| ID oznamu: | 1079599 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Košice (kód: 148) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 32OdK/517/2019 |
| Typ konania: | Oddlženie - konkurz |
| Dátum vydania: | 28.01.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Rozsudok |
| Hlavička: | Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: CHEMES, a.s. Humenné v konkurze, sídlo: Chemlonská 1, 066 33 Humenné, IČO: 31 695 426, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Bröstl Čentík s.r.o., sídlo: Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, proti žalovanému: Ing. Ľubomír Ontkovič, narodený: 1.10.1968, bytom: Na Balotách 408/1, 044 12 Valaliky, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., sídlo: Račí potok 2385/3, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 53 769 589, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 26Odi/1/2022 - 243, zo dňa 24. novembra 2023, takto |
| Rozhodnutie: | I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 26Odi/1/2022 - 243, zo dňa 24. novembra 2023. II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. |
| Odôvodnenie: | 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. zrušil oddlženie Ing. Ľubomíra Ontkoviča, nar. 01.10.1968, trvale bytom Na Balotách 408/1, 044 12 Valaliky, ktorý bol oddlžený rozhodnutím Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32Odk/517/2019 zo dňa 26.11.2019, pre nepoctivý zámer a 2, vo výroku II. priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalobca odôvodnil svoju žalobu spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 2.1 až 2.4. 2.1. Žalobca má ako veriteľ voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku vo výške 28.325,02 EUR s príslušenstvom, ktorá bola judikovaná v spore vedenom pred Okresným súdom Humenné, ktorý rozhodol rozsudkom č. k. 11Cb/196/2015-79 z 27. septembra 2017, vykonateľným 22. novembra 2018, v prospech žalobcu, čo potvrdil aj Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 6Cob/6/2018-119 z 27. septembra 2018. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil dobrovoľne, preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie. V rámci obrany v exekučnom konaní žalovaný podal návrh na jej zastavenie. Okresný súd Banská Bystrica návrh žalovaného uznesením vydaným v konaní pod sp. zn. 60EK/1801/2018 z 12. februára 2019 zamietol. Žalovaný ani napriek tomu svoju povinnosť neplnil. 2.2. Podľa žalobcu žalovaný nikdy nemal v úmysle uspokojiť jeho pohľadávku a je toho názoru, že došlo k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným, čím sa zasiahlo do majetkového práva žalobcu a preto také konanie nemôže požívať právnu ochranu. Ďalej podľa žalobcu vynaložil žalovaný všetku snahu využiť akýkoľvek prostriedok na to, aby sa vyhol povinnosti uhradiť pohľadávku žalobcu vo výške 28.325,02 EUR s príslušenstvom, čo v konečnom dôsledku vyústilo do podania návrhu na oddlženie prostredníctvom Centra právnej pomoci. Je tu dôvodné podozrenie, že žalovaný nemal poctivý zámer pri podaní návrhu na oddlženie, pretože z jeho správania pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, resp. platobnú neschopnosť predstieral, aby bol oprávnený podať návrh na oddlženie. Žalovaný mal viacero úverov od rôznych veriteľov, pričom viaceré z nich boli poskytnuté v roku 2018. Tieto úvery žalovaný riadne splácal do februára 2019, t.j. do času, keď bol zamietnutý návrh žalovaného na zastavenie exekúcie práve vo februári 2019, preto sa žalobca domnieva, že žalovaný úmyselne prestal uhrádzať svoje záväzky a to z dôvodu, aby nasimuloval platobnú neschopnosť v rozsahu 180 dní po lehote splatnosti pre účely oddlženia ako to vyžaduje § 3 ods. 2 ZKR. 2.3. Žalobca v súvislosti s neplnením záväzkov žalovaného (v januári a februári 2019 nemal žiadne prostriedky na úhradu svojich záväzkov) poukázal tiež na to, že ešte v decembri 2018 na podnikateľský účet žalovaného č. 313440963/7500 vedený v ČSOB dokázal žalovaný zabezpečiť príjem platieb v celkovej výške 23.141,40 EUR, na svoj osobný účet