženie pokynu správcovi, takto |
| Rozhodnutie: | Súd návrh veriteľa, Ing. Ján Mirianský, bytom: Potočná 574/25, 900 91 Limbach, dátum narodenia: 06.10.1953 doručený súdu dňa 30.12.2025 z a m i e t a. |
| Odôvodnenie: | 1. V konkurze vedenom na majetok úpadcu: Regena, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom: Glejovka 1, 902 01 Pezinok, IČO: 34 108 726 (ďalej len „úpadca“), ktorého správcom je LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Tallerova 5, 811 02 Bratislava, značka správcu: 1731 (ďalej len „správca“) bolo konajúcemu súdu dňa 30.12.2025 doručené prostredníctvom insolvenčného registra podanie Ing. Ján Mirianský, bytom: Potočná 574/25, 900 91 Limbach, dátum narodenia: 06.10.1953 (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým uloží správcovi, aby sa zdržal speňaženia majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty (ďalej len „návrh“). 2. V návrhu poukázal na niekoľko ním tvrdených pochybení správcu, predovšetkým na : a. nezverejnenie oznámenia o zverejnení súpisu majetku oddelenej podstaty (navrhovateľ rozporoval zápis dotknutých nehnuteľností iba v sekcii „majetok“ v insolvenčnom registri) a žiadal, aby súd správcu usmernil tak, že mu uloží povinnosť zverejniť súpis oddelenej podstaty v časti „Verejné oznamy“, b. nezapísanie sporného zápisu v súpise oddelenej podstaty (absencia poznámky o nárokoch p. Antona Kiabu), c. nezákonné speňažovanie nehnuteľností zapísaných v súpise oddelenej podstaty (s poukazom najmä na nerešpektovanie § 82 ods. 2 písm. e) ZKR), a zároveň žiadal, aby súd usmernil správcu tak, aby zrušil I. kolo verejného ponukového konania na odplatný prevod Nehnuteľností (ako sú definované v návrhu) a aby až do právoplatného skončenia incidenčného konania vedeného pred Mestský súdom Bratislava III pod sp.zn.: 71Cbi/10/2024 nevykonával speňaženie majetku zapísaného do súpisu oddelenej podstaty Zabezpečeného veriteľa (ako je tento definovaný v návrhu). 3. Konkurzný súd si vyžiadal vyjadrenie správcu k návrhu, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.01.2026 (ďalej len „vyjadrenie“). Vo vyjadrení správca tvrdil, že: a. vykonal zápis Nehnuteľností (ako sú tieto definované vo vyjadrení) v súlade so ZKR, b. nemal povinnosť zapísať poznámku o nárokoch p. Antona Kiabu, c. speňažovanie nehnuteľností zapísaných v súpise oddelenej podstaty vykonáva v súlade so ZKR, d. súd nemôže zasiahnuť do spôsobu speňažovania zvoleného zabezpečeným veriteľom, e. podmienky a spôsob VPK (ako je definované vo vyjadrení) sú zákonné, publicita VPK je nadštandardná, prenájom Nehnuteľností (ako sú tieto definované vo vyjadrení) je nerentabilný. 4. K vyjadreniu sa iniciatívne vyjadril navrhovateľ, podaním doručeným súdu dňa 22.01.2026 označeným ako „Žiadosť o rozhodnutie o návrhu na vydanie uznesenia bez zbytočného odkladu“ (ďalej len „žiadosť“), v ktorej poukázal najmä na: a. ním tvrdenú koordináciu správcu a Zabezpečeného veriteľa (ako je definovaný v žiadosti), b. absenciu udelenia záväzného pokynu zo strany súdu, c. nesprávnosť správcovej argumentácie týkajúcej sa výkladu § 32a ZKR, d. poukázal na to, že Zabezpečený veriteľ (ako je definovaný v žiadosti) vykonáva svoje práva vyplývajúce z totožných pohľadávok aj v iných konkurzoch (ide o argument, ktorý už vzniesol iný veriteľ na schôdzi veriteľov úpadcu). 5. K žiadosti sa iniciatívne vyjadril správca svojim podaním doručeným súdu dňa 26.01.2026 (ďalej iba ako „odpoveď“), kde tvrdil najmä, že: a. navrhovateľ sa svojím konaním v skutočnosti snaží dosiahnuť ochranu tvrdených práv Antona Kiabu, b. promptný pokyn na speňaženie majetku zo strany Bazcom (ako je tento definovaný vo vyjadrení) je výsledok odbornej starostlivosti na strane jeho právneho zástupcu, c. požiadavka na „vyčkanie“ na výsledok incidenčeného konania je v rozpore s účelom konkurzu a hospodárnosťou konania, d. postavenie Bazcom (ako je definovaný vo vyjadrení) v iných konkurzoch je irelevantné, e. obsah priznania hlasovacích práv v zmysle § 32a ZKR zahŕňa aj právo zabezpečeného veriteľa udeliť záväzný pokyn. 