| Okresný súd Nitra | |
| Spisová značka súdu: | 31K/21/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | REGNITTOSTAV s. r. o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 50343378 |
| Adresa dlžníka: | Pri Studničke 4776/38, 949 07 Nitra, SVK |
| Sudca: | Mgr. Filip Grznárik |
| Správca: | Ivan (S1453) |
| IČO správcu: | |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 28.10.2025 |
| Dátum začatia procesu: | 30.1.2026 |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | medop strechy s.r.o. |
| IČO: | 44147091 |
| Adresa: | Novozámocká 128, 94905 Nitra |
| ID oznamu: | 1079786 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Nitra (kód: 124) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 31K/21/2025 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 29.01.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Nitra, v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: REGNITTOSTAV s. r. o., sídlo Pri Studničke 4776/38, 949 07 Nitra, IČO: 50 343 378, ktorého predbežným správcom je: Ing. Ivan Rudolf, so sídlom kancelárie Štefánikova 4, 949 01 Nitra, značka správcu S1453, o návrhu veriteľa: medop strechy s.r.o., sídlo Novozámocká 128, 949 05 Nitra, IČO: 44 147 091, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária REDANT s. r. o., sídlo Konventná 6, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 682 581, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, takto |
| Rozhodnutie: | I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: REGNITTOSTAV s. r. o., sídlo Pri Studničke 4776/38, 949 07 Nitra, IČO: 50 343 378. II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení. III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Ing. Ivan Rudolf, so sídlom kancelárie Štefánikova 4, 949 01 Nitra, značka správcu S1453. IV. Súd vyzýva veriteľov, aby prihlásili pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate, prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) a musí spĺňať náležitosti podľa § 29 ZKR. V. Súd ukladá správcovi podať súdu (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, (4.) najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch. VI. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. VII. Predbežný správca: Ing. Ivan Rudolf, so sídlom kancelárie Štefánikova 4, 949 01 Nitra, značka správcu S1453, má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur, a za tým účelom ukladá učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet predbežného správcu vyplatila uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, evidovaného pod položkou registra 44/2025, druh trov konania D19. |
| Odôvodnenie: | 1. Návrhom, podaným a doručeným súdu dňa 18.09.2025, sa navrhovateľ domáha, aby súd vyhlásil na jeho majetok konkurz. 2. Súd uznesením č. k. 31K/21/2025 - 48 z 3. októbra 2025, právoplatným dňa 28.10.2025, rozhodol podľa § 14 ods. 1 ZKR o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka, označeného v záhlaví, a to na základe návrhu navrhovateľa. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 27.10.2025. Nasledujúcim dňom, t. j. 28.10.2025 sa začalo konkurzné konanie (§ 14 ods. 3 v spojení s § 199 ods. 7 ZKR). 3. Súd uznesením č. k. 31K/21/2025 - 76 z 5. decembra 2025, právoplatným dňa 06.12.2025, podľa § 19 ods. 1 písm. d) v spojení s § 21 ods. 5 a § 40 ZKR ustanovil dlžníkovi predbežného správcu označeného v záhlaví a uložil mu okrem iného zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu a podať súdu najneskôr do 45 dní od ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v insolvenčnom registri dňa 05.12.2025. 4. Predbežný správca doručil súdu tri priebežne správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch a dňa 19.01.2026 bola súdu doručená záverečná správa (v poradí štvrtá správa predbežného správcu) o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. 5. Predbežný správca v záverečnej správe uviedol, že písomne vyzval dlžníka na predloženie údajov o jeho majetku, pričom však dlžník si túto výzvu v odbernej lehote neprevzal napriek tomu, že sa dostala do jeho dispozície, keďže bola zaslaná na adresu uvedenú v obchodnom registri. Predbežný správca zaslal danú výzvu dlžníkovi aj elektronicky dňa 28.12.2025. Hoci následne dlžník telefonicky kontaktoval predbežného správcu dňa 12.01.2026, napriek čomu požadované listiny predbežnému správcovi nepredložil a žiadne informácie mu neposkytol. 6. Na základe predbežným správcom vyžiadanej súčinnosti z Geodetického a kartografického ústavu za účelom zistenia vlastníctva nehnuteľnosti dlžníkom a zistenia zmien majetku dlžníka za posledné 3 roky mu tento poskytol informáciu, že dlžník nie je vlastníkom nehnuteľnosti a v období od 28.10.2022 do 28.11.2025 v databáze informačného systému katastra nehnuteľnosti neboli nájdené žiadne záznamy. 