č. 4019269390/7500 vedený v ČSOB príjem platieb vo výške 13.573,69 EUR. Podľa žalobcu žalovaný bez akýchkoľvek vysvetliteľných dôvodov prestal uhrádzať dobrovoľne splátky záväzkov voči bankám v bezprostrednej časovej blízkosti predtým, ako začal proces domáhania sa oddlženia konkurzom, čo možno považovať za konanie z vypočítavosti, pretože v snahe využiť inštitút oddlženia žalovaný formálne splnil zákonnú podmienku neuhrádzania dlhu počas doby dlhšej ako 180 dní na účel nasimulovania platobnej neschopnosti, ktorá je jednou zo zákonných podmienok oddlženia. Toto konanie žalobca označil za konanie v rozpore s čestným vyhlásením žalovaného v životopise, ktorý je prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu. Na žalovaného boli vedené exekúcie, v ktorých bol oprávneným výlučne žalobca. To podľa názoru žalobcu môže znamenať, že dôvodom prečo podal žalovaný návrh na oddlženie je práve neochota splniť záväzok voči žalobcovi. Táto skutočnosť nepriamo vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovaného v životopise dlžníka, ktorý je prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu, kde sa žalovaný negatívne vyjadruje k samotnému rozhodnutiu, ktoré žalobcovi priznáva nárok, v tom zmysle, že do platobnej neschopnosti sa dostal: „po nespravodlivo prehratom súde s humenským „oligarchom“, ktorý bezdôvodne odmietol odobrať luxusný koberec,...“. Takéto vyjadrenie podľa žalobcu nepriamo indikuje jasnú a preukázateľnú neochotu podrobiť sa rozhodnutiu a splniť si záväzok voči žalobcovi. To, že žalovaný nechce a ani nikdy nechcel zaplatiť predmetnú pohľadávku dokazuje aj skutočnosť, že žalovaný využil len možnosť podať návrh na zastavenie exekúcie, ale ďalšie prostriedky, ktoré by mu mohli uľahčiť splnenie záväzku ako napr. možnosť požiadať exekútora o dohodu o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky neboli využité. 2.4. Nepoctivý zámer osvedčuje aj konanie dlžníka, ktoré urobil v snahe zvýhodniť niektorého veriteľa alebo poškodiť niektorého veriteľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný vykonal čiastočnú úhradu pohľadávky veriteľa s neskoršou lehotou splatnosti (vo vzťahu k banke) a žalobcovu pohľadávku neuhradil ani čiastočne, pričom platby z podnikateľského účtu žalovaného na refinancovaný hypotekárny úver na nehnuteľnosť, ktorú žalovaný ani nevlastní, predstavujú len za obdobie november až december 2018 spolu 27.200,- EUR. S poukazom na ust. § 166g ods. 2 písm. e), f), g) a h) ZKR konštatoval, že žalovaný náhle prestal uhrádzať všetky pohľadávky po začatí exekučného konania a požiadal o oddlženie po splnení formálnej podmienky uplynutia 180 dní, hoci posledný mesiac roku 2018 žalovaný dokázal na svoje účty zabezpečiť prílev prostriedkov vo výške viac ako 30.000,- EUR, ale na začiatku roku 2019 nemal už na úhradu žiadneho svojho dlhu, teda zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Aj preto zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, čo vyplýva aj zo samotných vyjadrení žalovaného v životopise, ktorý je prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu ako aj z toho, že žalovaný uprednostnil uspokojenie iných veriteľov pred žalobcom. Žalobca svoju žalobu podporil tiež tým, že žalovaný má dlhoročné skúsenosti s podnikaním a zároveň pôsobil v orgánoch právnickej osoby, čo podľa ustanovenia § 166g ods. 3 ZKR predstavuje skutočnosti, na základe ktorých súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka. 3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, preto ju ako nedôvodnú navrhol zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov konania. Svoje stanovisko odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 3.1. až 3.5. tohto odôvodnenia. 3.1. Podľa žalovaného žalobca využíva každú príležitosť na to, aby mu znepríjemnil život, pričom práve žalobca ho svojim konaním dostal do platobnej neschopnosti. Napriek tomu, že žalobca mal judikovanú pohľadávku, konanie žalobcu, ktoré jej predchádzalo, bolo podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti akceptuje rozhodnutie súdov, ale nie je možné, aby súd zrušil oddlženie pre nepoctivý zámer len preto, že vyjadril nespokojnosť s rozhodnutiami súdov o pohľadávke. Ďalej dodal, že bez ohľadu na uvedenú skutočnosť, na základe tejto skutočnosti musel svoje podnikanie ukončiť. 