| Mestský súd Bratislava III | |
| Spisová značka súdu: | B1-31K/8/2021 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Obchodné meno/Názov/Meno a priezvisko dlžníka: | Distrib Capital, s.r.o. |
| IČO/Dátum narodenia dlžníka: | 36705691 |
| Adresa dlžníka: | Potočná 8204/19, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, SVK |
| Sudca: | JUDr. Patrik Hanúsek |
| Správca: | ARIES TRUSTEE, k.s. (S2074) |
| IČO správcu: | 54732727 |
| Typ správcu: | Riadny |
| Dátum začatia konania: | 30.9.2021 |
| Dátum začatia procesu: | 21.3.2025 |
| Navrhovateľ: | |
| Obchodné meno: | Okresný súd |
| IČO: | 00165719 |
| Adresa: | Hlavná 49, 91783 Trnava |
| ID oznamu: | 1079334 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Mestský súd Bratislava III (kód: 104) |
| Spisová značka súdneho spisu: | B1-31K/8/2021 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 27.01.2026 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Krajský súd v Bratislave, v zložení senátu: JUDr. Paulína Pacherová, predsedníčka senátu, JUDr. Boris Tóth a JUDr. Renáta Šišková, členovia senátu, v právnej veci navrhovateľa - veriteľa v 1. rade: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: SEDLAČKO PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, veriteľa v 2. rade: Effectivity s.r.o., so sídlom Námestie pri sýpke 1, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 35 852 160, veriteľa v 3. rade: Pivovary Lobkowicz, a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4 - Nusle, IČ: 284 89 411, Česká republika, zast.: Advokátska kancelária ECKER - KÁN PARTNERS, s.r.o., Zelená 2, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 886 625, veriteľa v 4. rade: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, veriteľa v 5. rade: Pivovary Lobkowicz Group, a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, IČ: 272 58 611, Česká republika, zast.: Advokátska kancelária ECKER - KÁN PARTNERS, s.r.o., Zelená 2, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 886 625, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Distrib Capital, s.r.o., so sídlom Betliarska 22, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 705 691, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31K/8/2021-2209 zo dňa 12.03.2025, pomerom hlasov 3:0, takto |
| Rozhodnutie: | Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31K/8/2021-2209 zo dňa 12.03.2025 v odvolaním napadnutej časti III. výroku a v súvisiacich výrokoch IV. až IX. p o t v r d z u j e . |
| Odôvodnenie: | 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „konkurzný súd“), s poukazom na ustanovenie § 3, § 11 ods. 1, 3, § 19 ods. 1 písm. c), § 22, § 23, § 206n zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“), čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2015/848 z 20.05.2015 (ďalej aj „Nariadenie“) a § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia rozhodol tak, že I. a II. výrokom zamietol návrh veriteľov v 1. a 2. rade na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok ich vecnej aktívnej legitimácie, III. výrokom vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Distrib Capital, s.r.o., (po zistení dôvodnosti návrhu pristúpených veriteľov v 3. až 5. rade), IV. výrokom uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie, V. výrokom ustanovil v konaní správcu a VI. až IX. výrokom upravil povinnosti spojené s prihlasovaním pohľadávok, povinnosti konkurzného správcu a úpravu preddavku na odmenu a výdavky správcu. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v súlade so skutkovým a právnym záverom obsiahnutým v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoKR/72/2024-2004 zo dňa 14.10.2024 opätovne vyzval dlžníka na osvedčenie jeho platobnej schopnosti podľa § 19 ods. 1 ZKR. Zároveň v zmysle pokynu odvolacieho súdu vo vzťahu k veriteľovi v 1. rade skúmal, či nedošlo k zmene skutkových zistení ohľadne spornosti jeho pohľadávky, ako otázky rozhodnej pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie veriteľa v 1. rade. Poukázal na to, že viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššej inštancie platí za nezmeneného skutkového stavu (t. j. ak sa nezmenia skutkové zistenia, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia, alebo v prípade zmeny právnej úpravy, ak by k nej došlo po zrušovacom rozhodnutí). Konkurzný súd preto skúmal prípadnú zmenu skutkového stavu aj k pohľadávkam veriteľov v 3. 