| ID oznamu: | 1063752 |
| Typ oznamu: | Oznam súdu |
| Súd: | Okresný súd Banská Bystrica (kód: 139) |
| Spisová značka súdneho spisu: | 1NcKR/29/2013 |
| Typ konania: | Iné konania |
| Dátum vydania: | 19.11.2025 |
| Obsahuje prílohy: | Nie |
| Druh textu: | Uznesenie |
| Hlavička: | Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Ing. Miroslav Šuran, nar. 10.05.1963, bytom L. Svobodu 2, 984 01 Lučenec o návrhu dlžníka na povolenie oddlženia, takto |
| Rozhodnutie: | Súd návrh na oddlženie dlžníka - Ing. Miroslav Šuran, nar. 10.05.1963, bytom L. Svobodu 2, 984 01 Lučenec zamieta. |
| Odôvodnenie: | 1. Dňa 10. 09. 2008 bol Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej ako "konkurzný súd") doručený návrh veriteľa Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Daňový úrad Lučenec, Novohradská 3035/9, 984 01 Lučenec na vyhlásenie konkurzu na majetok Ing. Miroslava Šurana, nar. 10.05.1963, bytom L. Svobodu 2, 984 01 Lučenec (ďalej aj ako „dlžník“ alebo „úpadca“) na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. 2. Konkurzný súd uznesením č.k. 1K/27/2008 - 19 zo dňa 24. 09. 2008, právoplatným dňa 01. 10. 2008, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. 3. Konkurzný súd uznesením č.k. 1K/27/2008 - 51 zo dňa 08. 01. 2009, právoplatným dňa 31. 01. 2009vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, ustanovil správcu konkurznej podstaty a vyzval veriteľov na prihlásenie si svojich pohľadávok. 4. Konkurzný súd uznesením č.k. 1K/27/2008 - 351 zo dňa 22. 09. 2020, právoplatným dňa 14. 10. 2020 zrušil konkurz na majetok úpadcu pre nedostatok majetku. 5. Dlžník sa návrhom doručeným konkurznému súdu dňa 27. 10. 2010 domáhal oddlženia, určenia skúšobného obdobia a „režimu finančných prostriedkov“ na uspokojenie jeho veriteľov. 6. Podľa § 206b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v aktuálnom znení, konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona. 7. Podľa § 206f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, ak súd vyhlásil konkurz podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017 a po zrušení konkurzu sú dôvody, aby súd dlžníkovi oddlženie povolil a doposiaľ o povolení oddlženia nerozhodol, súd rozhodne o oddlžení dlžníka, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom; ustanovenia § 166f a 166g sa v takom prípade použijú primerane. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený aj zrušený podľa právnych predpisov účinných od 01.01.2012, konkurzný súd skúmal, či boli pred 28.02.2017 splnené zákonné podmienky pre povolenie oddlženia. 9. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.04.2015 (ďalej len „ZKR“), dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí. 10. Podľa § 166 ods. 2 ZKR, dlžník nemá právo domáhať sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. 11. Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. 12. Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu. 13. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že základnými predpokladmi pre povolenie oddlženia dlžníka je zrušenie konkurzu na majetok dlžníka po splnení rozvrhového uznesenia a skutočnosť, že dlžník, ktorý je fyzickou osobou, podal návrh na povolenie oddlženia do zrušenia konkurzu na jeho majetok, ktorý odôvodnil tak, že z neho plynie poctivý zámer vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov, ktorých pohľadávky boli uspokojené v rámci konkurzu len pomerne a tiež skutočnosť, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti. Inak povedané, podmienkami na povolenie oddlženia, ktoré musia byť splnené súčasne, sú: a) včasné podanie kvalifikovaného návrhu dlžníkom na oddlženie, b) zrušenie konkurzu s výnimkou prípadu, že je konkurz zrušený pre nedostatok majetku na úhradu pohľadávok proti podstate, c) riadne plnenie povinnosti dlžníka podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii počas konkurzného konania. 14. Vyššie uvedené podmienky sú kumulatívne, teda aby súd mohol povoliť oddlženie musia byť splnené všetky bezvýhradne. Druhá podmienka predpokladá, že došlo k zrušeniu konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, t. j. že došlo k speňaženiu majetku a aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov v konkurze z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka tých dlhov, ktoré zostali v konkurze neuspokojené s tým, že dlžník vynaloží dostatočné úsilie na to, aby aspoň časť z týchto dlhov v období troch rokov uspokojil, a to v čo najvyššej miere. Riadne plnenie povinností dlžníka v konkurze spočíva prakticky v plnení ustanovení § 74 ZKR. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je dlžník povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä poskytnúť mu všetky požadované vysvetlenia vo forme a lehote ním určenej. 15. Konanie o oddlžení je v podstate druhým stupňom konkurzného konania, účelom ktorého je zrovnoprávnenie právnych následkov zrušenia konkurzu v prípade fyzických osôb a právnických osôb, pretože právnym dôsledkom takéhoto zrušenia konkurzu na majetok právnických osôb je ich zrušenie a následný výmaz, pričom zrušenie konkurzu na majetok fyzickej osoby má za následok vymožiteľnosť pohľadávok veriteľov, ktoré neboli uspokojené v konkurznom konaní. 16. V danom prípade nie je splnená jedna zo zákonom stanovených podmienok pre povolenie oddlženia, pretože konkurz vedený na majetok dlžníka bol zrušený inak ako po splnení konečného rozvrhu výťažku. Účelom konania o oddlžení je zánik vymožiteľnosti pohľadávok v časti, v ktorej neboli uspokojené v rámci konkurzného konania. V tomto prípade však konkurz bol zrušený nie po splnení rozvrhu výťažku, ale pre nedostatok majetku dlžníka a pohľadávky prihlásené v tomto konkurznom konaní neboli uspokojené ani čiastočne. 17. Zrušenie konkurzu ako jedna z procesných podmienok pre povolenie oddlženia predpokladá úspešné zavŕšenie všetkých fáz konkurzu, t. j. zistenie a spísanie majetku, jeho speňažovanie a uspokojenie veriteľov a oddlženie má byť následným procesným inštitútom pre dlžníka na úplné zbavenie sa všetkých dlhov potom, čo tieto neboli plne uspokojené v konkurze. V tomto prípade bol konkurz na majetok dlžníka zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. V takýchto prípadoch právny poriadok dáva veriteľom možnosti vymôcť svoje pohľadávky riadne prihlásené do zrušeného konkurzu individuálne. Nakoľko konkurz nebol dovŕšený záverečnou a rozhodujúcou etapou konkurzného konania podstatnou pre povolenie oddlženia, a to rozvrhom výťažku aspoň čiastočným uspokojením veriteľov, chýbajú podmienky na povolenie oddlženia. 18. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd návrh dlžníka na oddlženie zamietol. |
| Poučenie: | Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie dlžník do 15 dní od jeho písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici. V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. |