3.2. Žalobca vychádza z premisy, že žalovaný mal v roku 2018 viacero úverov, ktoré riadne splácal a vo vzťahu k VÚB a.s. vyplýva, že posledná úhrada bola uskutočnená v roku 2019 a tiež uvádza, že žalovaný sa nepokúsil ani raz riešiť svoje záväzky formou dohody o splátkovom kalendári a dobrovoľne neuhradil ani len časť svojich záväzkov. K tomuto žalovaný poukázal na skutočnosť, že práve žalobca ho dostal do situácie, že nebol schopný plniť svoje záväzky a to ani úverové, pretože finančné zdroje mal práve z podnikania. 3.3. Súd skúmal podmienky, ktoré napĺňali zákonný predpoklad oddlženia, ustanovenému správcovi poskytol v zmysle poučenia plnú súčinnosť, priznal všetok majetok, ktorý vlastnil a uviedol, že bude rád, ak sa podarí speňažiť majetok na uspokojenie veriteľov. 3.4. Konanie, ktoré žalobca opisuje v žalobe nemôže napĺňať ani len predpoklad pre zrušenie oddlženia. Skutočnosť, že nie je spokojný s rozhodnutím súdov, ktoré sa stali exekučným titulom nič nemení na skutočnosti, že sa dostal do platobnej neschopnosti. V čase podania návrhu nebol schopný už splácať nielen pohľadávku žalobcu, ale aj ostatné pohľadávky. Žalobca podal na neho i trestné oznámenie pre poškodzovanie veriteľa, avšak vzhľadom na skutočnosť, že od času, kedy bol vypovedať uplynul viac ako rok, sa domnieval, že podanie žalobcu bolo odmietnuté. Preto i túto žalobu vníma len ako prostriedok znepríjemniť mu život. Podstatou trestného oznámenia bola jediná platba, ktorá sa podľa žalobcu, mala uhradiť naviac, a tým mal poškodiť žalobcu a dopustiť sa tak trestného činu. Žalobca teda namieta, že neuhrádzal dlhy, ktoré mal v bankách a na druhej strane podáva na neho trestné oznámenia, že ho ako veriteľa mal poškodiť, pretože mal uhradiť splátku z bankového úveru. 3.5. Celá žaloba je postavená na domnienkach, čo je zrejmé i zo samotnej formulácie žaloby, nie je podložená žiadnym dôkazom, ktorý by preukazoval opodstatnenosť domnienok žalobcu, je vyslovene účelová. 4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel skutkový a právny stav veci spôsobom uvedeným v tomto a nasledovných odsekoch 4.1 až 4.6 tohto odôvodnenia. Na základe zisteného stavu veci dospel k záveru, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, nakoľko zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh (§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR), zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR) a z jeho správania sa po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR (resp. nepreukázal súdu, že takú snahu mal). Ďalej uzavrel, že žalovaný nepreukázal súdu existenciu poctivého zámeru pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom naopak žalobca preukázal, že žalovaný poctivý zámer nemal, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer podľa ust. § 166f ZKR. 4.1. Medzi stranami nebolo sporné, že: 1, na základe právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove žalobca mal pohľadávku voči žalovanému; 2, táto pohľadávka nebola uhradená; 3, žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu a 4, žalovanýbol oddlžený v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32Odk/517/2019. S poukazom na stanovisko žalovaného je sporné to, či boli splnené podmienky na zrušenie jeho oddlženia. 4.2. Žalobca je veriteľom žalovaného a bol dotknutý oddlžením, preto má právo domáhať sa v zmysle ust. § 166f ZKR zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi. Návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma (§ 166g ods. 5 ZKR). 