4. a 5. rade a nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k odklonu od právneho záveru odvolacieho súdu o danosti ich aktívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k pristúpeným veriteľom v 3., 4. a 5. rade preto poukázal na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 3CoKR/72/2024 - 2004 zo dňa 14.10.2024, v ktorom sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia veriteľov v 3., 4. a 5. rade bola preukázaná. Na uvedenom základe ustálil, že zákonná podmienka plurality veriteľov je v tomto štádiu konania splnená. Konkurzný súd ďalej uviedol, že sa rovnako zaoberal a vysporiadal aj s posúdením platobnej schopnosti dlžníka. 3. K otázke aktívnej vecnej legitimácie konkurz navrhujúcich veriteľov v 1. a 2. rade, po vykonaní lustrácie sporových konaní týkajúcich sa ich pohľadávok, o ktoré opierajú dôvodnosť návrhu na vyhlásenie konkurzu, mal konkurzný súd preukázané, že sporové konania (vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/145/2020 - veriteľ v 1. rade a sp. zn. 31Cb/14/2015 - veriteľ v 2. rade) nie sú právoplatne skončené a stav spornosti pohľadávok trvá. Vzhľadom na nezmenený skutkový stav veriteľ v 1. a 2. rade nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. 4. Danosť vecnej aktívnej vecnej legitimácie a existenciu plurality veriteľov, konkurzný súd na základe zisteného skutkového stavu a v zhode s právnym záverom odvolacieho súdu, konštatoval u veriteľov v 3. až 5. rade. Uviedol, že veritelia v 3. a 5. rade disponujú judikovanými pohľadávkami, ktoré zo strany dlžníka neboli uspokojené. Neprebehli žiadne konštruktívne rokovania, v pôvodnom ani v novom konaní, ktoré by viedli k uzatvoreniu dohody o úhrade. Aktívnu vecnú legitimáciu mal preukázanú aj u veriteľa v 4. rade, ktorý si voči dlžníkovi uplatňuje pohľadávky titulom vrátenia plnenia - finančných prostriedkov z dvoch samostatných Zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj "NFP č. 1 a NFP č. 2"), predstavujúcich právny základ pohľadávky. Veriteľ v 4. rade, v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, od zmlúv riadne odstúpil (v zmysle čl. 9 bod 2.4. písm. k/ všeobecných podmienok Zmluvy o poskytnutí NFP). Konkurzný súd nie je oprávnený predbežne riešiť otázku "platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy" v súvislosti so skúmaním legitimity veriteľa k uplatneniu pohľadávky v konkurznom konaní. Túto otázku je oprávnený vyriešiť len súd v sporovom konaní. Podľa obsahu vyjadrení veriteľa v 4. rade, ako i dlžníka, otázka určenia, či došlo k zániku záväzkového vzťahu v čase rozhodovania o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, nie je predmetom súdneho konania. Z uvedených dôvodov súd posúdil pohľadávky veriteľa v 4. rade ako nesporné. Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že dlžník deň pred pojednávaním, dňa 04.03.2025, podal na Mestskom súde Bratislava III žalobu, ktorou sa domáha voči veriteľovi v 4. rade uloženia povinnosti veriteľovi v 4. rade podať návrh na výmaz záložného práva k hnuteľným veciam (zabezpečenie k pohľadávkam Zmluvy o poskytnutí NFP č. 1 a 2). 5. Konkurzný súd (ods. 29, 30 dôvodov rozhodnutia) ďalej poukázal na to, že skúmal a vysporiadal sa aj s otázkou platobnej schopnosti dlžníka. Zo zisteného skutkového stavu mal preukázané, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Konkurzný súd vychádzal z posledného vyjadrenia dlžníka zo dňa 17.01.2025 a z predložených podkladov dlžníka, ktorými preukazoval osvedčenie platobnej schopnosti. Zo zoznamu peňažných záväzkov k 10.11.2024 vyplýva, že dlžník uvádza polehotné záväzky v objeme 906.282,89 Eur, pričom tento zoznam záväzkov podľa zistení konkurzného súdu pravdepodobne nie je kompletný zoznam