| ID oznamu: | 1068464 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Žilina (kód: 131) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 7K/10/2024 |
| Typ konania: | Konkurz |
| Dátum vydania: | 20.11.2025 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Oznam |
| Text oznamu: | Okresný súd Žilina zverejňuje rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoKR/34/2025-214 zo dňa 6.11. 2025: ECLI:SK:KSBB:2025:5124208771.1 Sp. zn.:43CoKR/34/2025 - 214 IČS: 5124208771 UZNESENIE Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: VL MEDIA, spol. s r.o., so sídlom ČSA 8, 036 01 Martin, IČO: 36 376 957, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 7K/10/2024-147 zo dňa 16. júna 2025, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie o d m i e t a . II. Dlžníkovi priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O d ô v o d n e n i e 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. konkurzné konanie voči dlžníkovi zastavil pre zaplatenie pohľadávky navrhovateľa a vo výroku II. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 07.08.2024 sa navrhovateľ - veriteľ domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. V návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že má voči dlžníkovi daňovú pohľadávku ku dňu podania návrhu v celkovej výške 61.063,55 Eur, pričom predložil daňovú pohľadávku vo výške 2.528,43 Eur splatnú dňa 27.12.2023, ktorá vznikla na základe daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2023 pod č. 6/21528845/2023 zo dňa 27.12.2023. Svoju pohľadávku dokladoval navrhovateľ daňovým priznaním č. 6/21528845/2023 zo dňa 27.12.2023 a výkazom daňových nedoplatkov č. 100097792/2024 zo dňa 10.01.2024. Skutočnosť, že dlžník bol navrhovateľom vyzvaný na zaplatenie jeho pohľadávky, dokladoval predložením daňovej exekučnej výzvy č. 100484585/2024 zo dňa 02.02.2024 s doručenkou č. 100484585/2024. Navrhovateľ označil ďalšieho veriteľa dlžníka, a to Sociálnu poisťovňu - Ústredie, Ul. 29 augusta 8 a 10, 81363 Bratislava 1 - stav nedoplatkov ku dňu 10.07.2024 bol v celkovej výške 33.130,35 Eur. Navrhovateľ preukázal, že pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatil na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu dňa 20.06.2024 vo výške 1.500,- Eur. Dlžník vyjadril nesúhlas s vyhlásením konkurzu na jeho majetok a deklaroval snahu o zaplatenie svojich záväzkov. Poukázal na to, že svoje záväzky voči navrhovateľovi znížil a je schopný pokračovať v prevádzkovaní podniku, má stabilnú zákaznícku základňu. Na pojednávaní dňa 10.04.2025 uviedol, že došlo k úhrade sumy 1.000,- Eur v prospech navrhovateľa, pričom vyšlo najavo, že sa jedná o pohľadávku, ktorú dokladoval navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti predložil dlžník výpis z účtu zo dňa 10.04.2025, z ktorého vyplýva, že bola uhradená suma 1.000,- Eur, špecifikovaná variabilným symbolom 1100112023, označená ako úhrada DPH 1100112023. Podaním doručeným súdu dňa 15.04.2025 dlžník oznámil, že predkladá doklad o úhrade pohľadávky navrhovateľa v jej celkovej výške 2.528,43 Eur. Prílohou tohto podania bol výpis z účtu, z ktorého vyplývalo, že dňa 15.04.2025 bola v prospech účtu navrhovateľa uhradená suma 2.528,43 Eur, identifikovaná ako úhrada DPH 1100112023. Navrhovateľ zaplatenie daňovej pohľadávky v sume 2.528,43 Eur potvrdil, naďalej však zotrval na návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, keďže dlžník je podľa jeho názoru v úpadku a jeho dlh voči navrhovateľovi narastá, hoci dlžník sa snaží daňové pohľadávky uhrádzať. Súd prvej inštancie prijatie napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že dlžník výpismi z účtu preukázal, že pohľadávka v sume 2.528,43 Eur, ktorá zakladala navrhovateľovi oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, zanikla splnením, došlo k strate aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a k naplneniu predpokladu na zastavenie konkurzného konania postupom podľa § 17 ZKR. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na primeranú aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že pohľadávka, o existenciu ktorej oprel navrhovateľ svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, zanikla z dôvodu jej splnenia po začatí konkurzného konania, preto procesné zavinenie na zastavení konkurzného konania nesie dlžník, a teda právo na náhradu trov konania svedčí navrhovateľovi. Podľa obsahu spisového materiálu navrhovateľovi trovy konania nevznikli a preto súd prvej inštancie navrhovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal. 3. Proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v súdenej veci neboli splnené podmienky na zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 ZKR. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že svojím návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.08.2024 sa domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. V návrhu uviedol, že má voči dlžníkovi daňové pohľadávky ku dňu podania návrhu v celkovej výške 61.063,55 Eur. Voči dlžníkovi označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu daňovú pohľadávku vo výške 2.528,43 Eur, ktorej splatnosť nastala dňa 27.12.2023, ktorá vznikla na základe elektronicky podaného daňového priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2023 pod č. 6/21528845/2023 zo dňa 27.12.2023. Počas konkurzného konania sa daňové pohľadávky zvýšili až do výšky 74.802,25 Eur. Súd prvej inštancie v uznesení o zastavení konkurzného konania pri skúmaní jeho aktívnej vecnej legitimácie vychádzal len z jednej označenej pohľadávky a jej následného uhradenia dlžníkom, čím podľa zistenia súdu prvej inštancie vznikol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa (veriteľa). Podľa názoru navrhovateľa zánik jednej označenej pohľadávky jej uhradením počas konkurzného konania pri existencii ďalších nesporných splatných pohľadávok veriteľa, ktoré vyplývali z podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu a z obsahu konkurzného spisu, nemá za následok zánik jeho aktívnej vecnej legitimácie. 4. Dlžník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 5. Navrhovateľ v odvolacej replike rozviedol svoju odvolaciu argumentáciu. 6. Dlžník, ktorému bola odvolacia replika navrhovateľa doručená dňa 22.09.2025 do jeho elektronickej schránky, čo vyplýva z údajov na doručenke nachádzajúcej sa na č.l. 211 spisového materiálu vedeného súdom prvej inštancie v listinnej podobe, sa k odvolacej replike navrhovateľa nevyjadril. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 8. Podľa § 196 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. decembra 2024 (ďalej len "ZKR"), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 198 ods. 1 ZKR, súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie § 197a pre podanie odvolania platí rovnako. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné. 10. Podľa § 17 ods. 1 veta prvá ZKR, ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. 11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 13. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok (zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa, spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania), umožňuje odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach účastníkov konania, ako aj prieskum konania, ktoré mu predchádzalo. Pred posúdením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je tak odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 14. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím konkurzné konanie zastavil podľa § 17 ods. 1 ZKR v dôsledku zániku pohľadávky navrhovateľa, o existenciu ktorej oprel navrhovateľ svoje právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. 15. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 198 ods. 1 veta druhá pripúšťa možnosť podať odvolanie v konkurznom konaní len proti uzneseniu, proti ktorému podanie odvolania pripúšťa tento zákon. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 17 neupravuje možnosť napadnúť odvolaním rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil na základe skutočnosti, že dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa § 19 ods. 2 ZKR proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Aj keď potom zastavenie konkurzného konania podľa § 17 ZKR je tiež takým rozhodnutím, ktorým sa konkurzné konanie končí, vzhľadom na systematické zaradenie možnosti podať odvolanie voči konečnému rozhodnutiu k § 19 ZKR vyplýva, že ustanovenie § 19 ods. 2 ZKR nie je možné vzťahovať i na rozhodnutie o zastavení konkurzného konania podľa § 17 ods. 1 ZKR. 16. Záver o neprípustnosti odvolania proti napadnutému rozhodnutiu odvolací súd podporuje tiež odkazom na odbornú literatúru. V komentárovej literatúre Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 1496 sa k § 17 uvádza, že proti rozhodnutiu o zastavení konania pre zaplatenie (zánik) pohľadávok nie je prípustné odvolanie. V komentári k § 19 sa uvádza, že je síce potrebné konštatovať, že konkurzné konanie sa končí aj jeho zastavením podľa § 15 až 17 ZKR, ale v dôsledku systematického zaradenia ustanovenia § 19 ods. 2 ZKR toto ustanovenie nie je neaplikovateľné na rozhodnutia vydané podľa § 15 až 17 ZKR. 17. Prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu konkurzného súdu nepripúšťa ani Civilný sporový poriadok ako lex generalis k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, ktorého ustanovenia sa podľa § 196 ods. 1 ZKR použijú len v prípade, ak zákon o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje inak. Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie len proti uzneseniu, proti ktorému podanie odvolania pripúšťa samotný zákon (§ 355 ods. 2 CSP). Následne v ustanovení § 357 CSP je taxatívne vymedzený zoznam uznesení, voči ktorým je odvolanie prípustné. Medzi takéto uznesenia však uznesenie o zastavení konkurzného konania pre zaplatenie (zánik) pohľadávky podľa § 17 ods. 1 ZKR Civilný sporový poriadok nezaraďuje. 18. Právny záver o neprípustnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konkurzného konania podľa § 17 ZKR odvolací súd presadzoval aj vo svojej skoršej rozhodovacej činnosti, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn. 43CoKR/30/2013 zo dňa 19.09.2013 odvolací súd rovnako ako v súdenej veci odvolanie proti rozhodnutiu konkurzného súdu vydaného podľa § 17 ZKR odmietol z dôvodu, že odvolanie navrhovateľa smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatoval, že bolo podané odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu o zastavení konania, ktoré je upravené v § 17 ZKR, zákon však pri úprave tohto uznesenia odvolanie nepripúšťa. Odvolací súd tiež konštatoval, že odvolanie nie je prípustné ani podľa ustanovení OSP. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/30/2013 zo dňa 19.09.2013 prešlo prieskumom zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. I. ÚS 209/2014-33 zo dňa 7. mája 2014 sťažnosť smerujúcu tiež voči postupu odvolacieho súdu v podobe odmietnutia odvolania odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že z ustanovení ZKR ani z ustanovení § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario nevyplýva prípustnosť podania odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konkurzného konania pre zaplatenie (zánik) pohľadávky podľa § 17 ods. 1 ZKR. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd jeho odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 21. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že pokiaľ aj súd prvej inštancie všeobecne v poučení napadnutého rozhodnutia poučil navrhovateľa o tom, že proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku, odvolací súd pripomína, že nesprávne poučenie účastníka konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená (k tomu porov. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 129/2022-22 zo dňa 24. februára 2022). Preto hoci súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poučil účastníkov konania o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, išlo o nesprávne poučenie o opravnom prostriedku, pričom nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania proti tomuto uzneseniu nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Súd totiž nie je oprávnený priznať účastníkom konania viac procesných práv, ako im priznáva samotný zákon. 22. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné odvolanie odmietnuť, odvolací súd sa nezaoberal obsahom odvolania a ani vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 23. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť tiež to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má povahu procesného rozhodnutia, ktoré nezakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). 24. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania je rozhodnutím, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom končí, bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 CSP). V zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP sa na odvolacie konanie použijú ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie (§ 251 a nasl. CSP), teda aj ustanovenia o náhrade trov konania upravené v § 255 a nasl. CSP. Žiadne z týchto ustanovení o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie výslovne neupravuje rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade odmietnutia odvolania, ktoré je síce konečným rozhodnutím, avšak nie je rozhodnutím vo veci samej. Na danú procesnú situáciu tak podľa názoru odvolacieho súdu primerane dopadá ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania, kedy súd nerozhoduje vo veci samej, ale vydáva procesné rozhodnutie (o zastavení konania), ktorým sa končí konanie. O náhrade trov odvolacieho konania preto odvolací súd pri absencii výslovnej právnej úpravy s využitím čl. 4 ods. 1 CSP rozhodoval podľa § 256 ods. 1 CSP per analogiam, ktoré je čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, a skúmal zavinenie na procesnom výsledku odvolacieho konania v podobe odmietnutia odvolania. Pretože navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil odmietnutie odvolania a preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania dlžníkovi. 25. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V Žiline dňa 6. novembra 2025 JUDr. Martina Holecová predsedníčka senátu, sudkyňa spravodajkyňa JUDr. Marián Blaha člen senátu Mgr. Miriam Kamenská Za správnosť vyhotovenia: Stanislava Čičmanová |