4.3. Pri rozhodovaní o žalobe súd prvej inštancie prihliadal prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u žalovaného v zmysle ust. § 166g ods. 3 ZKR, nakoľko tento má dlhoročné skúsenosti s podnikaním a s pôsobením v orgánoch právnickej osoby. Žalovaný bol aj v čase po vyhlásení konkurzu zamestnaný, podnikal a bol spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným aj po vyhlásení konkurzu, pričom nevynaložil žiadnu snahu vo vzťahu k žalobcovi, ako svojmu veriteľovi (ani po podaní návrhu na konkurz) riešiť svoj dlh. Dokonca aj v tomto konaní, ako aj v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu, vo svojom životopise, žalovaný uviedol, že práve žalobca spôsobil, že sa dostal do takejto nepriaznivej situácie, po nespravodlivo prehratom súde. 4.4. Voči žalovanému sa viedli len dve exekučné konania, a to od decembra 2018 a od apríla 2019, v ktorých ako oprávnený vystupoval práve žalobca. Po právoplatnom rozhodnutí súdu v spore so žalobcom konanie žalovaného evidentne smerovalo k tomu, aby nemusel uspokojiť pohľadávku žalobcu a mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zo správania sa žalovaného pred podaním návrhu na konkurz teda možno usúdiť, že chcel poškodiť žalobcu, ako svojho veriteľa, pričom úmyselne sa priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Až do ukončenia sporu so žalobcom, žalovaný riadne splácal svoje záväzky a neviedli sa voči nemu žiadne exekučné konania. 4.5. Žalovaný svoje dlhy prestal splácať začiatkom roku 2019, aby splnil podmienku na vyhlásenie konkurzu podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR - mať 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný v novembri 2019. Nebolo preukázané, že by v tomto období (teda v čase keď prestal splácať dlhy a v čase vyhlásenia konkurzu) došlo u žalovaného k zmenám v podnikaní (ako samostatne zárobkovo činnej osoby, resp. ako spoločníka spoločnosti), ktoré by mali objektívne zapríčiniť nemožnosť splácania jeho záväzkov, resp. túto skutočnosť žalovaný nepreukázal. Naopak, z výpisov z účtov žalovaného vyplýva, že ešte v decembri roku 2018 jeho príjmy na podnikateľský účet predstavovali viac ako 20.000,- EUR a na osobný účet viac ako 10.000,- EUR. Žalovaný dňa 06.11.2018 zaplatil sumu 17.400,- EUR a dňa 10.12.2018 zaplatil sumu 9.800,- EUR ako splátku úveru na nehnuteľnosť, ktorej nebol vlastníkom. Dňa 13.12.2018 žalovaný uhradil sumu 10.843,45 eur spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Žalovaný dňa 27.12.2018 vybral z účtu hotovosť vo výške 4.500,- EUR. 4.6. Žalovaný bez akýchkoľvek vysvetliteľných dôvodov prestal uhrádzať dobrovoľne splátky záväzkov voči bankám v bezprostrednej časovej blízkosti predtým, ako začal proces domáhania sa oddlženia konkurzom, čo možno považovať za konanie z vypočítavosti. Také konanie je v rozpore s čestným vyhlásením žalovaného v životopise, ktorý je prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu. 4.7. Rozhodnutie o trovách konania bolo súdom prvej inštancie odôvodnené ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a skutočnosťou, že žalobca mal vo veci plný úspech. 5. Proti obidvom výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a žalobcu zaviazal na nahradenie trov odvolacieho konania žalovaného. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu), § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Konkrétne dôvody odvolania žalovaného sú uvedené v odsekoch 5.1 až 5.7. 5.1. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím absolútne negoval svoj právny názor, ktorý vyslovil pri predbežnom prejednaní veci a to aj napriek tomu, že dôkazy, ktoré boli produkované počas konania, svedčili v prospech žalovaného. Rozhodnutie bolo prekvapivým pre obidve strany. 5.2. Konaním žalobcu žalovaný sa dostal do finančných problémov, pričom advokátska kancelária, ktorá ho v súdnom konaní so žalobcom zastupovala, mu neoznámila skutočnosť, že konanie bolo právoplatne skončené v jeho neprospech. Preto nemohol vedieť, že uhradením iných pohľadávok sa môže dostať do problémov v súvislosti s oddlžením, nakoľko vtedy ani nemal v úmysel oddlžovať svoju osobu. 5.3. Žalovaný sa snažil žalobcovi a aj súdu prvej inštancie vysvetliť, že podnikal v špecifickej oblasti a v tomto podnikaní nebolo možné z dôvodu zlej finančnej situácie pokračovať, pretože už nemal peniaze, ktoré by mohol na podnikanie použiť. 