6. Podľa § 32a ods. 1 až 3 ZKR (účinného v čase vyhlásenia konkurzu), správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu predloží súdu prihlášku a)pohľadávky, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom, b)pohľadávky priznanej rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu, c)pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností. (2)Správca spolu s prihláškou pohľadávky predloží súdu listiny, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ, prípadne popierajúci veriteľ a uvedie zároveň svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu. (3)Súd na základe predložených listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. 7. Podľa § 82 ods. 2 ZKR (účinného v čase vyhlásenia konkurzu), príslušným orgánom na účely tohto zákona je a)veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu, b)zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor, ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku, c)veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty, d)dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty, e)súd, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty je popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom; to platí rovnako pri dotknutých zabezpečených veriteľoch podľa písm. b) až d). 8. Podľa § 206q ods. 4 ZKR (účinného od 1.10.2025), ustanovenia § 197a až 199, § 201, § 203 a 203b v znení účinnom od 1. októbra 2025 sa použijú aj v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, okrem konaní podľa § 206; právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní do 30. septembra 2025, zostávajú zachované. 9. Podľa § 206q ods. 1 ZKR (účinného od 1.10.2025), konanie, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2025. K otázke aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa 10. Obdobne ako pri uznesení č.k. 81K/44/2024-1162, ktoré v danom konkurznom konaní súd vydal na návrh totožného navrhovateľa, súd sa v prvom rade zaoberal otázkami aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a ako procesne reagovať na jeho návrh. Súd opätovne zvolil formu uznesenia aj napriek tomu, že má za to, že na podanie návrhov uvedených v jeho písomných podaniach opísaných v bodoch vyššie nemá navrhovateľ aktívnu vecnú legitimáciu a teda jeho návrh môže per súd slúžiť iba ako podnet. Súd však opätovne zvolil formu uznesenia, nakoľko ide o procesný návrh vznesený účastníkom konkurzného konania. K otázke interakcie medzi §32a ZKR a § 82 ods. 2 písm. e) ZKR 11. Z pohľadu konajúceho súdu je kľúčovou námietkou navrhovateľa jeho argument, že v prípade speňažovania dotknutých nehnuteľností zapísaných v súpise oddelenej podstaty veriteľa Bazcom CZ I, s.r.o., si mal správca vyžiadať súhlas konkurzného súdu ako príslušného orgánu v zmysle § 82 ods. 2 písm. e) ZKR. Tomuto argumentu kontroval správca, ktorý mal za to, že priznaním hlasovacích práv v zmysle §32a ZKR v prospech daného veriteľa, mu bolo priznané aj postavenie príslušného orgánu a právo udeľovať záväzné pokyny v zmysle § 82 ZKR a teda správca postupoval správne lebo tento pokyn veriteľ udelil. Súd sa teda primárne zameral na posúdenie interakcie týchto dvoch ustanovení, nakoľko podľa názoru súdu ide o nosnú argumentáciu navrhovateľa, pričom jeho zvyšné argumenty sú skôr technickejšieho rázu, resp. sú pre prejednávanú vec menej podstatné. Je zrejmé, že táto „konfliktná“ situácia nie je legislatívne zákonodarcom riadne ošetrená (čo nie je, vzhľadom na mimoriadne časté novelizácie ZKR, prekvapením) a preto sú to práve súdy, ktoré musia tieto ustanovenia vo vzájomnej súvislosti vyložiť. 