záväzkov. V predloženom zozname absentuje (nie je uvedený) napr. záväzok voči veriteľovi v 4. rade, a to jeho nesporná pohľadávka vo výške 3.838.323,- Eur, ani pohľadávka Finančnej správy SR v sume nedoplatkov 4.212.299,59 Eur (stav zistený ku dňu pojednávania). Zoznam záväzkov pokrýva 16 veriteľov, zatiaľ čo v konkurze bolo prihlásených 28 veriteľov. Z riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2024 vyplýva, že dlžník eviduje majetok v účtovnej hodnote 7.354.012,- Eur. Podstatná časť majetku vo výške 5,7 mil. Eur je evidovaná v dlhodobom hmotnom majetku, z čoho vyplýva nízka likvidita majetku. Dlžník deklaroval nulovú hotovosť ku dňu predloženia vyjadrenia súdu a zostatok na bankovom účte ku dňu 15.01.2025 v sume 43.526,38 Eur (stav na bankovom účte zodpovedá údaju z účtovnej závierky za rok 2024). Dlžník uviedol pohľadávku vo výške 507.775,17 Eur z reštrukturalizácie spoločnosti TIZIA, spol. s r.o., IČO: 35 689 498, ktorá je podľa vedomostí dlžníka priebežne splácaná podľa reštrukturalizačného plánu potvrdeného uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33R/1/2020, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 136/2021 zo dňa 16.07.2021. V tejto súvislosti však konkurzný súd poukázal na to, že na základe reštrukturalizačného plánu bolo dlžníkovi, zaradenému do skupiny nezabezpečených veriteľov, priznané uspokojenie len vo výške 253.887,59 Eur a v zmysle čl. 12.2.2 reštrukturalizačného plánu sa spoločnosť TIZIA, spol. s r.o., zaviazala uhradiť vymáhateľnú časť všetkých pohľadávok zaradených do tejto skupiny v 60 mesačných splátkach, pričom k reálnemu plneniu by malo dôjsť iba 4-krát do roka. Okrem toho pohľadávka dlžníka vyplývajúca z reštrukturalizačného plánu TIZIA, spol. s r.o., je zaistená v zmysle rozhodnutia Európskej prokuratúry č. k. I 000137/2021, EP V 33/21/101-210 zo dňa 16.02.2024, a teda disponovanie prostriedkami plynúcimi z predmetnej pohľadávky je obmedzené a nie je možné zohľadniť ich pri finančnom krytí splatných záväzkov. Vychádzajúc z podkladov predložených dlžníkom sú v zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z.z. jediným finančným majetkom použiteľným na krytie splatných záväzkov prostriedky na bankovom účte v sume 43.526,39 Eur, z čoho vyplýva nespochybniteľný záver, že dlžník je platobne neschopný. Pokiaľ súd zoberie do úvahy len sumu pohľadávok veriteľov v 3., 4. a 5. rade, v súhrne 4.197.495,65 Eur, tento balík splatných pohľadávok, predstavujúcich záväzky dlžníka, je krytý finančným majetkom dlžníka iba vo výške 1 %. Okrem toho má však dlžník aj daňové nedoplatky v objeme 4,2 mil. Eur, v súvislosti s čím návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko z doposiaľ zisteného skutkového stavu sú dostatočne preukázané podmienky na vyhlásenie konkurzu a ďalšie vedenie dokazovania by bolo nehospodárne. Keďže dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť a konkurzný súd mal vzťahu k návrhom veriteľom v 3. až 5. rade preukázané splnenie zákonných podmienok, vyhlásil na majetok dlžníka konkurz. Návrh veriteľov v 1. a 2. rade pre nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie zamietol. 6. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti jeho výrokov III. a v súvisiacich výrokoch IV. až IX. napadol v zákonnej lehote odvolaním dlžník, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e, h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odvolacej argumentácii namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku plurality veriteľov, ako aj platobnú neschopnosť dlžníka. Záver prvoinštančného súdu, ktorý konštatoval pluralitu veriteľov na základe posúdenia pohľadávok veriteľov v 3., 4. a 5. rade, je podľa odvolateľa nesprávnym právnym posúdením veci a je v priamom rozpore s právnym názorom vyjadreným odvolacím súdom. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že pohľadávka veriteľa v 4. rade - SR - Ministerstvo hospodárstva SR je sporná, zo strany dlžníka dlhodobo spochybňovaná a je predmetom prebiehajúceho súdneho konania na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. 