5.4. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal v súlade s právnymi predpismi a aj napriek tomu, že podľa § 166g ods. 5 ZKR súd neskúma poctivý zámer dlžníka, tak v prípade, žeby neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie konkurzu, tak súd by konkurz nemohol vyhlásiť. 5.5. Správca vyvrátil tvrdenia žalobcu, že žalovaný nespolupracoval riadne so správcom, pričom správca priamo potvrdil, že časť majetku sa nepodarilo speňažiť - išlo práve o sporný koberec, ktorý si žalobca u žalovaného objednal. Tento koberec opakovane žalobcovi ponúkal ako kompenzáciu na jeho pohľadávku, ale ten to odmietol a aj súd prvej inštancie sa vyjadril, že v tomto nie je možné vidieť nepoctivý zámer. 5.6. Je absolútne nelogické tvrdenie súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalovaný mal mesačný zárobok v priemere 20.000,- eur a relatívne nízku maržu obratu. K tomu žalovaný poukázal na svoje vysvetlenie na pojednávaní ohľadom jeho príjmu v mesiaci december 2018 v sume 20.000,- eur na podnikateľský účet a 10.000,- eur na súkromný účet. 5.7. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a až arbitrárny, závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú vzájomne rozporné. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby žalovaného zaviazal nahradiť žalobcove trovy odvolacieho konania. Dôvody tohto stanoviska sú uvedené v nasledovných odsekoch 6.1. až 6.4. 6.1. Tvrdenie žalovaného o tom, že súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci vyslovil, že žalovaný mal pri podaní návrhu na oddlženie poctivý zámer je nepravdivé, pretože súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že táto otázka (existencia poctivého zámeru) je sporná. Námietka žalovaného, že v konaní produkované dôkazy podporili poctivosť zámeru žalovaného, je iba všeobecná a vôbec z nej nie je zrejmé o aké konkrétne dôkazy malo ísť. Žalovaný v konaní svoje tvrdenia nepodložil takmer žiadnymi dôkazmi. 6.2. Vo svojom odvolaní žalovaný na svoju obranu tiež uviedol, že nemal vedomosť o právoplatnom skončení konania o pohľadávke žalobcu, pretože ho o tom údajne nemal informovať jeho právny zástupca. V tejto súvislosti súd napriek princípu dokazovania v civilnom sporovom konaní dožiadal o potvrdenie tejto skutočnosti bývalým právnym zástupcom žalovaného, ktorý však odmietol odpovedať a žalovaný v tomto smere nepredložil iný dôkaz. Navyše podľa žalobcu vedomosť, resp. nevedomosť o právoplatnosti v tomto konaní nie je pre vec rozhodujúca. 6.3. Opakované tvrdenia žalovaného, že sa pričinením žalobcu dostal do finančných problémov je nelogické, pretože pohľadávku žalobcu žalovaný neuhradil a to ani čiastočne, pričom sa zjavne cielene pripravoval na proces oddlženia. Ponuka žalovaného na dodanie koberca ako kompenzáciu na uhradenie judikovanej pohľadávky žalobcu, je irelevantná, preto lebo tento koberec u žalobcu nie je možné osadiť, tak ako to bolo pôvodne naprojektované a zamerané, čo bolo mimochodom dôvodom na odstúpenie od zmluvy a následný vznik pohľadávky žalobcu. 6.4. V období 180 dní pred podaním návrhu na oddlženie žalovaný dobrovoľne prestal fakticky vykonávať podnikateľskú činnosť, negeneroval ďalšie príjmy podnikaním, čím sa pripravil o príjmy, ktoré by mohli slúžiť na úhradu pohľadávky žalobcu. Žalobca v súvislosti s ukončením podnikania žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalovaný má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a teda sa mohol zamestnať. 7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 9. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. podľa neho má konanie tzv. inú vadu, súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Existenciu týchto odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a konanie tiež netrpí inou vadou, ktorá by mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Neopodstatnenosť týchto odvolacích dôvodov je bližšie odôvodnená v nasledovných odsekoch 11 až 16.7. 