7. Vyžiadanou súčinnosťou z OR PZ Nitra ohľadom vlastníctva alebo držby motorových vozidiel dlžníkom predbežný správca zistil, že dlžník je vlastníkom 3 motorových vozidiel, a to 1/ Škoda Superb, v premávke od 13.03.2018 (vlastným šetrením predbežný správca uviedol, že predaj takéhoto vozidla sa pohybuje za cenu od 8.500,- eur do 16.990 eur,-), 2/ Dacia Dokker v premávke od 11.01.2019 (vlastným šetrením predbežný správca uviedol, že predaj takéhoto vozidla sa pohybuje za cenu od 10.320,- eur do 11.400,- eur) a 3/ Volkswagen Touran, v premávke od 06.12.2023 (vlastným šetrením predbežný správca uviedol, že predaj takéhoto vozidla sa pohybuje za cenu od 25.000 eur do 31.500 eur). Dlžník na výzvu zaslanú do elektronickej schránky predbežnému správcovi neoznámil, kde sa predmetné motorové vozidlá nachádzajú, a preto predbežný správca nepozná ani ich technický stav. Predbežný správca ďalej zistil, že dlžník bol v minulosti vlastníkom ďalších dvoch vozidiel, a to 1/ Lambretta V125 Special LBM/0/0, do 03.10.2024 a 2/ Volvo XC60, do 08.03.2021. Dlžník bol ďalej držiteľom dvoch vozidiel s iným vlastníkom, a to 1/ Škody Kodiaq a 2/ Volskwagen Touran. Hodnotu motorových vozidiel vlastnených dlžníkom odhadol predbežný správca (bez znalosti ich technického stavu) vo výške 51.000,- eur, pričom vzhľadom na to, že predbežný správca nezistil, kde sa tieto vozidlá nachádzajú, je tu daný aj predpoklad, že môže ísť o majetok, ktorý bol ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno predpokladať ich odporovateľnosť. Čo sa týka v minulosti vlastnených motorových vozidiel dlžníkom, keďže dlžník predbežnému správcovi nepredložil žiadne účtovníctvo, nie je možné posúdiť právne úkony urobené vo vzťahu k týmto motorovým vozidlám v minulosti. 8. Poskytnutou súčinnosťou z Centrálneho depozitára cenných papierov predbežný správca zistil, že dlžník nemá zriadený účet majiteľa cenných papierov v evidencii, nemá registrované záložné právo k cenným papierom, nemá evidovaný žiadny zabezpečovací prevod cenných papierov a nie je ani registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno. 9. Predbežný správca vykonal aj miestne zisťovanie v mieste sídla dlžníka a trvalého pobytu konateľa, pričom zistil, že objekt je bez označenia, je nedokončený, nikto sa v ňom nenachádzal a nenachádzali sa v ňom ani vozidlá zistené lustráciou OR PZ v Nitre. Vlastným šetrením zistil, že dlžník má sídlo v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je konateľ dlžníka, pričom vo vzťahu k danej nehnuteľnosti je vedených viacero exekúcii. 10. Zo zbierky listín a registra účtovných závierok predbežný správca zistil, že dlžník podal posledné daňové priznanie za rok 2023, pričom účtovná závierka za rok 2024 sa v zbierke listín ani registri účtovných závierok nenachádza. Na základe uvedeného, v spojení s údajmi zistenými z portálu Finstat, z ktorého okrem iného vyplýva, že dlhodobé záväzky dlžníka sú vo výške 1.548,- eur a krátkodobé záväzky vo výške 175.680,- eur, predbežný správca uzavrel, že možno predpokladať zodpovednosť dlžníka za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. 11. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, (d/) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1. 12. Podľa § 20 ods. 1 ZKR, ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz. 13. Podľa § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), (1) súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6 500 eur. (2) Hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. 14. Podľa § 21 ods. 1 ZKR, predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť. 15. Podľa § 22 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu. 16. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. 17. Podľa § 41 ZKR, súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu. 18. Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak pred konaním prvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení paušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu funkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia neodôvodnene znížená jeho paušálna odmena. 19. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. 20. Podľa § 197 ods. 7 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26) 21. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení. 22. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) ZKR v ustanovení § 197 ods. 7 ZKR je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení. 23. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné. 24. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 25. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek prvý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. 26. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2. 27. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci. 28. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. 29. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 30. Predmetom tohto rozhodovania súdu po doručení záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka je rozhodovanie podľa § 20 ods. 1 ZKR v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) časť vety za bodkočiarkou ZKR o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu) alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (ak súd dospeje k záveru, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu). 31. Relevantným vo vzťahu k rozhodovaniu podľa § 20 ods. 1 ZKR je vykonávacia vyhláška k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii - vyhláška č. 665/2005 Z. z., ktorá v § 9 ods. 1 ustanovuje hodnotu majetku, ktorej nedosiahnutie je dôvodom zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ktorou je 6.500,- eur, a v ods. 2 demonštratívne uvádza podklady, najmä na základe ktorých má súd skutkové zistenie o hodnote majetku dlžníka urobiť, pričom toto úzko súvisí aj s náležitosťami záverečnej správy predbežného správcu podľa § 21 ods. 1 ZKR. 32. Vychádzajúc z uvedeného, súd v prejednávanej veci podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. posudzoval, či majetok dlžníka nemá hodnotu ani 6.500,- eur, čo je jedinou podmienkou pre rozhodnutie, či súd podľa § 20 ods. 1 ZKR konkurzné konanie zastaví pre nedostatok majetku (ak táto podmienka je naplnená) alebo vyhlási konkurz (ak nie je splnená podmienka pre zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku). Pri posudzovaní hodnoty majetku dlžníka postupoval pritom podľa kritérií stanovených v § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., pričom za podklad predstavujúci vyjadrenie predbežného správcu v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. súd považoval jeho vyjadrenia obsiahnuté v priebežných správach, no najmä záverečnej správe predbežného správcu v zmysle § 21 ods. 1 ZKR. 33. Súd pri stanovení hodnoty majetku dlžníka (za účelom posúdenia, či tento nemá hodnotu ani 6.500,- eur alebo či aspoň túto hodnotu dosahuje), vychádzajúc podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. zo záverečnej správy predbežného správcu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, zistil, že dlžník je evidovaný Policajným zborom ako vlastník troch motorových vozidiel, pričom predbežný správca na základe vlastného šetrenia zameraného na zistenie trhovej hodnoty predmetných vozidiel (na portáli www.autobazar.eu), odhadol hodnotu tohto jediného zisteného majetku dlžníka na 51.000,- eur (vychádzajúc zo zistených údajov, pričom týmto nebol technický stav jednotlivých vozidiel, keďže dlžník predbežnému správcovi neposkytol súčinnosť a nereagoval na výzvy na uvedenie, kde sa tieto vozidlá nachádzajú). Predbežný správca naviac uviedol, že keďže nie je zrejmé, kde sa tieto motorové vozidlá nachádzajú, ak by išlo o majetok dlžníka, ktorý bol ukrátený v dôsledku právnych úkonov, je pri nich možné predpokladať odporovateľnosť (na účely zistenia hodnoty majetku dlžníka je však prirodzene možné započítať danú hodnotu majetku len raz, keďže ide o totožný majetok, len s rozličným dôvodom jeho započítania na účely rozhodovania, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu, keďže do tohto sa započítava podľa § 21 ods. 1 ZKR okrem hodnoty majetku dlžníka aj hodnota majetku, o ktorý bol dlžník ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť). 34. Napokon predbežný správca v záverečnej správe dospel aj k záveru o tom, že možno predpokladať zodpovednosť dlžníka za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. 35. Súd v zhode s uvedeným vyjadrením na základe k záverečnej správe predbežného správcu pripojenej poslednej účtovnej závierky dlžníka za rok 2023, zostavenej k 01.07.2024 (z ktorej podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vychádzal ako z tam demonštratívne neuvedeného podkladu na ustálenie hodnoty majetku dlžníka) dopĺňa, že záväzky dlžníka prevyšovali hodnotu jeho majetku (a to o 10.818,- eur, z ktorého dôvodu mal dlžník v tomto roku záporné vlastné imanie, ktoré je údajom o rozdiely medzi majetkom a záväzkami dlžníka - § 6 ods. 4 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom o účtovníctve). To nasvedčuje splneniu jednej z kumulatívnych podmienok úpadku dlžníka vo forme predlženia podľa § 3 ods. 3 ZKR, hoci vzhľadom na absenciu účtovníctva jej splnenie spolu so splnením ostatných podmienok predlženia nie je možné v tomto štádiu konania jednoznačne posúdiť, avšak to ani nie je úlohou konkurzného súdu rozhodujúceho vo veci návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, o tom, či sú splnené podmienky na zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. 