12. Súd uvádza, že podľa jemu dostupných informácií s výnimkou nálezu Ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 625/2016 (ďalej len „nález“), na ktoré odkázal správca vo vyjadrení, neexistujú ďalšie rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré by sa priamo venovali tejto otázke. Teda nie je možné hovoriť o existencii ustálenej rozhodovacej praxe. Je možno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že v náleze nie je vyjadrený právny názor Ústavného súdu k tejto otázke, súd sa však oboznámil s celým obsahom nálezu a s názormi na danú problematiku v ňom uvedenými. Súd pre úplnosť uvádza, že si je vedomý, že argumentami/ názormi uvedenými v náleze nie je viazaný, avšak podľa názoru súdu sú tieto argumentačne využiteľné. 13. Súd k danej problematike uzatvára, že sa priklonil k názorom uvedeným v náleze (prezentovaných daným sťažovateľom ako aj v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR 14/2016 z 23. júla 2016- strana 6 a nasl. nálezu) a má za to, že pojem „ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou“ sa majú vykladať tak, že zahŕňajú aj právo veriteľa udeľovať záväzný pokyn. Správna je potom argumentácia správcu, že priznaním hlasovacích práv v zmysle §32a ZKR sa potom docieli taký právny stav, ako keby mal popretý veriteľ de facto práva nepopretého (s výnimkou § 99 ods. 2 ZKR, nakoľko právo na výťažok môže mať takýto veriteľ až v prípade úspechu v incidenčnom spore). Uvedené je podľa názoru súdu súladné aj so zmyslom konkurzného konania a celkovej koncepcie ZKR, ktorá je budovaná na dosiahnutí čo najväčšej rýchlosti konkurzného konania (napr. prostredníctvom častého ukladania lehôt), ktorá niekedy prevažuje aj nad prípadnými právami účastníkov konkurzného konania (čo sa prejavuje napríklad aj tým, že v ZKR pripúšťa opravný prostriedok iba voči špecifikovaným rozhodnutiam). 14. Súd v tomto smere zohľadnil aj argument lex posterior derogat legi priori a teda pri kolízii týchto ustanovení má za to, že § 32a ZKR má mať prednosť. Súd je toho názoru, že § 82 ods. 2 písm. e) ZKR dopadá na takých zabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky boli popreté a hlasovacie práva im neboli priznané. 15. Súd má za to, že navrhovateľ nepredložil v podstate nijaký argument, ktorý by vyvracal argumenty uvedené v náleze, na ktoré v bode vyššie odkázal konkurzný súd. Navrhovateľ argumentoval, že v prípade ak by bol dotknutý zabezpečený veriteľ neúspešný v incidenčnom konaní, bol by to v prejednávanej situácii práve on, kto by rozhodoval o spôsobe speňaženia, čo je podľa názoru navrhovateľa neprípustné. K tomuto súd uvádza, pri predaji majetku zapísaného v súpise oddelenej podstaty je logicky motivácia zabezpečeného veriteľa o dosiahnutie čo najväčšieho výťažku a súd súhlasí s tvrdením správcu, že takýto veriteľ by „išiel sám proti sebe“ keby nemal za cieľ čo najvýhodnejšie speňaženie. Samozrejme, súd si uvedomuje, že táto snaha zabezpečených veriteľov spravidla končí pri uspokojení ich pohľadávky ale rozhodovať o spôsobe speňaženia majetku zapísaného v oddelenej podstate je v intenciách ustanovení ZKR nesporným právom dotknutého zabezpečeného veriteľa (či už takého, ktorého pohľadávka nebola popretá alebo takého s priznanými hlasovacími a ďalšími právami). Pristúpením na argumentáciu navrhovateľa by bol popretý účel §32a ZKR, ktorý mal za cieľ predísť účelovým popretiam pohľadávok, nakoľko by popretý zabezpečený veriteľ na čas do ukončenia incidenčného sporu bol obmedzený na svojom práve zvoliť spôsob speňaženia a táto kompetencia by bola prenesená na súd (aj napr. v prípade, kedy by následne bol takýto veriteľ v incidenčnom konaní úspešný). Inými slovami by boli veritelia motivovaní k účelovému popieraniu pohľadávok, nakoľko by tým obmedzili právo zabezpečeného veriteľa rozhodovať o spôsobe speňaženia majetku z oddelenej podstaty. Je potrebné dodať, že ZKR v § 82 ods. 3 ustanovuje aj akýsi „kontrolný mechanizmus“ čo sa týka pokynu veriteľa pre odborne spôsobilú osobu, ktorou je správca. 