11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania. 13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal. 14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci): K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že ho žalovaný dostatočne náležite nešpecifikoval a nevysvetlil ním tvrdenú jeho existenciu, pretože naň v zásade iba vo všeobecnosti poukázal. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, t.j. po preskúmaní vykonaného procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil, žeby bol tento odvolací dôvod naplnený. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný v zásade obsahovo namietal nesprávny procesný postup (arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť rozsudku a tiež jeho prekvapivosť v súvislosti s predbežným právnym posúdením veci), namietal nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Uvedené žalobcom namietané pochybenia súdu prvej inštancie však nenapĺňajú obsah odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože tieto sú samostatnými odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) CSP. 15. K prípadnému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nie je naplnený a to z dôvodov uvedených v odsekoch 15.1. až 15.3. 15.1. Tento odvolací dôvod mal byť podľa žalobcu naplnený tým, že súd prvej inštancie na prvom pojednávaní vyslovil predbežný právny názor v tom zmysle, že žalovaný pri podaní návrhu na oddlženie mal poctivý zámer. Táto obrana žalovaného je neopodstatnená, pretože z obsahu zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 24.3.2023 táto skutočnosť nijako nevyplýva (odvolací súd inú skutočnosť nezistil ani z príslušného zvukového záznamu), pričom súd prvej inštancie na tomto pojednávaní existenciu poctivého zámeru pri oddlžení žalovaného naopak označil ako spornú. 15.2. K inštitútu predbežného právneho posúdenia je vo všeobecnosti potrebné dodať, že ako to už z jeho pomenovania vyplýva, tak ide iba o „predbežné“ právne posúdenie, ktoré sa môže s ohľadom na obsah neskoršieho dokazovania dokonca aj zásadne zmeniť. Preto nie je namieste, aby strany sporu v konaní rigorózne vychádzali iba z obsahu uskutočneného predbežného právneho posúdenia, ktoré sa vykonáva na úvode pojednávania. K tomuto je potrebné dodať, že s ohľadom na charakter kontradiktórnosti civilného sporového konania a s tým súvisiacim dôkazným bremenom strán sporu, zostáva len na zvážení strany sporu, či a akým spôsobom bude preukazovať opodstatnenosť svojho stanoviska prezentovaného v prebiehajúcom súdnom konaní. 15.3. Ani ďalšia argumentácia žalovaného, podľa ktorej je rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne a nepreskúmateľné nie je opodstatnená. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je z pohľadu odvolacieho súdu dostatočne zrozumiteľné, presvedčivé a spĺňa všetky náležitosti rozsudku podľa § 220 CSP. Samotná skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí so závermi tohto rozsudku neznamená, že rozsudok je nepreskúmateľný. 16. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie) odvolací súd obdobne ako aj pri ostatných odvolacích dôvodoch žalovaného zistil, že ani tieto odvolacie dôvody vo veci nie sú naplnené. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania a rozhodovania totiž správne zistil skutkový stav veci a na tento skutkový stav správne aplikoval príslušné právne normy. 16.1. Vychádzajúc z ustanovenia § 166g ods. 2 písm. e) a h) ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh alebo ak z jeho správania sa pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Súd prvej inštancie správne zistil, že obidva tieto prípady nepoctivého zámeru žalovaného pri jeho oddlžení boli naplnené, pričom súd prvej inštancie tento svoj záver náležite vysvetlil v odsekoch 50. až 54. odôvodnenia svojho rozsudku. 16.2. Aj z pohľadu odvolacieho súdu je skutočne možné usudzovať, že žalovaný mal snahu jednak priviesť sa do platobnej neschopnosti a tiež mal aj snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť iného veriteľa. K zvýhodneniu iného veriteľa dokonca v prípade konania žalovaného pred podaním jeho návrhu na oddlženie aj reálne došlo (viď odsek 16.5). 