36. Relevantné v tomto konaní, ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti odvolacieho konkurzného súdu (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/17/2021 z 01.07.2021) totiž nie je posudzovanie úspešnosti konania o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka včas, priebeh ani výsledok ktorého nie je konkurzný súd pri tomto rozhodovaní akokoľvek hodnotiť či prejudikovať. Z uvedeného potom vyplýva, že súd pri rozhodovaní podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 21 ods. 1 ZKR vychádza aj z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka vtedy, ak sú dané konkrétne skutočnosti odôvodňujúce predpoklad, že došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. 37. Účtovná závierka za rok 2023 bola pritom zostavená už 01.07.2024, čo je hraničný moment, v ktorom sa mohol dlžník dozvedieť o svojej majetkovej situácii, teda o tom, že jeho záväzky prevyšujú jeho majetok. Naviac, z návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu a jeho listinných príloh je súčasne osvedčené, že ku dňu zostavenia predmetnej účtovnej závierky mal dlžník dvoch veriteľov - navrhovateľa (s pohľadávkami splatnými pred 01.07.2024 vo výške 87.916,55 eura) a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (s pohľadávkou splatnou 20.06.2024 vo výške 150,- eur), čo nasvedčuje splneniu ostatných podmienok predlženia ako formy úpadku dlžníka (§ 3 ods. 1 v spojení s ods. 3 ZKR). 38. V uvedenom období mal pritom dlžník podľa výpisu z obchodného registra ustanovený štatutárny orgán - konateľa Ondreja Ottingera, ktorému vznikla funkcia konateľa dlžníka dňa 28.10.2021 a je zapísaný ako štatutárny orgán dlžníka doposiaľ. Lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 3 ZKR je pritom 30 dní odo dňa, kedy sa dlžník, ktorý je právnickou osobou, dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. 39. Z ničoho pritom nevyplýva (vrátane konkurznej lustrácie), že by doposiaľ, osobitne však do 31.07.2024, ktorý deň bol posledným dňom 30-dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, bol dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podal. 40. Z týchto dôvodov súd uzatvára, že existuje v prejednávanej veci odôvodnený predpoklad, že došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas, a preto je pri posúdení toho, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu nutné vychádzať podľa § 21 ods. 1 ZKR aj z hodnoty uvedenej pohľadávky podľa § 11 ods. 2 ZKR vo výške 12.500,- eur. 41. Súd pre úplnosť dopĺňa, že v konaní nebolo podané žiadne vyjadrenie dlžníka a ani nebolo účastníkom konkurzného konania navrhnuté vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by bol podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. podkladom ustaľovania skutkového stavu ohľadom majetku dlžníka pri rozhodovaní podľa § 20 ods. 1 ZKR, ktoré by akokoľvek spochybňovali odôvodnený predpoklad existencie budúcej pohľadávky dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v jeho mene v zákonom stanovenej lehote voči jeho štatutárnemu orgánu (uvedený záver súdu v konaní nebol ničím spochybnený, naopak, má oporu v účtovnej závierke dlžníka, návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho prílohách, v zhode s čím bolo aj vyjadrenie predbežného správcu obsiahnuté v záverečnej správe) či ktoré by nad rámec tvrdení predbežného správcu v záverečnej správe osvedčovali existenciu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. 42. Vychádzajúc už z uvedeného, súd uzatvára najmä na základe záverečnej správy predbežného správcu a jej príloh, že hodnota majetku dlžníka, ktorý je evidovaný ako vlastník 3 motorových vozidiel Policajným zborom, je približne 51.000,- eur, hodnota ďalšieho majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť je 0,- eur (keď určitý totožný majetok možno pri ustaľovaní majetku dlžníka v zmysle § 21 ods. 1 ZKR započítať len raz - k tomu bod 33. odôvodnenia) a hodnota pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas je 12.500,- eur. 43. Vzhľadom na už uvedené súd uzatvára, že hodnota majetku dlžníka (pozostávajúca v zmysle § 21 ods. 1 ZKR z troch zložiek, a to 1/ z hodnoty jeho súčasného zisteného majetku, 2/ z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a 3/ z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas) v celkovej výške 63.500,- eur (z toho približne 51.000,- eur + 12.500,- eur), nepochybne dosahuje hodnotu aspoň 6.500,- eur, v dôsledku čoho je v prejednávanej veci splnená podmienka na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podľa § 20 ods. 1 ZKR v spojení s § 9 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a contrario. 