16. Súd preto uzatvára, že vzhľadom na priznanie hlasovacích a ďalších práv zabezpečenému veriteľovi v tomto konaní, postupoval správca v zmysle ZKR, keď postupoval podľa záväzného pokynu, ktorý mu tento veriteľ udelil. V stručnosti k ostatným námietkam navrhovateľa 17. Súd uvádza, že čo sa týka námietok navrhovateľa ohľadne zápisu nehnuteľností v insolvenčnom registri, súd sa plne stotožnil s argumentami, ktoré uviedol správca na strane 4 a 5 vyjadrenia. Súd má za to, že majetok, ktorý je zapísaný v sekcii „Majetok“ nie je potrebné duplicitne nijako v insolvenčnom registri zverejňovať/ oznamovať a zápis majetku správca vykonal v súlade s požiadavkami ZKR a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Preto správcovi v tomto smere neuložil nijakú povinnosť. Súd konštatuje, že zo zmyslu a účelu novely ZKR účinnej od 1.10.2025 nemožno vyvodiť požiadavku na duplicitné zverejňovanie informácií. 18. Súd má ďalej v zhode s názorom správcu za to, že čo sa týka uplatnenia nárokov p. Kiabu, bolo v jeho procesnej réžii, aby si u správcu uplatnil svoje prípadné práva v zmysle § 78 ZKR. Súd súhlasí s názorom správcu, že v prípade vylúčenia majetku z konkurzu, kde bolo toto právo riadne uplatnené (a majetok tam bol zapísaný s poznámkou o spornom zápise) sa táto vzťahuje len na dané konanie a osoba, ktorá si uplatňuje takéto právo v konkurze, v ktorom daný majetok bude následne zapísaný, je povinná taktiež postupovať v zmysle § 78 ZKR (čomu nič nebránilo). Správca v tomto „druhom“ konaní, totiž nemôže nahrádzať procesnú aktivitu p. Kiabu a vykonávať za neho úkony (správca totiž nemôže mať napr. vedomosť o tom, či tretia osoba na spornom zápise trvá). 19. Navrhovateľ vo svojich písomných podaniach sporil aj „rýchlosť“, ktorou došlo k vylúčeniu dotknutých nehnuteľností z iného konkurzu, zápisu do konkurzného konania úpadcu a udeleniu záväzného pokynu. Súd k tomuto uvádza, že zabezpečený veriteľ svojím vlastným konaním zabezpečil vylúčenie dotknutých nehnuteľností z iného konkurzu (keď v danom konkurze stiahol prihlášky v rozsahu zabezpečenia) a je preto pochopiteľné, že minimálne od 12.12.2025 vykonával krok týkajúce sa daných nehnuteľností. Súdu sa preto postup zabezpečeného veriteľa nejaví ako neštandardný aj s prihliadnutím na to, že zabezpečený veriteľ má právneho zástupcu a teda je možné predpokladať, že tento dopredu a cielene pripravuje a zabezpečuje procesný postup zabezpečeného veriteľa. To ako rýchlo doručí a pripraví záväzný pokyn je teda plne v réžii zabezpečeného veriteľa. Následne je potom na zodpovednosti a uvážení správcu, aký časový úsek využije na posúdenie tohto záväzného pokynu s odbornou starostlivosťou. 20. Ďalšie námietky, ktoré uvádzal navrhovateľ (ako napr. nezverejnenie účtu, k čomu medzičasom došlo) súd nepovažoval v kontexte danej veci za relevantné. V tomto smere súd odkazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, stačí keď sa vyjadrí k argumentom, ktoré sú pre danú vec podstatné. Uvedené je podčiarknuté aj charakterom konkurzného konania, kde konkurzný súd musí s ohľadom na špecifiká konkurzu pomerne rýchlo reagovať na rôzne procesné návrhy účastníkov konania a nie je možné sa detaile zaoberať množstvom námietok, ktoré účastníci prezentujú (súd uvádza, že k tejto veci mu v priebehu 3 týždňov boli doručené 4 vyjadrenia účastníkov konania, s ktorými sa musel zaoberať, pričom aj navrhovateľ aj správca požadovali od súdu prakticky bezodkladné rozhodnutie, ktoré konkurzný súd). |
| Poučenie: | Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR). |