16.3. Ako nato správne poukázal súd prvej inštancie, tak žalovaný v tomto konaní o zrušenie jeho oddlženia nepreukázal žiadny relevantný dôvod, prečo v príslušnom čase prestal splácať svoje dlhy. Konkrétne nebolo preukázané, žeby začiatkom roka 2019 došlo u žalovaného k zásadnej zmene v jeho podnikaní ako SZČO, respektíve ako spoločníka v spoločnostiach s ručením obmedzeným. 16.4. Bez náležitého vysvetlenia, respektíve preukázania poctivého zámeru oddlženia žalovaným, ktoré sa v zmysle § 166g ods. 5 ZKR skúma až v konaní o zrušení oddlženia (t.j. žalovaný má povinnosť preukázať svoj poctivý zámer pri oddlžení práve v tomto konaní) sa v súvislosti s právoplatným judikovaním pohľadávky žalobcu voči žalovanému, skutočne javí ako značne pravdepodobné to, že žalovaný sa snažil dostať do platobnej neschopnosti a to zrejme za účelom vyhnúť sa uhradeniu pohľadávky žalobcu. T.j. zo správania sa žalovaného je možné usudzovať existenciu jeho nepoctivého zámeru. 16.5. Žalovaný v mesiaci december 2018 zaplatil v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. celkovú čiastku vo výške 27.200,- eur ako splátku úveru na nehnuteľnosť, ktorá patrí jeho manželke. Príslušnú úverovú zmluvu uzavrel žalovaný ako spoludlžník so svojou manželkou dňa 16.5.2018 na prefinancovanie kúpy nehnuteľnosti manželky žalovaného. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že v decembri 2018 predstavovali splatné pohľadávky banky celkovú sumu vo výške 1.987,62 eur (6 x mesačná splátka 331,27 eur). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný s určitosťou uhradil minimálne 25.212,38 eur z úveru ako čiastku, ktorá ešte nebola splatná. Takáto predčasná úhrada v prospech iba jedného veriteľa žalovaného teda jednoznačne reálne aj zvýhodnila tohto veriteľa oproti ostatným veriteľom žalovaného. T.j. zvýhodnenie veriteľa tu nie je iba v polohe pochybnosti (existuje možnosť zvýhodnenia), ale k zvýhodneniu tohto veriteľa oproti iným veriteľom fakticky došlo. Navyše je možné uzavrieť, že takéto predčasné splatenie inej nesplatnej pohľadávky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi viedlo aj ku vzniku škody. Žalovaný v rozpore so zákonom uprednostnil uhradenie ešte nesplatnej časti úveru oproti skôr splatnému záväzku žalovaného voči žalobcovi (omeškanie žalovaného s uhradením pohľadávky žalobcu vzniklo dňa 26.8.2015) a neskoršie následné oddlženie žalovaného zmarilo uhradenie pohľadávky žalobcu, čím mu vznikla škoda. 16.6. Obrana žalovaného v tom zmysle, že nemal vedomosť o právoplatnom skončení konania, v ktorom bola žalobcovi priznaná jeho pohľadávka voči nemu, je neopodstatnená. Táto skutočnosť totiž, aj keď by bola preukázaná, nič nemení na opodstatnenosti už skôr splatnej pohľadávky žalobcu (od 26.8.2015) voči žalovanému. K tomuto považuje odvolací súd za vhodné dodať, že žalovaný mal možnosť zbaviť svojho advokáta mlčanlivosti a teda mohol preukázať svoju nevedomosť o skončení sporu, s ohľadom na vyššie uvedené je to však nepodstatné. 16.7. Námietka žalovaného ohľadom jeho snahy dodať žalobcovi koberec a kompenzovať tak jeho pohľadávku, je tiež právne irelevantná, nakoľko neexistuje žiadna zákonná a ani zmluvná povinnosť žalobcu na prijatie takéhoto riešenia, uhradenia svojej pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný tiež namietal nesprávnosť zistenia súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalovaný mal mesačný zárobok v priemere 20.000,- eur a relatívne nízku maržu obratu. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že takéto závery sa v rozsudku súdu prvej inštancie nenachádzajú. 17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. T.j. odvolacie dôvody deklarované žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP nie sú naplnené. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). |
| Poučenie: | Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). |