44. Súd preto týmto uznesením v I. výroku podľa § 20 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 písm. d) ZKR rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. 45. Ak súd vyhlási konkurz, je povinný v tomto uznesení podľa § 22 ZKR súčasne (i/) ustanoviť dlžníkovi správcu (pričom ak súd vyhlási konkurz podľa § 20 ods. 1 ZKR, teda potom, čo už ustanovil v konaní predbežného správcu, podľa § 22 vety poslednej ZKR tohto predbežného správcu súd ustanoví dlžníkovi za správcu) a (ii/) vyzvať veriteľov, aby v zákonnej lehote (§ 28 ods. 2 ZKR) prihlásili svoje pohľadávky. 46. Čo sa týka ustanovenia správcu, súd uvádza, že podľa § 22 vety poslednej ZKR ustanovil dlžníkovi za správcu predbežného správcu, pretože v konkurznom konaní mu už bol ustanovený predbežný správca. 47. Súd z týchto dôvodov v III. výroku tohto uznesenia podľa § 22 ZKR ustanovil správcu v ňom uvedeného, ktorý bol predbežným správcom dlžníka, v IV. výroku podľa § 22 v spojení s § 28 ods. 1, ods. 2 ZKR vyzval veriteľov, ktorí majú pohľadávku, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, aby prihlásili svoje pohľadávky prihláškou, ktorá musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. 48. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom ZKR okrem iného zveruje súdu oprávnenie v § 41 vyžadovať od správcu (okrem iného) správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách. 49. Súd preto v V. výroku tohto uznesenia podľa § 41 ZKR uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, a to v spojení s právnou úpravou paušálnej odmeny správcu, obsiahnutej v § 12 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v počte a v lehotách, v ktorých je nepodanie podrobnej písomnej správy o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch spojené so znížením paušálnej odmeny, teda mu uložil podať uvedené podrobné písomné správy (1.) do 15 dní od ustanovenia do funkcie, (2.) do 35 dní od ustanovenia do funkcie, (3.) do 50 dní od ustanovenia do funkcie a najneskôr do 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. 50. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou v tomto uznesení podľa § 197 ods. 7 ZKR jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v § 197 ods. 7 ZKR je nariadenie o insolvenčnom konaní. 51. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného § 197 ods. 7 ZKR), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2. 52. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie. 53. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. 54. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú súdnu právomoc, na účely slovenského konkurzného konania (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konkurzné konanie začína uznesením o začatí konkurzného konania (§ 14 ZKR). 55. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konkurznom konaní podľa druhej časti ZKR (až) uznesenie o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods. 1 ZKR, čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 197 ods. 7 ZKR, pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní). 56. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní je v slovenskom konkurznom konaní uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR, pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem). 57. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade - t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia - sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom). 58. V prípade právnickej osoby (akým je, vychádzajúc z návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku tretieho nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI právnickej osoby podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konkurzného konania podľa druhej časti ZKR za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu (okrem iného) podľa § 20 ods. 1 ZKR, podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa druhej časti ZKR je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“. 59. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „registrované sídlo“, avšak definuje ho doktrína (Ikrényi, I. Nariadenie o insolvenčnom konaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2020 - ďalej len „Komentár k nariadeniu o insolvenčnom konaní“, čl. 3) ako „štatutárne sídlo“, oficiálnu adresu spoločnosti, pričom každá spoločnosť v Únii musí mať registrované sídlo ako oficiálnu adresu na prijímanie úradnej korešpondencie a toto musí byť uvedené aj na listoch a ostatných tlačivách (oficiálnej korešpondencii), čo vyplýva z európskeho podnikového práva. 60. V prejednávanej veci je dlžník právnickou osobou zapísanou v slovenskom obchodnom registri so sídlom od jej založenia na území Slovenskej republiky (od 20.05.2016). 61. Súd v prejednávanej veci preto dospel k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky. 62. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 18 ods. 2 ZKR, nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu registrované sídlo na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku prvého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je miesto jeho registrovaného sídla, teda v Slovenskej republike. 63. Návodom, kedy dôjde k vyvráteniu uvedenej právnej domnienky (čím vznikne povinnosť súdu určovať COMI na základe všeobecných kritérií pre jeho zisťovanie) môže byť recitál 30 nariadenia o insolvenčnom konaní, ktorý uvádza, že vyvrátiť túto právnu domnienku v prípade právnickej osoby by malo byť možné, ak sa ústredie spoločnosti nachádza v inom členskom štáte ako jej registrované sídlo a ak z komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností vyplýva, a to spôsobom zistiteľným tretími stranami, že skutočné centrum vedenia a kontroly uvedenej spoločnosti, ako aj správy jej záujmov sa nachádza v tomto inom členskom štáte. 64. Súd z návrhu na vyhlásenie konkurzu a jeho príloh existenciu žiadnych takýchto a ani iných okolností, ktoré by čo i len spochybňovali (nieto vyvracali), že COMI dlžníka sa zhoduje s miestom jeho registrovaného sídla, nezistil. 65. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku prvom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je miesto registrovaného sídla dlžníka. Keďže dlžník má registrované sídlo na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa § 20 ods. 1 ZKR v konkurznom konaní (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní). 66. Čo sa týka povinnosti súdu podľa § 197 ods. 7 ZKR uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12. 67. Súd preto podľa § 197 ods. 7 ZKR v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásenie konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VI. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. 68. Podľa § 21 ods. 3 ZKR, predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Proti uzneseniu o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť. 69. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., Ak si predbežný správca uplatní namiesto nároku na náhradu preukázaných výdavkov (§ 21 ods. 3 zákona) nárok na paušálnu náhradu výdavkov a nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo ods. 4, predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov, ktorá je 1 500 eur. V tejto paušálnej náhrade výdavkov je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Ak si predbežný správca uplatní paušálnu náhradu výdavkov, postup podľa § 10 sa nepoužije. 70. Predbežný správca v závere záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka požiadal o priznanie paušálnej náhrady výdavkov vo výške 1.500,- eur, pričom záverečnú správu podal dňa 19.01.2026, t. j. v § 21 ods. 1 ZKR stanovenej lehote 45 dní od ustanovenia do funkcie. 71. Keďže predbežný správca podal v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka návrh na určenie paušálnej náhrady výdavkov, súd v tomto uznesení o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka podľa § 21 ods. 3 ZKR rozhoduje aj o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo paušálnej náhrade výdavkov. 72. To, o ktorom z uvedených dvoch samostatných, no vzájomne sa vylučujúcich nárokov predbežného správcu súd rozhoduje, závisí od voľby práva predbežným správcom, keď tohto § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v nadväznosti na § 21 ods. 3 ZKR oprávňuje namiesto nároku na odmenu a úhradu výdavkov uplatniť si nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur, v ktorej je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a aj náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty. Hoci to vyplýva už z predposlednej vety § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., v súvislosti s nárokom predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov vyhláška č. 665/2005 Z. z. výslovne stanovuje v poslednej vete § 7 ods. 3, že pri uplatnení nároku predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur suma nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty, ani keď je predbežný správca platiteľom tejto dane (§ 7 ods. 3 veta posledná vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v spojení s § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.). 