83Cb/20/2025, čo vyplýva aj z dôvodov prvoinštančného rozhodnutia (bod 28. dôvodov). Táto pohľadávka podľa odvolateľa vznikla výlučne v súvislosti s prvým uznesením konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené, čím odpadol aj právny dôvod existencie dotknutých pohľadávok. Odvolateľ má za to, že v súčasnosti niet právneho dôvodu, aby dlžník vrátil prijaté nenávratné finančné prostriedky podľa zmlúv o NFP. Pokiaľ teda konkurzný súd túto pohľadávku pri vyhlásení konkurzu zohľadnil, postupoval v rozpore s § 19 ods. 1 písm. c) ZKR. Vo vzťahu k pohľadávke veriteľa v 5. rade - Pivovary Lobkowitz Group, a.s., odvolateľ uviedol, že rozsudok Mestského súdu v Brne, potvrdený Krajským súdom v Brne, na základe ktorých konkurzný súd pohľadávku označil za judikovanú, zaväzuje dlžníka na nepeňažné plnenie, a to na vydanie hnuteľných vecí. Označené rozhodnutie preto nezakladá existenciu platobnej neschopnosti dlžníka a túto nezakladajú ani súvisiace výroky o náhrade trov konania v celkovej výške cca 19.980,- Eur. Odvolateľ ďalej namietal, že stav jeho peňažnej hotovosti, zistený konkurzným súdom vo výške 43.526,39 Eur, takmer dvojnásobne kryje pohľadávku veriteľa v 5. rade. Dotknutá pohľadávka preto nezakladá platobnú neschopnosť dlžníka, keďže je krytá jeho likvidným finančným majetkom. Zotrval na tvrdení, že ako dlžník má len jedného veriteľa so záväzkom, ktorý podľa zistení súdu nie je krytý likvidným finančným majetkom, a to veriteľa v 5. rade, preto nie je splnená pluralita veriteľov ako podmienka na vyhlásenie konkurzu. Dlžník nie je predlžený a jeho majetok niekoľkonásobne kryje pohľadávky všetkých navrhovateľov. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne. 7. Pristúpení veritelia v 3. a 5. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu dlžníka uviedli, že odvolací súd sa v záveroch zrušujúceho uznesenia (bod 23.) v posúdení vecnej aktívnej legitimácie pristúpených veriteľov v 3., 4., 5. rade stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Aktívna vecná legitimácia týchto veriteľov bola preukázaná a opakovane ustálená prvoinštančným aj odvolacím súdom. V konaní nenastal žiadny z výnimočných prípadov, kedy by súd prvej inštancie nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Pohľadávka veriteľa v 5. rade na náhradu trov konania je nesporne peňažnou pohľadávkou, ktorá nie je vylúčená z uspokojenia v konkurze. Je to nepochybne právoplatne a vykonateľne priznaná peňažná pohľadávka, rovnocenná s inými peňažnými pohľadávkami veriteľov. Vo vzťahu k pohľadávke veriteľa v 4. rade doplnili, že podľa ich názoru dlžník konanie sp. zn. 83Cb/20/2025 inicioval účelovo a výlučne za účelom obštrukcií, o čom podľa veriteľov svedčí aj fakt, že žalobu podal deň pred termínom pojednávania v tejto konkurznej veci. V neposlednom rade v konaní sa rieši existencia záložného práva v súvislosti so zánikom Zmlúv o NFP a spor sa primárne netýka platnosti odstúpenia od Zmlúv o NFP. Nález Ústavného súdu SR o obnovení členstva právnickej osoby v družstve po zrušení uznesenia o vyhlásení konkurzu, na ktorý poukazuje dlžník, voči veriteľovi v 4. rade nie je možné aplikovať, keďže jeho pohľadávky voči dlžníkovi nevznikli na základe zákonného ustanovenia ako právny účinok vyhlásenia konkurzu. Nestotožnili sa ani s odvolacou námietkou dlžníka o nesprávnom vyhodnotení jeho platobnej neschopnosti. Uviedli, že tak veriteľ v 3. rade, ako aj veriteľ v 5. rade, majú voči dlžníkovi nesporné a právoplatne judikované pohľadávky spĺňajúce ustanovenie § 3 ods. 2 ZKR, čím je naplnená podmienka plurality veriteľov. Peňažné prostriedky na účte dlžníka v sume 43.526,39 Eur v žiadnom prípade nepokrývajú nesporné pohľadávky jeho veriteľov, keďže len pohľadávky veriteľa v 3. a 5. rade vo výške spolu 367.635,93 Eur, spolu s pohľadávkami veriteľa v 4. rade (3.838.383,85 Eur), túto sumu prevyšujú. Tvrdenie dlžníka, že má len jedného veriteľa so záväzkom, ktorý nie je krytý jeho finančným majetkom, vychádza z nesprávnej a účelovej interpretácie vyhlášky. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 8. Veriteľ v 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe dlžníka podané vo veci sp. zn. 83Cb/20/2025, v ktorom uvádza, že v prípade odstúpenia od zmluvy, ku ktorému vo vzťahu k dlžníkovi pristúpil, nemá následné zrušenie uznesenia o vyhlásení konkurzu za následok negáciu tohto právneho úkonu. 9. K odvolaniu dlžníka sa vyjadril aj veriteľ v 1.rade. Na toto vyjadrenie však odvolací súd neprihliadol, keďže veriteľ v 1. rade, v zmysle odvolaním nenapadnutého I. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, už nie je účastníkom konkurzného konania. 10. Voči vyjadreniu veriteľov v 3. a 5. rade dlžník uplatnil repliku, v ktorej zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a súčasne namietal bezpredmetnosť vyjadrenia navrhovateľa v 1. rade, ktorý už nemá postavenie účastníka konania. 11. Na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a vyjadreniach zotrvali aj veritelia v 3. a 5. rade v podanej duplike. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ods. 3 písm. b/ ZKR), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, ktoré akceptuje požiadavky zákona. Odvolací súd odkazuje na skutkové a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a na doplnenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza nasledovné: 16. Konkurzný súd po doplnení dokazovania, v súlade so závermi vyplývajúcimi zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. 3CoKR/72/2024 - 2004 zo dňa 14.10.2024, zistil skutkový stav riadne a dostatočne a dospel k správnemu právnemu záveru, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Dlžník na výzvu konkurzného súdu doručenú mu podľa § 19 ods. 1 ZKR nepreukázal, že stav jeho finančného majetku osvedčuje jeho platobnú schopnosť voči nesporným pohľadávkam veriteľov v 3., 4., 5. rade, ktorých vecnú aktívnu legitimáciu súd prvej inštancie posúdil správne a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd v citovanom zrušujúcom uznesení č. k. 3CoKR/72/2024-2004 (bod 23. dôvodov). Odvolacie námietky dlžníka ohľadne nesprávnosti právneho posúdenia existencie vecnej aktívnej legitimácie veriteľov v 3., 4., 5. rade preto odvolací súd hodnotí ako nedôvodné. 17. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia dostatočne, jasne a určito vysporiadal s posúdením majetkovej situácie dlžníka a stavom jeho relevantného finančného majetku, výška ktorého je podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005 rozhodná pre posúdenie schopnosti krytia splatných pohľadávok, pre ktoré sa navrhuje konkurz. Takéto krytie finančný majetok dlžníka nedosahuje. Argumentácia dlžníka, že jeho finančný majetok v plnom rozsahu kryje pohľadávku veriteľa v 5. rade, je právne nedôvodná. Finančné krytie sa vyžaduje vo vzťahu ku všetkým aktívne legitimovaným veriteľom, majúcim postavenie navrhovateľov a nielen vo vzťahu k niektorým z nich. Bez významu nie je ani skutočnosť, že konkurzný súd, vzhľadom na zistený skutkový stav, poukázal i na pochybnosti v úplnosti zoznamu záväzkov, ktoré mu dlžník predložil. Pokiaľ preto konkurzný súd na uvedenom skutkovom základe dospel k záveru, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť spôsobom vyplývajúcim z § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 ZKR a je daná zákonná domnienka úpadku, potom zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. 18. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou dlžníka o nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, o jeho arbitrárnosti alebo rozpornosti s právnymi závermi odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, poukázal na zákonné ustanovenia, ktoré vo veci aplikoval, uviedol podstatné úvahy a dôvody, na ktorých je založený záväzný výrok rozhodnutia. Skutočnosť, že sa odvolateľ s rozhodnutím súdu nestotožňuje alebo nezodpovedá jeho predstavám, nezakladá naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov. 19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil ako vecne správne. |
| Poučenie: | Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je prípustné (§ 198 ods. 1 veta tretia ZKR). |