73. V prejednávanej veci si predbežný správca uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur. 74. Predbežný správca priebežne informoval súd o svojich zisteniach v správach, a to prvej, doručenej 15.12.2025, druhej, doručenej 22.12.2025, tretej, doručenej 28.12.2025. Priebežné správy predbežného správcu boli teda súdu doručené v lehotách stanovených v III. výroku uznesenia o ustanovení predbežného správcu č. k. 31K/21/2025 - 76 z 5. decembra 2025, pričom tieto boli stanovené vychádzajúc z § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Predbežný správca rovnako aj záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka doručil súdu dňa 19.01.2026, teda v lehote stanovenej v § 21 ods. 1 ZKR (ktorá je 45 dní od ustanovenia predbežného správcu). 75. Keďže predbežný správca si podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. uplatnil nárok na paušálnu náhradu výdavkov, a podal priebežné správy o svojich zisteniach v lehotách podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. a záverečnú správu v lehote podľa § 21 ods. 1 ZKR, nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., pričom v prejednávanej veci neboli dané ani skutočnosti podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. Predbežný správca má preto na už uvedenom právnom základe (§ 21 ods. 3 ZKR v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur. 76. Nárok predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov sa podľa § 21 ods. 3 ZKR uhrádza z preddavku zaplateného na účet súdu (ak bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR pred podaním návrhu povinný ho zaplatiť vo výške stanovenej v § 7 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.). 77. V prejednávanej veci bol navrhovateľ podľa § 13 ods. 1 ZKR v spojení s § 7 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. povinný pred podaním návrhu zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur na účet súdu, a tento dňa 17.09.2025 aj zaplatil (záznam o zložení na č. l. 41). Zaplatený preddavok je evidovaný pod položkou registra 44/2025 v rámci druhu trov konania D19. 78. Z navrhovateľom zaplateného preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.500,- eur sa preto podľa § 21 ods. 3 ZKR v celom rozsahu uhradí nárok predbežného správcu na paušálnu náhradu výdavkov, ktorý má v rovnakej výške. 79. Súd preto týmto uznesením v VII. výroku podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. rozhodol, že predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur (ktorá sa uhrádza z preddavku zaplateného navrhovateľom na účet súdu), a preto a za tým účelom uložil učtárni Okresného súdu Nitra, aby po právoplatnosti uznesenia na účet predbežného správcu, vyplatila uvedenú sumu z preddavku zloženého navrhovateľom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, evidovaného pod položkou registra 44/2025, druh trov konania D19. |
| Poučenie: | Proti I., II. a VII. výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá v spojení vo vzťahu k I. výroku s § 19 ods. 2 vetou druhou ZKR, vo vzťahu k II. výroku s § 19 ods. 2 vetou treťou ZKR a vo vzťahu k VII. výroku v spojení s § 21 ods. 3 vetou poslednou ZKR). Proti III., IV., V. a VI. výroku tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 198 ods. 1 veta druhá ZKR). Odvolanie proti I. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať dlžník. Odvolanie proti II. výroku tohto uznesenia je oprávnený na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní v spojení s § 19 ods. 2 vety tretej ZKR podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ. Odvolanie proti tomuto výroku uznesenia možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konkurznom konaní) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie proti VII. výroku tohto uznesenia je oprávnený podať predbežný správca alebo zložiteľ preddavku (§ 21 ods. 3 ZKR). Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 ZKR). U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR). Poučenie účastníkov podľa § 197 ods. 6 ZKR o práve uplatniť námietku zaujatosti: Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49 CSP). V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 1, § 49, § 53 ods. 1 CSP). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 197 ods. 6, § 196 ZKR v spojení s § 52 ods. 2 CSP). |